Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dáta bez pátosu: Verejné financie Slovenska — pacient pred resustitáciou

.dáta bez pátosu .ekonomika

Objavili sa hodnotenia verejných financií ako „sú v dobrej kondícii“, „podarilo sa nám ich stav zlepšiť“, „úprava výhľadu ratingu na „stabilný“ dokazuje výbornú prácu na Ministerstve financií", a podobne.

Dáta bez pátosu: Verejné financie Slovenska — pacient pred resustitáciou

Veriť sa dá, môžete a môžeme čomukoľvek. Ale dáta hovoria o verejných financiách Slovenska niečo iné. Podľa nich sme pacient na JIS-ke a veľmi skoro nás čaká resuscitácia. Na výdavkovej strane nás začína trápiť inflácia, indexované výdavky, zvyšované platy, dôchodky, dávky a na príjmovej strane chýba reálne cash. A tak si Slovensko požičiava stále viac a viac. 

INFLÁCIA je ako vysoký tlak. Ten tiež nebolí a máte pocit, že všetko je OK. A potom Vás to zabije. (citát od Romana).

Sme už na konci piateho mesiaca v „novom rozpočte“ na rok 2023. Chválenie sa výsledkami roka 2022 a 2% deficitom voči HDP na celoročnej báze nám nepomôže. Posúďte sami:

  • Výborné boli v roku 2022 prvé 3 štvrťroky s vysokými daňovými príjmami a s nízkym deficitom. Následne vo 4. štvrťroku sa začali prejavovať vo výdavkoch „atómovky“ a dôsledky obrovskej inflácie a za 3 mesiace vyrobil štát deficit na úrovni viac ako 5% HDP.
  • Začiatok roka 2023 je nemilosrdne krutý. Priebežne odovzdával pán štátny tajomník Marcel Klimek „kasu“ pánovi Michalovi Horváthovi s deficitom 3,5 miliardy eur. V strede mája. Taký deficit sme mali v roku 2022 až 14. decembra, teraz to Slovensko stihlo o 7 mesiacov skôr.
  • Deficit za posledný polrok: OKT22-APRIL23 bol 5 miliárd eur. To je v zlomku voči menovateľovi (HDP za pol roka) rovných 9%. to už nevyzerá dobre ani ak by vo výpočte bola mierna chyba „dobrým smerom.“

Na obrázku vyšie je porovnanie rozpočtov (2023) krajín v Eurozóne (kde majú euro). Slovensko nie je v horšej tretine alebo trochu vľavo od priemeru. Slovensko je úplne vľavo „LÍDROM“ s extrémnou hodnotou prijatých výdavkov, neexistujúcich príjmov a rastúcich dlhov. Len od 1. apríla 2020 do 15. mája 2023 narástol čistý dlh zo 42 miliárd eur na asi 58 miliárd eur. To je takmer pol miliardy mesačne (18 miliárd za 38 mesiacov).

VšetcI mali deficity, ale aj investovali. U nás sa všetko prejedlo plošnými pomocami a plošným testovaním. Všetci si veľa požičiavali, ale my máme horší rating a vyššie úrokové náklady (dnes 3-4% na vydávaných dlhopisoch). Všetci si to uvedomili a začali šetriť a také rozpočty na 2023 aj navrhli a prijali. Len Slovensko si ide free ride a ignoruje skutočnosť a blúzni o zlepšovaní verejných financií.

„Táto krajina bola v rukách bláznov a teraz ich idú vystriedať ešte horší.“

Ak máte odvahu, tak si prečítajte hodnotenie NBS (odkiaľ prišiel nový pán premiér Ľudovít Ódor) k prijatému rozpočtu na rok 2023. Ak si do koktejlu pridáte zmesku politikov (ich výbavu), ktorí sa chystajú krajinu po septembri zobrať do rúk a okoreníte to demografickým vývojom, tak Vám garantujeme, že:

PRESTANETE SPÁVAŤ

Marcel Klimek (štátny tajomník) slúžiaci pod dobách E.Hegera a I.Matoviča na Ministerstve financií novému ministrovi (so zákerným úškrnom) odkazuje:

