Iný kraj, iný mrav. Zatiaľ čo my si servírujeme večeru postupne po jednotlivých chodoch, inde si tých jedál doprajú viac, ibaže v menších množstvách a podávajú ich naraz v malých mištičkách. Kochajú sa v tom

O niekoľko týždňov si opäť pripomenieme začiatok druhej svetovej vojny. Bude sa tiež veľa hovoriť o tých, ktorí v tých časoch prejavili osobnú statočnosť. Je smutné, že na niektorých z nich sa už takmer zabudlo.

Ešte v auguste, keď som písal o pivovaroch na Slovensku a mapoval osudy tých zatvorených oslovil som aj Drahomíru Mandíkovú, hovorkyňu firmy Pivovary Topvar. Tá prevádzkuje dva pivovary na Slovensku vo Veľkom Šariši a v Topoľčanoch. Vtedy hovorkyňa tvrdila, že napriek kríze neplánujú ani jeden z týchto pivovarov zavrieť.

Už je to tu zas. Prichádza sezóna špargle a čaká nás ľúty boj, zžieravá dvojmesačná polemika o omáčke, s ktorou sa podáva. Pretože pri tej nejde o fazuľky. Ide o jednu zo základných omáčok francúzskej kuchyne – o tú holandskú.

Počas minulého a tohto týždňa sa traja moji kolegovia – Jaro Daniška, Martin Hanus a Jožko Majchrák – vyjadrili vo svojich blogoch k odvolaniu arcibiskupa Bezáka. Všetci traja volili uvážlivé slová, ale medzi riadkami to pre Roberta Bezáka nedopadlo práve najlepšie. Tak sa pokúsme ísť ešte o kúsok hlbšie a pozrime sa, čo sa dá prečítať medzi „medziriadkami“.

Vládna Občianska platforma sa po prehratých prezidentských voľbách a štyri mesiace pred parlamentnými voľbami snaží ešte zachrániť, čo sa dá. Bude to však mať ťažké.

Zatiaľ čo u nás sa v päťdesiatych rokoch mäsiari realizovali v súdnych sieňach, v anglicky hovoriacich krajinách zostali pri svojom remesle a namiesto ľudí radšej vešali hovädzie. Na tých prvých sa dnes snažíme radšej zabudnúť, tí druhí zmenili celú steakovú kultúru.

Náš dom sa všetkými tými oknami pozerá na malý parčík, ktorý lemuje solídny múr misionárskeho statku, pri ktorom žijú dvaja bezdomovci. Krivý a Psychoš. Pijú krabicové víno z neďalekej Samošky a zbierajú šrot. Krivý je mierny človek, starý vlk, ktorý, keď nie je spitý, v jednom kuse číta všetko, čo mu príde pod ruku. Je šťúply, má po päťdesiatke a má melancholické, inteligentné črty tváre. Keby sme nevedeli, že to je socka, mohol by to byť básnik. V zime som ho vídala triezveho, postával v parčíku a fajčil v obrovskom kožuchu, asi spĺňal podmienky nejakého útulku. Ale len čo sa vyčasilo, bol pri múre zas.

Dosť bolo slnkom vyhriatych paradajok a šťavnato popraskaných melónov. Tie časy sú preč. Udrela na nás vykurovacia sezóna, tak sa nám aj v kuchyni načim patrične zariadiť. A Francúzi majú na túto zmenu klímy fantastickú odpoveď – choucroute garni (čítame šukrút garni).

Stoly trhovníkov sa zaplnili malými zaprášenými bobuľkami, nad ktorými krúžia osy. Lačne si tie strapce berieme domov, aby sme nad nimi krúžili zas my a bojovali o ne s vínnymi muškami. Prišiel sladký čas vinobrania.