„Som bratislavská kaviareň. Jedna úplne konkrétna. Tu, neďaleko. Na námestí, ktoré nesie rovnaké meno ako toto divadlo,“ hovorí Zuzana Kronerová v úvodnej scéne inscenácie Pozsony Dance Club Divadla Pavla Országha Hviezdoslava.

Počas leta zažívame my, na divadelnom zážitku závislí jedinci, nechcený divadelný útlm. Nezostáva nám tak nič iné, len si toto obdobie divadelnej abstinencie vyplniť aspoň spomienkou na všetko podnetné, čo sa nám podarilo vidieť a tešiť sa na to, čo všetko nás po prázdninách znova čaká. Pravidelnou bodkou za divadelnou sezónou je už osemnásť rokov festival Dotyky a spojenia v Martine.

Festival Dotyky a spojenia sa tento rok mohol vrátiť k obvyklému júnovému termínu a divákom ukázať, čo najzaujímavejšie slovenskí divadelníci vytvorili za uplynulú sezónu. A ponuka je to skutočne pestrá a lákavá, ako dobrá káva v niektorej z martinských kaviarní v prestávke medzi predstaveniami.

Vstupujeme do divadla, ale nevchádzame do žiadnej zo sál. Zostupujeme do podzemia – do CO Krytu Divadla Pavla Országha Hviezdoslava (DPOH), aby sme si v tomto netradičnom priestore pozreli predstavenie Fantomas. To nastavuje zrkadlo dnešnej spoločnosti. Trefne, priamo a neľútostne.

Dotyky a spojenia sa preklopili do svojho štvrtého dňa. A aké boli predošlé tri?

Na horách (a divadelných festivaloch) je krásne to, že keď si človek myslí, že už dosiahol vrchol a ďalší už nepríde, nakoniec sa predsa len objaví. To priniesol aj minulý štvrtok vo festivalovom Martine.