Náš starý otec nám rok čo rok ôsmeho marca hovoril, že medzinárodný deň žien je komunistický výmysel a že skutočným sviatkom je deň matiek, ktorý pripadá na druhú májovú nedeľu. Príliš sa nám to nepáčilo. Kazilo nám to - mne, bratovi aj sestre - radosť z tých papierových srdiečok, ktoré sme pre mamu vyrábali v škole.

Nie je veľa vecí, ktoré by boli natoľko ospievané mnohými národmi ako hory. Človek by povedal, že v končiaroch hôr príroda ponúkla šťastnejším národom úžasnú vizuálnu skratku k národnej duši, dramatickú metaforu, ktorú je ľahko osláviť v súvislosti s domovom. Tie menej šťastnejšie národy, ktoré nemajú naporúdzi hory, potom ospevujú šíru diaľ, step, pusztu, prériu, snehové pláne, dokonca púšť, lebo aj z nich sa dá vydolovať krása potrebná ako metafora domoviny, rodnej krajiny.

Dňom začiatku dejín haitského utrpenia je 4. december 1492 a je totožný s dátumom objavenia Ameriky. V ten deň pristál na ostrove, ktorý je dnes rozdelený na štát Haiti a Dominikánsku republiku, Krištof Kolumbus.

Wir fahr'n, fahr'n, fahr'n auf der Autobahn... Radio-activity is in the air for you and me... We are the Robots. Trans Europe Express... Music non-stop, Techno-pop... Kohlen-hydrat, protein, A, B, C, D, Vitamin... Kapela, ktorá robí hudbu, čo sa na nič nepodobá. Kapela, ktorá mnohých ovplynila, no nikto sa ju neodvážil napodobniť. Kapela, ktorá spojila technológiu s romantikou. Kraftwerk.

Bude výsledkom klimatickej zmeny veľká humanitárna katastrofa, prípadne vojna? Alebo tomu vieme predísť? Zdá sa, že v spoločnosti momentálne prevláda skôr pesimistický názor. Neoprávnene.

Na terase rodinného hotýlku u Durbanu s výhledem na Indický oceán sedí nesourodá skupina třicátníků. Každý přijel z jiné části světa, znají se jen krátce, každý má jinou práci, ale dvě věci je spojují. Do Jihoafrické republiky přijeli fandit Slovensku a nikdo z nich se nechce na rodnou hroudu vrátit.

Deň daňovej slobody vychádza tento rok na 7. júna, čo je o štyri dni neskôr ako vlani. Tento symbolický dátum pritom súvisí so zásadnou politickou otázkou: aká veľká má byť optimálna vláda?

Milý Emil, píšem ti z nemocnice. Predstav si, čo sa stalo. Ráno som si išiel kúpiť noviny do trafiky, čo je neďaleko nášho starobinca. Kupujem noviny každý deň, je to zaužívaný zvyk, prečítať si dennú tlač ešte pred raňajkami.

Pád tretej ríše je koprodukčný film o posledných dňoch Adolfa Hitlera. Zhodou okolností išiel minulý týždeň aj u nás, prekvapivo na Markíze, neprekvapivo neskoro v noci. Predsa len to nie je film pre peoplemetre.

Zelenina v obchodoch hnije. Je poprikrývaná mokrou vrecovinovou látkou. Snažím sa nájsť posledné nezhnité mrkvičky. Nakoniec sa zmierim s tými, čo sú, a doma ich pookrajujem. Mlieko neprišlo už päť dní a chlieb tiež nie. To, čo v obchodoch zostalo, sa pomaly vypredáva preč. Čo nastane potom?