Tomáš Janovic nás opustil a my, ľudia s koreňmi v 20. storočí, sme opäť osirenejší. Pretože on to storočie nieže spoluvytváral, on ním bol. A my sme opäť viac sami, napospas tým nervovoparalytickým vplyvom súčasnosti. Ale tak to chodí, všetko vždy raz zíde z javiska a stáva sa históriou, zostanú len spomienky. Ponúkame vám zopár.

Vojna ukazuje, ako málo je v nás súcitu k deťom. O tom, ale nielen o tom sú básne, ktorými Ľubomír Feldek komentuje v knihách a na Facebooku vojnový konflikt na Ukrajine.

Kde a ako to všetko začalo? Kde a kto vymyslel názov „Verejnosť proti násiliu“​? Aj o tom hovorí dramatik. Ten veľký príbeh sa pre Ľubomíra Feldeka skončil 10. decembra 1989, keď prestrihali ostnaté zábrany na hranici s Rakúskom.

O období počas aj po zlomovom Novembri 1989 rozprávajú Štefan Hríb, Ján Štrasser, Ľubomír Feldek, Milan Kňažko, Magda Vášáryová a mnohí ďalší.

Na bratislavskú Novú scénu pritiahol Roger Krowiak. Popri svojich tradičných zbraniach vyzbrojený aj

„My Slovenky sme vraj to najlepšie, čo Slovensko ponúka svetu – povedal to vraj (a vraj na základe osobnej skúsenosti) sám pán európsky komisár Eric van den Linden.

Dnes sa k nemu hrdo hlási literárna smotánka, a mládež hltá jeho knihy, a pije v puboch pomenovaných podľa neho. Pred priateľstvami so spisovateľmi preferoval tulákov a ženy pochybnej povesti. Tieto stretnutia zvečnil s nepreceňovanými životnými múdrosťami. Sfúknutá sviečka nedožitých stých narodenín Charlesa Bukowského.

Dubček preňho hrdinom nie je. Báseň doňho nečakane vojde a potom je ňou posadnutý. Z umenia má najväčšiu radosť. O poézii, komunizme a živote hovoríme s básnikom a spisovateľom Rudolfom Dobiášom.

Pamäťou roka 1968 ostalo ľudské nadšenie, ktoré sa spájalo s nádejou na socializmus s ľudskou tvárou. Rok 1968 bol atmosférickým prísľubom, a u ľudí tak vyvolával entuziastické očakávania.

Bola to myšlienka predošlého riaditeľa Činohry SND Štefana Bučka, urobiť z recepčnej sály na štvrtom poschodí nového SND Modrý salón, malé činoherné divadlo.