Bratislava, august 1974. Ako mladý literát som mal možnosť stráviť mesiac na Slovensku na výmennom pobyte Zväzu spisovateľov. Usiloval som sa pochodiť čo najviac miest a spoznať čo najviac slovenských spisovateľov.

Najnovší román Lajosa Grendela sa začína devätnástou a končí nultou kapitolou. Ochranné vrstvy sa strácajú jedna za druhou, kapitoly sú ako číslované miestnosti, ktorými sa blížime dovnútra, k podstate.

Ak si človek dovolí položiť otázku náhodnému metropolitnému, ale nie hornovidieckemu, čiže z územia Slovenska pochádzajúcemu Maďarovi, čo mu napovedá meno Štúr, ten si akiste spomenie iba na miestny názov Štúrovo.

V texte na predchádzajúcej strane píše Sándor Márai, že „v Košiciach sa nikdy nehovorilo po slovensky“. Čo táto ťažko obhájiteľná veta hovorí o jeho vzťahu ku Košiciam, Slovákom a slovenčine?