Úplne najradšej relaxujem domaKeďže robím s ľuďmi, medzi ľuďmi a pred ľuďmi, samota je najlepší nabíjač energie. Je jedno, či si niečo uvarím, prečítam, zapnem telku, alebo surfujem na internete, dôležité je, že sa môžem venovať sebe, byť sám so sebou. Viem, čo je to nemať súkromie, zažil som aj časy, že som sa delil o izbu s cudzím človekom. Po ťažkom dni, keď som nechcel nič len spať, musel som sa s ním baviť, lebo mi bolo nepríjemné povedať prepáč, teraz naozaj nemám čas.Strašne som sa namotal na biliard.Myslím, že nie som úplne ľavý, ale dostal som sa ku tomu neskoro, nemal som možnosť od puberty vychytávať svoje hendikepy, aby som teraz hral za peniaze. Teda ak nepočítam, že niekedy nadránom, keď už je slivovice vo fľaši menej, sa začnú všetci chlapiť a uzatvárať stávky, ako tú guľu schovajú. Viem dávať falše, tréner ma naučil rôzne triky a ani s uhlami nemám problém, veď mám priemyslovku, mali sme na geometrii technické kreslenie tušom na pauzák. Rád nakupujem v bio alebo farmárskych obchodoch.Zeleninu a ovocie od Maďarov na Miletičke, na med tam mám výhradného dodávateľa. Stravujem sa podľa krvnej skupiny, ale nie striktne. Keď chcem lepšie fungovať, mal by som jesť a piť len určité veci. Nemal by som povedzme papriku, alebo iné, ako hydinové mäso. No ja si tú májku kúpim, lebo ju zbožňujem. Na druhej strane som objavil brusnice, sú brutálne dobré!Nie som lokálpatriot.Som z maďarskej oblasti, mňa ani východniari nepovažujú za východniara, sú prekvapení, že nie som z Komárna. Aj na východe žijú Maďari, aj na východe je južné Slovensko. Moja rodná reč je maďarčina, moje prvé slovenské slová v škôlke boli prší, prší, len sa leje, len som nevedel, čo to spievam. Či sa ako Maďar necítim diskriminovaný? S týmto profilom? U herca ide predovšetkým o vizuálnu stránku. Nevýhodou je, že ma nevolajú do dabingu, ale napríklad Obchod na korze sa odohráva v Sabinove, a tam sa mieša všetko rakúsko-maďarsko-slovenské. Nezávidím.V práci fandím každému, keď je to dobrý herec, nech robí. Viem, aké je to dobré, keď má človek prácu. A keď niekomu herectvo nejde a nemal by tam byť, to sa ani nedá závidieť. Či už som to niekomu povedal do očí? Po troch vodkách, ale bolo to ťažké. Až vekom sa človek naučí slušne povedať, ako sa veci majú, chcem-nechcem, viem-neviem, prosím-neprosím. Považujem sa za veľkého diplomata.Dlhý čas som sa držal dogmatických vecí.Toto musí byť takto, hento tak, žiadna odchýlka, čistý Monk. Niekedy treba stretnúť ľudí, ktorí človeku niečo povedia, aby si uvedomil, aha, takto to funguje! Pre mňa to bolo stretnutie s kamarátkou, ktorá mi prehlodala dušu a myslenie, to bolo husté. Povedala mi všetko o mojom detstve, aký som a prečo som taký. Keď som ju po roku-dvoch stretol, povedal som jej, že slabšia nátura by si hodila slučku po tom, čo mi povedala. Ona odvetila: vedela som, že ty to neurobíš. Teraz som tam, kde by som mal byť.Keď som toto raz vyslovil, ktosi dodal: Tak si ten moment zapamätaj. Neviem, čím bola tá chvíľa výnimočná, ale dôležité bolo, že pri tom niekto bol. Prvých 30-35 rokov som žil úplne inak, nie tak, ako by som chcel, ale ako by to bolo správne. Byť tam, kde chcete byť, je beh na dlhú trať, je to ako zbavovať sa hendikepov v biliarde.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.