vždy som chápal, že Rhodesov obchod s diamantmi a správa juhoafrických kolónii v 19. storočí so sebou niesli etické otázniky. Súčasne však Rhodes zanechal dedičstvo v podobe azda najslávnejšieho štipendijného programu na svete – do Oxfordu priniesol generácie študentov z mnohých kútov sveta vrátane aktivistu, ktorý kampaň za odstránenie Rhodesovej sochy viedol.
Rovnako inštinktívne som reagoval, keď som na návšteve Yale videl kampaň za premenovanie Calhoun College, internátu pomenovaného po bývalom americkom viceprezidentovi. Názor som však tentoraz zmenil rýchlo. Po Calhounovi neostala nijaká filantropia, iba rasizmus, ktorý bol odporný i cez prizmu štandardov jeho doby. V čase, keď sa verejná mienka vo veľkej časti Spojených štátoch otočila proti otroctvu, Calhoun prednášal plamenné prejavy o tom, že inštitúcia otroctva bola prirodzená a že prispela k zlepšeniu „nielen fyzických, ale aj morálnych a intelektuálnych“ pomerov čiernej rasy.
Calhoun College sa dnes volá Grace Hopper College, po absolventke Yale a priekopníčke informatiky, ktorá to dotiahla v americkom námorníctve na admirálsku hodnosť. No Rhodes v Oxforde stále je – na rozdiel od viacerých kampusov v Juhoafrickej republike, kde je jeho koloniálna minulosť o čosi živšia než štipendium.
„Je samozrejme dôležité, aby rozhodnutia o tom, ktoré sochy ostanú a ktoré nie, nerobil dav, ale legitímne politické inštitúcie.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.