v piatok svet šokovali výsledky amerického trhu práce. Po údere omicronu sa očakávalo, že sa zamestnávanie v Spojených štátoch spomalí. Naopak, prekvapivý nárast množstva nových pracovných miest ešte zrýchlil a namiesto očakávaných 150-tisíc nových pracovných miest ich pribudlo až 467-tisíc. A spolu s trhom práce zrýchľuje aj inflácia. Správy v podobnom duchu prichádzajú aj z Eurozóny. Rekordný rast cien a nízka nezamestnanosť spôsobujú centrálnym bankárom vrásky na čele.
Vysoká zamestnanosť je sama o sebe výborná vec, problém nastáva keď prichádza v období prudkého nárastu cien. Mzdová inflácia tú celkovú ešte viac podporí a zmena cenovej hladiny sa dostane ďaleko za hranicu, ktorú Fed a ECB budú ochotní a schopní tolerovať. Ciele Fed i ECB je držať infláciu pod 2, no súčasná inflácia je násobne vyššia a nič nenaznačuje, že by sme sa mali na úroveň 2% v dohľadnom horizonte čo i len priblížiť.
zdražovanie zrýchľuje
Obe centrálne banky totiž zo zákona musia sledovať inflačné ciele. Pokiaľ inflácia vzrastie nad určitú úroveň a bude sa nad ňou držať dlhodobo, obe inštitúcie musia konať. Základný mechanizmus je zvýšenie alebo zníženie úrokových sadzieb. Keď chceli počas pandémie centrálne banky nakopnúť ekonomiku, prostredníctvom znižovania sadzieb a kvantitatívneho uvoľňovania posielali do ekonomiky masívne objemy nových peňazí. Dnes musia túto stratégiu otočiť a peniaze naopak uberať. Problémom je, že kvantitatívne uvoľňovanie neprestáva a trhy zaplavujeme novými „zlými“ peniazmi už dekády a tento trend len akceleroval s príchodom pandémie covidu-19, zaplavili sme trhy novými peniazmi a prívalová vlna nesie meno inflácie.
Podobný scenár sa odvíja na oboch stranách Atlantiku. Spomínané prekvapenie v zamestnávaní zabetónovalo očakávania na štyri zvýšenia úrokov v USA. Naopak v Eurozóne inflácia dlhodobo podliezala dvojpercentný cieľ. To sa však v posledných mesiacoch prudko zmenilo. Najnovšia hodnota 5,1 percenta prinútila aj ECB uvažovať nad zmenou stratégie a dvíhať sadzby rýchlejšie, ako ktokoľvek očakával.
politici musia reagovať
Prečo je nárast úrokov problematický? Nárast úrokov nespôsobuje len spomalenie inflácie, ale aj celej ekonomiky. Keď naposledy Fed dvíhal sadzby v roku 2019, akciové indexy sa prepadli o takmer 20 percent a iba tesne sa vyhli označeniu medvedí trh. Posledné dôsledné dvíhanie sadzieb nastalo v roku 2007. Následkom bola Veľká finančná kríza, ktorú nikomu zrejme netreba pripomínať.
Kým rastúca inflácia spôsobí taký rast sadzieb, ktorý začne ekonomiku dusiť, ubehne zrejme ešte niekoľko kvartálov. Ak však zdražovanie nepoľaví, recesia sa môže ukázať byť bližšie, ako si ktokoľvek dnes myslí.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.