ide o radikálny obrat oproti prístupu vlád Smeru za posledných dvanásť rokov. A nielen v porovnaní s týmto obdobím. Za vlád na čele s Vladimírom Mečiarom sa Slovensko prakticky po každej stránke prepadlo oproti zvyšku sveta. Naše zahraničnopolitické vzťahy boli v druhej polovici 90. rokov také katastrofálne, že vtedajšia ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albright Slovensko označila za „čiernu dieru Európy“. V rozklade sa ocitla aj ekonomika.
V tejto situácii bolo šťastím, že v roku 1998 došlo k výmene garnitúry. Vládu Vladimíra Mečiara vystriedala vláda na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom. Iste, nevyhla sa korupčným škandálom, čo nakoniec položilo aj domovskú stranu Mikuláša Dzurindu, SDKÚ. Napriek tomu išlo o najlepšiu vládu v histórii Slovenska. Urobila totiž viacero hĺbkových reforiem – k najdôležitejším patrí zavedenie systému rovnej dane. (Mimochodom, rovná daň bola dielom dnešného ministra hospodárstva Richarda Sulíka.)
Vďaka reformám Slovensko lákalo investorov zo zahraničia a jeho ekonomika významne rástla. Až tak rýchlo, že mnohí nazývali Slovensko „tatranským tigrom“. No reformy trpia jedným zásadným nedostatkom, pre ktorý sa do nich vládam nechce. Z dlhodobého hľadiska sú veľmi prospešné, no z krátkodobého môžu byť bolestivé. Tak slovenských občanov rozhnevalo „uťahovanie opaskov kvôli Dzurindovi“ a zvolili Fica. A Fico čerpal výhody plnej špajze, ktorú mu nechali Dzurindove vlády, ako len mohol.
„Balík opatrení, ktorý predstavil minister hospodárstva, je prvou reálnou nádejou na významné zlepšenie ekonomiky za posledných 14 rokov.“
Dedičstvo reforiem poskytlo vládam Smeru dobrú pozíciu: nielenže nemuseli urobiť veľa prospešných krokov, ale mohli si dovoliť aj vo veľkom škodiť. Ekonomika to utiahla a zostalo dosť aj na populistické rozdávanie. História vlád Smeru je tak históriou poškodzovania podnikateľského prostredia. Od zrušenia rovnej dane a zavedenia milionárskej dane (ktorú zďaleka nemuseli platiť len milionári) cez zákaz zisku zdravotných poisťovní až po Dankove rekreačné poukazy.
Podnikateľské prostredie bolo roky pod paľbou. Vieme, že Ficove vlády boli kritizované najmä za korupciu a tá nakoniec položila poslednú vládu Smeru a spravila premiéra z Igora Matoviča. No ekonomické škody zavinené korupciou sú zanedbateľné oproti škodám, ktoré priniesli nevhodné ekonomické opatrenia.
preteky na dno
Presnú výšku týchto škôd už nevypočíta nikto. Ktoré konkrétne zahraničné firmy sa pre horšie podnikateľské prostredie rozhodli neprísť na LSlovensko? Ktoré slovenské firmy pre vysoké dane nerozšírili svoje aktivity? Koľko pracovných miest nevzniklo vinou prísneho zákonníka práce alebo vysokých odvodov? Veľmi dobrým nepriamym ukazovateľom ekonomických škôd, ktoré vznikajú v dôsledku nadmernej regulačnej a daňovo-odvodovej záťaže, prípadne iných faktorov, je ekonomická sloboda.
Jozef Jakubčo/PETIT PRESS/PROFIMEDIA1. marec 2020 Bratislava: Predseda strany Sloboda a solidarita Richard Sulík sedí v maskérni počas prípravy na predvolebnú diskusia v slovenskej verejnoprávnej televízii. Pri diskusiách sa nepochybne zapotil.
Index ekonomickej slobody každoročne zverejňuje americká nadácia Heritage. Tá hodnotí viacero faktorov, ako sú napríklad výška daňového zaťaženia, ochrana majetkových práv alebo regulácia pracovných vzťahov. Zhrnutím týchto faktorov je výsledok od 0 po 100. Singapur ako ekonomicky najslobodnejšia krajina má 89,4 bodu, Severná Kórea ako najmenej slobodná má 4,2.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.