Slovo vlastenec znie čudno, tak staromilsky a aj trošku podozrivo. Dlho sme slovo vlastenectvo počúvali v spojení so slovom "socialistické", takže sa nám, odchovancom socialistického školstva dokonale zhnusilo. Potom prišli vlastenci slotovského typu -- a bolo to hádam ešte horšie.

Prečítal som stovky kníh, ale zďaleka som nečítal všetko. Knihy si treba vyberať. Jednak preto, aby sme stihli prečítať to, čo chceme, a hlavne preto, že knihy nás menia a treba si dávať pozor na to, čo čítame. Sú autori a knihy, na ktoré si nebudem chcieť nájsť čas nikdy. Na druhej strane, je veľa autorov, od ktorých chcem prečítať všetko, alebo som už prečítal takmer všetko, čo napísali, alebo všetko, čo bolo vydané tlačou.

Záborský bol síce ctižiadostivý človek túžiaci po uznaní, ale občas si volil pseudonymy. Svoju prvú významnú báseň ódu Na Slováku podpísal menom N. Magurský. V roku 1864 v almanachu Lipa vydal svoje divadelné hry Odboj zadunajských Slovákov a Arpádovci – pod pseudonymom Vojan Josifovič. Na stránke zaborsky.blogspot.sk, ktorá prináša podrobné informácie o Záborskom a jeho diele a ktorú pripravuje Timotej Kubiš, sa uvádzajú aj ďalšie pseudonymy: Filip Konôp, Parabola Drotár Fedor, Brindza Jánoš, Jano Metla, Füldenstein, Vilibald Graf von Habenichts Titularkaiser von Babylon und expectativer König der Republik Pohlen.

Jednou z literárnych udalostí tohtoročnej jarnej sezóny je vydanie knihy, ktorá vznikla pred viac ako 137 rokmi. Napísal ju enfant terrible slovenskej literatúry Jonáš Záborský