Pôvodne som tento stĺpček plánovala písať o mojej momentálnej skúsenosti s covidom, o úraze počas cesty na testy, keď mi vodič omylom prešiel kolesom auta po členku a päte nohy a následnej situácii, keď ma v nemocnici nevedeli ošetriť, pretože som bola nakazená a oni mali pravdepodobne už aj tak preplnené kapacity a vlastné sily.

Joe Biden sa vám nemusí zdať ako najlepšia možná voľba, taká je demokracia.

Poviem ako je, na demisiu Igora Matoviča a poverenie na zostavenie vlády pre Eduarda Hegera sa rozhodne pozeralo lepšie ako na Fica a Pellegriniho v 2018. To, samozrejme, zďaleka neznamená instantnú radosť, spokojnosť s výmenou predsedu vlády tu však je.

Ubehli tri roky od vraždy, ktorá zmenila Slovensko.

Po roku chaosu a nešťastí to celé silno spadlo aj na mňa a pocity beznádeje sú silnejšie ako kedykoľvek predtým. Na sklonku minulého roka si väčšina z nás zo všetkého najviac želala vakcíny; funkčné, bezpečné, dostupné, a to aj z toho dôvodu, že už vtedy sa javil úspech prekonania korony možný nie vďaka, ale napriek vláde.

Kto tejto koalícii stabilne strieľa do nôh trieštivými strelami? Kto vie aj kompromis prekovať na meč a Memorandum o dobrom vládnutí obrátiť proti partnerom? Skúste hádať.

Úbohému statusu ministra financií sa neoplatí venovať, ak ma niečo prekvapilo, tak niektoré pomerne hlasné názory ľudí (väčšinou neprávnikov) z mojej bubliny o tom, ako zle Ústavný súd rozhodol.

S novým normálom prichádza aj rozšírenie povinností štátu chrániť občanov aj seba vytváraním funkčných a odolných kyberbezpečnostných opatrení.

V štvrtok ráno sme sa zobudili do iného sveta. Ukrajina je Európa a v Európe opäť zúri vojna. Začal ju šialenec, vrah a vojnový zločinec, ktorého môže zastaviť len absolútna izolácia a odpor od ostatného sveta.

Ruská vojna na Ukrajine trvá už viac ako dva týždne. Každý deň sledujem videá a fotky rozbombardovaných miest, domovov, zomierajúce deti a mŕtve telá ľudí. Niekedy je náročné neuhnúť pohľadom, ale chcem si to všetko pamätať.