investori, no i politici, vrátane slovenského ministra financií Petra Kažimíra, vstupovali do roku 2018 plní nadšenia a očakávaní silného ekonomického rastu: „Môžeme oznámiť, že nás čakajú tri najlepšie roky za posledných desať rokov z hľadiska kontinuálneho rastu, pretože potvrdzujeme jednoznačne, že ekonomický rast bude v roku 2018 nad štyri percentá,“ povedal vo februári minister financií.
No len pár dní po vyhlásení ministra Kažimíra sa pokojné vody finančných trhov prebudili z letargie a minikrach pripomenul krehkosť globálnej ekonomiky a takisto skutočnosť, že sa nachádzame na konci cyklu ekonomického rastu, ktorý sa začal na jar 2009 a mali by sme sa pripraviť na finančnú krízu a recesiu. Od zimy sa finančná nestabilita trhov a globálne problémy len nahromadili. Európska komisia i Európska centrálna banka znížili odhad rastu krajín EÚ i eurozóny.
„Dôvodom na obavy je, paradoxne, nízka úroveň nezamestnanosti.“
Medzinárodný menový fond znížil odhad celosvetového rastu. A rozpočtový úrad amerického kongresu znížil odhad rastu USA na rok 2019. Ceny komodít, ktoré sú dobrým indikátorom nálady investorov, napríklad meď, klesajú. Čínska burza sa prepadla o 20 percent a po kríze v Argentíne sa nestabilita presunula do Turecka a Južnej Afriky. Stabilita globálneho systému je narušená aj obchodnou vojnou a nejasným geopolitickým postojom USA voči spojencom. Čo sa vlastne deje a prečo politici nedokázali odhadnúť krehkosť ekonomiky?
najlepšie roky rastu?
V prvom rade treba povedať, že svetová ekonomika rástla, s malými turbulenciami, nepretržite od jari 2009, a to najmä vďaka podpore centrálnych bánk, ktoré znížili úrokové sadzby prakticky na nulu a okrem toho začali v rámci takzvanej nekonvenčnej menovej politiky aj priame nákupy dlhopisov krajín a firiem. Tieto dve opatrenia menovej politiky znížili tlak na verejné financie a dlhovú službu a vytvorili predpoklad na rast, ozdravné opatrenia a reformy fiškálnych politík. No desať rokov po kríze takmer všetky krajiny eurozóny zvýšili svoje dlhové zaťaženie.
Je to aj prípad Slovenska, ktorého dlh stúpol z úrovne 28,5 percenta HDP v decembri 2008 na 50,9 percenta v apríli 2018. V júni šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi s poľutovaním konštatoval, že ho mrzí, že krajiny eurozóny nevynaložili viac úsilia na štrukturálne reformy a fiškálnu konsolidáciu počas posledných rokov rastu a obdobia nízkych úrokov, pretože sa tým umenšujú možnosti fiškálnych opatrení, keď príde recesia. Jednoducho povedané, teraz bolo treba šetriť a konsolidovať rozpočet, aby mohli vlády podporiť ekonomiku v čase budúceho poklesu ekonomiky a recesie.