„Ak som dnes niekde čítal o historicky najhoršom stave slovenských verejných financií, tak k tomu len toľko: Kiežby sa tento ´najhorší stav´ podarilo udržať súčasnej vláde a aj natrvalo a malými krokmi tak nielen udržať Top A rating, ale ešte ho aj pozdvihnúť  na úplnú AAA špičku.“

Nový minister financií Michal Horváth nám a pánovi Klimekovi pokojne kontruje: „Je to zlé, treba konať.“

Sme Dáta bez pátosu, ale ja osobne (Ivan Bošňák) píšúc tento text a analyzujúc dáta, dnešný stav a vyhliadky poznamenávam, že táto krajina bola v rukách bláznov a teraz ich idú vystriedať ešte horší.

HODNOTENIE EÚ A NBS K ROZPOČTU NA ROK 2023

EÚ hodnotí predložený rozpočet len čiastočne v súlade s jej odporúčaniami. V rozpočte chýbajú opatrenia na zefektívnenie daňového mixu, smerom k majetkovým a environmentálnym daniam, ako aj opatrenia na ďalšie zlepšovanie efektivity výberu daní cez digitalizáciu finančnej správy.

Fiškálnu pozíciu aj po zohľadnení mimoriadnych výdavkov na elimináciu energetickej krízy hodnotí komisia ako expanzívnu (rozpočet ako približne neutrálnu) a odporúčaniam nezodpovedá ani vývoj primárnych bežných výdavkov (celkových výdavkov bez úrokov a investícií).

Komisia, naopak, pozitívne hodnotí plán vlastných investícií a navrhované čerpanie prostriedkov z EÚ a Plánu obnovy a odolnosti. Vláda by mala dôsledne implementovať reformné záväzky Plánu Obnovy, ku ktorým sa zaviazala voči občanom aj voči EÚ. Prijatie výdavkových stropov bez ich praktickej implementácie už v rozpočtovom roku 2023 spochybňuje snahu robiť skutočné reformné zmeny.

Reformy, ku ktorým sa vláda zaviazala v Pláne obnovy a odolnosti (POO), by mali kvalitatívne posunúť Slovensko smerom k efektívnejším verejným službám vytvárajúcim priaznivé prostredie na život a podnikanie. Zároveň by mali prispieť k ozdraveniu verejných financií a ich dlhodobej udržateľnosti. 

Chýbajúce výdavkové stropy tiež ohrozujú čerpanie zdrojov, nakoľko implementácia reforiem (plnenie míľnikov) podmieňuje investičný pilier POO. Cieľom štrukturálnych a investičných fondov EÚ je podpora ekonomiky s cieľom zvýšiť jej konkurencieschopnosť a kvalitu života obyvateľov v porovnaní s rozvinutejšími regiónmi EÚ. Slabé doterajšie využívanie eurofondov z 3PO by sa malo prejaviť v snahe intenzívneho čerpania v roku 2023.

Pomerne veľký objem zazmluvnených prostriedkov je viazaných v projektoch, ktoré doposiaľ nevykázali žiadne čerpanie. Obdobie čerpania je už krátke a Slovensko môže čeliť vysokej strate (dekomitmentu). Okrem nedostatočnej implementácie sú jedným z negatívnych faktorov slabého čerpania aj aktuálne vysoké ceny vstupov. Vláda navrhla, aby sa významnejšia časť týchto prostriedkov využila na dotačnú pomoc ekonomike v čase vysokých cien energií. Pri súčasnej situácii sa toto javí byť alternatívny scenár ako predísť dekomitmentu.

Na druhej strane, vláda by sa mala usilovať dokončiť najmä rozbehnuté projekty a v prípade potreby revízie rozpočtov kvôli rastu cien opätovne navýšiť poskytnutú pomoc. Z hľadiska budúceho rozvoja je dôležité, aby Slovensko nezaostalo za ostatnými regiónmi EÚ, ktoré doteraz efektívne čerpajú kohéznu pomoc. V tomto zmysle by sa mala vláda vyvarovať pomalej implementácii eurofondov

Ak chcete a viete podporiť prácu na našich reportoch, môžete tak urobiť na: https://www.patreon.com/databezpatosu

Zdroj grafu a celý text u NBS na:

https://nbs.sk/.../818c8100-522f-4a9c-bf9b.../stiahnut/...

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite