Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Skutočná hodnota bitcoinu

.richard Kališ .filip Olšovský .ekonomika

Obrovský a rýchly nárast hodnoty bitcoinu, z pár dolárov na niekoľko tisíc, prilákal ku kryptomenám mnoho ľudí, ktorí sa pýtajú, čo to vlastne je. Nuž, zatiaľ to nie je ani dobrá investícia, ani budúca náhrada eura či doláru. Tak o čo vlastne ide?

Skutočná hodnota bitcoinu HERMANN BREDEHORST/POLARIS/PROFIMEDIA 16. apríl 2013 Berlín, Nemecko: Nálepky a plagáty v reštaurácii ROOM77 upozorňujú na možnosť platby bitcoinom.

sedemnásteho mája 2010 si Laszlo Hanyecz objednal donášku dvoch pízz, na ktoré nikdy nezabudne. Za jedlo totiž nezaplatil v dolároch, ale v bitcoinoch, toho času neznámej kryptomene. Bol to prvý zaznamenaný nákup tovaru v bitcoinoch a Laszlo naň minul celú usporenú sumu digitálnych peňazí. Desaťtisíc bitcoinov za dve krabice talianskej špeciality. 

Odvtedy zaznamenal bitcoin voči tradičným menám výrazný nárast. Taký, že pri dnešnom kurze by Laszla jeho večera stála približne sto miliónov eur. A práve tento raketový nárast bitcoinu k nemu prilákal aj širšie masy. Veď banky ponúkajú na vkladoch čoraz smiešnejšie úroky a žiadnou istotou nie je ani zlato či euro. A tak sa investičnou príležitosťou stala mena, ktorá vlastne ani nie je menou. 

Bitcoin vznikol v roku 2009, v časoch finančnej krízy a hnevu voči zlyhaniam tradičného bankovníctva. Dodnes nie je jasné, kto sa skrýva za menom jeho autora Satoshiho Nakamota. Mnohí v ňom vidia Elona Muska, iní austrálskeho podnikateľa Craiga Wrighta, ktorý sa k bitcoinu najskôr aj priznal, no neskôr všetky hodnoverné dôkazy stiahol. Podozrenie dlhý čas padalo aj na sedemdesiatročného menovca Satoshiho Nakamota z Los Angeles. 

Pre bitcoin, rovnako ako pre viac ako tisícku podobných kryptomien, je typické toto: Snaha odlíšiť sa od tradičného systému bankovníctva a fungovať bez nutnej dôvery v systém. Akákoľvek transakcia pri klasických peniazoch, ktoré nosíme v peňaženkách, stojí na dôvere. Je pravda, že peniaze sú kryté, ale nie zlatom. Dnes nemožno prísť do banky a za dvadsaťeurovú bankovku si vypýtať pol gramu vzácneho kovu. Napriek tomu dôverujeme centrálnej banke, že za peniaze, ktoré vlastníme, si kedykoľvek môžeme kúpiť tovary rôznej hodnoty. Dôverujeme, že ich denominovaná hodnota sa príliš nezmení. Dôverujeme komerčným bankám, že sprostredkujú naše prevody a dôverujeme im aj v tom, že čestne zaznamenajú všetky takéto operácie. Dokonca samy banky sa od svojich počiatkov snažia túto dôveru v klientoch umocňovať. Najvyššie budovy v centrách miest plné mramoru boli vždy dôkazom bohatstva bánk a jasným signálom toho, že o kredibilitu danej inštitúcie sa netreba obávať. Bohatá banka predsa vždy bude mať dostatok prostriedkov na vyplatenie svojich klientov. Bitcoin však od začiatku svojej existencie stavia na tom, že takúto dôveru nepotrebuje. Paradoxne však dnes existuje len málo aktív, do ktorých možno investovať a ktoré by boli zahalené väčším tajomstvom. A tajomstvá vzbudzujú aj nedôveru. 

V prípade bitcoinu môže byť príčinou nedôvery napríklad technická komplikovanosť celého systému. Nové bitcoiny, ktorých celkové množstvo je zatiaľ limitované počtom dvadsaťjeden miliónov, sa získavajú takzvaným ťažením. Ide o pomalý a náročný proces výpočtu komplikovaného algoritmu. No ani ten neodrádza nových a nových ľudí, ktorí sa v posledných mesiacoch stali fanúšikmi a často aj majiteľmi bitcoinu. Ich motivácie sa dajú rozdeliť do troch skupín. A tieto skupiny pekne dotvárajú obraz o tom, čím bitcoin skutočne je a čím sa jedného dňa možno stane.

bitcoin ako investícia?

Dnes sa zdá, že väčšina majiteľov kryptomeny drží toto aktívum z rezervných alebo priamo špekulatívnych motívov. Je pravdepodobné, že títo ľudia ho pri náznaku poklesu ceny predajú. Mohlo by tak dôjsť k prasknutiu bubliny podobnej tulipánovým cibuľkám zo sedemnásteho storočia či prepadu cien nehnuteľností v Spojených štátoch. Takáto bublina pritom nehovorí nič o samotnom bitcoine. Ide len o stav na trhu, keď súčasná hodnota jednoducho nezodpovedá skutočnej. Nemohol by bitcoin na konci roka vyskočiť, povedzme, na tridsaťtisíc eur? Dnes by sa nikto neodvážil tvrdiť, že je to nemožné. No našli by sme len málo ľudí, ktorí by si zároveň trúfli vysvetliť, prečo sa tak stalo. Práve v tom spočíva najväčší otáznik investovania do kryptomeny. Zatiaľ čo nákupom dlhopisov alebo akcií kalkulujeme s vývojom reálnych premenných, akými sú ekonomiky či firmy, pri bitcoine je skutočná hodnota neznáma. Ešte aj nestále zlato sa v porovnaní s bitcoinom zdá bezpečnejšia stratégia investovania.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite