Ďalšie a ďalšie bailouty, celoeurópske dane, zasahovanie do rozpočtovej suverenity a prehĺbenie integrácie smerom k fiškálnej únii, teda trpkému koncu EÚ. Toto smerovanie si nakoniec vybrali čelní predstavitelia Nemecka a Francúzska po ostatnom summite.

Kríza dôvery. Približne týmito dvoma slovami by sa dal opísať súčasný stav a týka sa tak akciových trhov, bez ohľadu na kontinent, ako aj politického a ekonomického vývoja na oboch stranách Atlantiku.

Jedným z argumentov pre náš vstup do Európskej únie bol ten o stabilite: Dosiahnutie politickej stability pričlenením sa k vyspelým demokraciám a získanie ekonomickej stability vstupom na jednotný európsky trh či prijatím eura ako spoločnej meny. Aká je však realita?

Situácia je dnes ešte vážnejšia než pred rokom, keď sa Grékom štáty eurozóny zložili na ich účet a dočasne tak zabránili ohrozeniu eura a rozpadu Európskej únie. Kúpili si čas, no skutočné riešenie problému stále neponúkajú.

Nedostatky v oblasti nakladania s verejnými zdrojmi sú značné, nadviazanie na reformy z minulosti potrebné, hoci recept na trvalé odstránenie naďalej chýba.

Napriek prevládajúcemu názoru je v skutočnosti nemožné vystúpiť z Európskej menovej únie. A žiadna z krajín ani nemôže byť vylúčená. Riešením nie je ani vystúpenie z EÚ, pretože eura by sme sa tým automaticky nezbavili. Ako teda ďalej?

Nech to už znie akokoľvek, rok 2011 bude pre finančný sektor predovšetkým rokom regulácie, rokom dopadov regulácií, ktoré už boli prijaté a tých, ktoré sa ešte len pripravujú.

Keď v januári posielalo Počiatkovo ministerstvo do Bruselu dokument, v ktorom sa Slovensko hlásilo k "ambicióznemu" cieľu znížiť do roku 2012 dieru vo verejných výdavkoch na 3 % ročného výkonu celej krajiny, nevyslúžilo si pochvalu, skôr naopak: Slušné upozornenie, že papier síce znesie všetko, ale optimizmu v raste daňových príjmov je priveľa. Komisia preventívne natiahla odhad nášho pobytu na trestnej lavici medzi narušiteľmi Paktu rastu a stability o ďalší rok.