zbohom koruna, vitaj euro. Od notoricky známeho sloganu uplynulo už desať rokov. Ľudia dávno odložili eurokalkulačky, zabudli na zmenárne a vekslákov. Euro už väčšina považuje za samozrejmosť. Pred opustením koruny to však také jasné nebolo.
Všetko bude drahšie, obávalo sa mnoho ľudí. Predovšetkým staršie ročníky sa na novú menu pozerali skepticky. Podniky varovali, že prisilné euro im zníži konkurenciu v zahraničí. Rok pred prijatím zároveň málokto predpokladal, že už o pár rokov bude euro bojovať o prežitie.
Krízu nakoniec po masívnom zachraňovaní spoločná mena zvládla a dnes sa euro teší historicky najvyššej podpore. Pozitívne ho hodnotia traja zo štyroch Európanov. Aj Slováci patria podľa prieskumov k eurooptimistom. Čím to je a čo nám spoločná mena prináša? Vybrali sme štyri kľúčové údaje, ktoré napovedia, kam sa Slovensko od prijatia eura posunulo.
vyššie platy
Priemerná hrubá mzda v priemysle bola v čase prijatia eura 694 eur. Odvtedy platy výrazne narástli a dnes je podľa údajov Štatistického úradu priemerný plat v priemysle 1 106 eur. Navyše rok 2018 bude prvý, keď priemerná hrubá mzda v celom hospodárstve na Slovensku presiahne tisíc eur a dá sa očakávať, že najbližšie roky budú mzdy výrazne stúpať.
Celkom pochopiteľne väčšina ľudí očakáva ešte vyššie platy, aspoň sa priblížiť štandardu na Západe. Ako je možné, že Rakúšania stále zarábajú dvoj- až trojnásobne viac? Ak sa tempo rastu slovenských miezd razantne nezvýši, bude trvať ešte desaťročia, kým ich dobehneme.
Nebolo to však tak dávno, keď boli tieto rozdiely oveľa väčšie a Rakúšania zarábali v porovnaní so Slovákmi aj päť- až šesťnásobne viac. Zamestnávateľské zväzy pritom často upozorňujú, že mzdy na Slovensku rastú príliš prudko – rýchlejšie ako produktivita práce, čo môže spôsobovať problémy.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.