Ryba smrdí od hlavy. Nemá zmysel vymenúvať celú galériu a galérku prednovembrových povereníkov a ministrov školstva. Ostala po nich len túžba, aby vzdelávanie prestalo byť papagájovaním fráz. Chceli sme, aby mali školy viac voľnosti, boli kreatívnejšie a žiaci nadobudli lepšiu spôsobilosť orientovať sa v otvorenom svete. Nazvime to pokojne reformou vzdelávania.

Novohrad patrí k mojim najobľúbenejším častiam Slovenska, a moje srdce zaplesalo, keď som objavil veľkú tetu slovenskej literatúry, celoživotnú Novohradčanku Timravu. Na tom, ako Timrava v Skúsenosti opísala svoje stretnutie s Hviezdoslavovou pokryteckou vdovou, som sa šiel ušúľať od smiechu. Chcel som stráviť jeden deň putovaním po Timraviných stopách. K evanjelickým dedinkám v zapadnutom hornatom kraji Ostrôžky sa ide dlho, serpentínami. Timravino rodisko Polichno leží vo výške 600 metrov, mobilný signál tu nie je, pouličný život ovládajú rómske deti. Fara, v ktorej spisovateľka žila 42 rokov, je zavretá. Len starosta má kľúče, dozvedám sa, ale ten tu dnes nie je.

Majstrovstvá Európy majú za sebou len prvé dve skupinové kolá, a tak by sme boli jasnovidcami, keby sme vedeli, ktorý z európskych tímov sa dostane do semifinále. No keď zoberieme do úvahy slávny bonmot Garyho Linekera o tom, že futbal sa hrá 90 minút a nakoniec vyhrajú Nemci, tak aspoň jedno mužstvo to má isté.

Aj tí voliči nesocialistického presvedčenia, ktorí nikdy nedali hlas SDKÚ, alebo ju dokonca z rôznych dôvodov považovali vždy za stranu pre seba nevoliteľnú, by mali držať palce, aby jej pokus, začať novú éru, dopadol dobre. Nejde totiž primárne o SDKÚ ani o pocit satisfakcie za krivdy a prečiny minulosti, ale o  slovenskú politickú scénu. Nič iné než to, čo dnes tvorí parlamentnú opozíciu, nezostane na výber nevoličovi Smeru ani o štyri roky. Teda, veľmi pravdepodobne, nech Lipšic odpustí.

„Toto nie je čas na bilanciu, toto je čas na bodku,“ znie prvá veta glosy Petra Zajaca z predpredminulého čísla .týždňa. Tiež mám pocit, že sa kamsi vytratila kontinuita na rok 1989, solidarita generácií, étos v politike. Príliš veľa marketingu, hier s médiami, gest a rečí.

Dva týždne pred Veľkou nocou uviedla SND premiéru inscenácie o kríze hodnôt, v ktorej hlavné úlohy zohrávajú dysfunkčná rodina, šamanistická maska a zopár zázrakov.

To, že aj tretie predčasné voľby na Slovensku prehrali sily, ktoré ich zbytočne a hlúpo vyvolali, nie je vôbec prekvapenie. Poučenie však existuje. A katastrofický rozmer porážky ohlasuje, že zďaleka nie je jediné, ktoré musia voči sebe vyvodiť.

Ten kríž sa začal hneď po parlamentných voľbách v júni 2010. Len čo opadla prvá radosť z volebného víťazstva, koalícia odhlasovala Roberta Fica za podpredsedu parlamentu v čase dôvodného podozrenia z korupcie. Potom sa to už viezlo a naplno to zasiahlo aj OKS. Začali sa spravodajské hry okolo voľby generálneho prokurátora a dnes sa už pomaly nedá povedať, kto všetko bol do nich namočený. Vo funkciách zostali Harabin a Trnka, čo do veľkej miery zablokovalo zmeny v justícii.

Je celkom možné, že pod valom Európy nájdu svoj hrob i iné garnitúry, ba dokonca i celé štáty. To, že pochoval vládu Ivety Radičovej, je však zlyhanie čisto vnútroslovenské a môže vyjsť krajinu drahšie než tie 3 miliardy eur, čo boli v hre.