Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo je fašizmus?

.martin Horička .ekonomika .knižnica

Nová kniha od slovenského historika odpovedá na niektoré základné otázky, ktoré si môžeme klásť o podstate fašistickej ideológie. Aké odpovede nám v nej Jakub Drábik ponúka?

Čo je fašizmus? Jakub Drábik: Fašizmus. Bratislava: Premedia 2019.

keď sa 20. storočie chýlilo ku koncu, mohlo sa zdať, že ideologické predpoklady totalitných režimov, ktoré boli zodpovedné za tie najväčšie tragédie našich moderných dejín, budú nadobro pochované v starom tisícročí a do toho nového ľudstvo vstúpi poučené zo svojich predchádzajúcich chýb a pripravené čeliť budúcim civilizačným výzvam v rozmedzí politického konsenzu, aký mu poskytla liberálna demokracia. 

Na veľké prekvapenie ohlasovateľov ideologického „konca dejín“ sa však po krátkom čase začala znova ozývať naša minulosť a dnes už sa otvorene hovorí o najväčšej polarizácii verejného života od osudových 30. rokov.

Preto nová kniha Fašizmus od historika Jakuba Drábika prišla práve vo vhodnom čase. V tomto diele, na slovenské pomery naozaj unikátnom a obsiahlom, autor čitateľovi na základe svojho dlhoročného výskumu objasní, čo všetko v sebe skrýva fašistická ideológia, prečo bola v medzivojnovom období pre mnohých ľudí príťažlivá a ako je vlastne možné, že našu civilizáciu priviedla počas druhej svetovej vojny nad priepasť, ktorej prekonanie bolo možno tou najťažšou skúškou v jej dejinách.

hľadanie definície

„Za fašistov už boli označení takmer všetci,“ upozorňuje nás Drábik. „Od bývalého prezidenta Andreja Kisku cez bývalého premiéra Roberta Fica až po šéfa opozičnej strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka.“ Aby sme porozumeli úspechu Hitlera a Mussoliniho, ktorých ochotne volili milióny Nemcov aj Talianov, musíme podľa neho v prvom rade s istotou zistiť, čo je to fašizmus, ako sa prejavuje a čo sú jeho hlavné definičné znaky. Aby s ním mohla demokratická spoločnosť účinne bojovať, je potrebné najskôr ho jednoznačne vymedziť.

Vo svojej knihe sa Jakub Drábik opiera o interpretáciu fašizmu na základe prelomovej práce anglického historika Rogera Griffina, u ktorého bol počas svojich štúdií chvíľu aj sám žiakom. Ten postuloval začiatkom 90. rokov svoju známu teóriu, čo priniesla do výskumu fašistickej ideológie malé „zemetrasenie“. Podľa nej by sme mali považovať fašizmus za „populistickú formu palingenetického ultranacionalizmu“, čo v princípe znamená, že je to ideológia spájajúca populizmus, mýtus „znovuzrodenia“ a extrémny nacionalizmus. 

Na východiskách tejto definície nám potom ponúka autor aj svoju vlastnú: „Fašizmus je druh revolučného nacionalizmu vyznačujúceho sa obsesívnymi predstavami o rozklade spoločnosti, dekadencii a o národnom potupení. Snaží sa pritom (spravidla násilím) o dosiahnutie utopického národného znovuzrodenia prostredníctvom očisty národa od nepriateľa a vytvorením nového politického a spoločenského poriadku a nového človeka.“

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite