Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nick Mason: Pink Floyd by v X-Factor vysmiali

.peter Bálik .časopis .fenomén

Bubeník Pink Floyd o bohatých archívoch, odchodoch dvoch lídrov Syda Barreta a Rogera Watersa a klasických albumoch britskej legendy.

.pán Mason, ste archivárom Pink Floyd. Ako ste sa dostali k tejto funkcii?
Pretože nikto ostatný to nechcel robiť! Nie som taký dobrý archivár ako napríklad Bill Wyman z Rolling Stones, ktorý má doma všetko, ale je pravda, že som si takmer všetko spojené so značkou Pink Floyd odkladal. Dalo by sa o mne povedať, že som skôr taký hrabivec. Donedávna mi chýbalo zopár tričiek a niektoré staré tlačové správy, ale aj to som už  zohnal. Vo svojej zbierke mám staré denníky z prvých rokov Pink Floyd, všelijaké drobnosti, dokonca som nedávno objavil aj staré Sydove pesničky, ktoré nikto nepočul.  .pink Floyd bola jednou z najslávnejších art-rockových skupín, ale začínali ste ako klasická  rocková kapela.
Pravda. Ani nám nenapadlo byť kapitánmi psychedelického hnutia, najprv sme chceli byť rythmandbluesovou skupinou ako Cream. Zmenili sme sa časom. Podobné kapely tej éry začali hrať čoraz dlhšie sóla, The Beatles zachádzali čoraz bližšie k mystike a my sme začali robiť hudbu k svetelným predstaveniam na umeleckej škole, čo nás od jednoduchých trojminútových pesničiek, ktoré sa k tomu vôbec nehodili, priviedlo na inú cestu.  .jednou z vašich  najslávnejších albumov je Dark Side Of The Moon. Ako vznikol?
Dark Side sme mali hotový už pred nahrávaním, pretože sme ho hrali na koncertoch, ale aby som bol úprimný, neznelo to príliš dobre. Mali sme piesne aj koncept, ktorý bude prechádzať všetkými pesničkami, aj keď priamo o konceptuálnej platni sme nerozmýšľali, akosi to vyplynulo samo počas nahrávania. To, že z Dark Side sa stane taká úspešná platňa, nevedel nikto. Ak by nám vtedy niekto povedal, že po nej začneme vypredávať štadióny, označili by sme ho za blázna. .ako by ste charakterizovali rozdiel medzi Dark Side  a nasledujúcim Wish You Were Here?
Hm, obe sú veľmi rozdielne. Človek je múdry, keď sa pozrie na veci spätne. Problém s Wish You Were Here spočíval v tom, že sme na ňom začali pracovať oveľa skôr, než sme mali. Hneď po konci turné k Dark Side sme šli do štúdia, ale nemali sme pripravené žiadne nové pesničky, Roger aj David nemali potuchy o tom, ako by mal album vyzerať a čo by mal obsahovať. Bola mŕtva perióda v histórii Pink Floyd. Nakoniec sme to zvládli, ale to, že sme museli čakať na nápady príliš dlho, bolo demoralizujúce. .čo môžu fanúšikovia čakať od Immersion verzií troch albumov, ktoré vychádzajú vo viacdiskových  baleniach?
Prirovnal by som to k výtvarnému umeniu. Je veľký rozdiel medzi skicou a hotovým obrazom. Tieto boxy obsahujú rôzne nápady, z ktorých sa neskôr zrodí hotová skladba, čo môže byť pre ľudí, ktorí majú radi Pink Floyd, zaujímavé. .počúvate svoje staré nahrávky? 
Nepočúvam našu hudbu, keď nemusím. To sa deje len v prípadoch, keď sa niečo vydáva ako teraz  alebo keď robím rozhovor. Nechce sa mi. Je to ako listovať si v diári, ktorý vám pripomenie celý život, aj vrátane aj tých nepekných vecí. Samozrejme, aj my sme sa hádali, ale takých chvíľ nebolo veľa, no na verejnosti sa isté veci okolo nás nafúkli. Bez argumentov by sme takú dobrú hudbu určite nenahrali. .ako ste brali odchod Rogera Watersa zo skupiny?
Nikto nie je nenahraditeľný. Keď najprv odišiel Syd, neboli sme si istí, či môžeme pokračovať bez neho. Niečo podobné sa napríklad stalo aj Genesis, ktorí prišli o Petra Gabriela. Ani oni nevideli svoju budúcnosť vo svetlých farbách. No keď vo svojom vnútri cítite, že v kapele je dostatok talentu, treba ísť ďalej. Ale nebolo to ľahké, najprv Syd a nakoniec aj Roger, ale nikdy sme si pri zlomových momentoch nepripustili, že sme „hotoví”. Je to risk. Risk z toho, že to dopadne katastroficky, že vám to dajú ľudia pekne vyžrať. Našťastie, boli sme odvážni to riziko podstúpiť. .po tom, ako ste sa rozišli s Rogerom Watersom , ste nahrali v triu dva albumy. Ste po čase  s nimi spokojní?
Áno, hlavne The Division Bell obstojí dodnes. Turné k tejto platni bolo vôbec najlepším v našej histórii, pretože sme sa pri ňom vyvarovali chýb, ktoré sme robili v minulosti. Vtedy sme boli na ceste len zopár týždňov, ani sme sa poriadne nerozohrali a bol koniec. Naopak, po každej z dvoch posledných platní sme na ceste strávili pol roka v kuse a na našej hudbe to bolo cítiť, bola oveľa zomknutejšia. .čo vám hovoria obaly vašich klasických platní, ktoré dnes patria k imidžu Pink Floyd. Ako vznikali?
Za všetko môže fotograf a grafický dizajnér Storm Thorgerson. Je niečo ako piaty člen skupiny, aj keď nespolupracoval s nami na všetkých platniach.  Storm prišiel s úžasnými nápadmi. Najradšej mám od neho fotky na Wish You Were Here, ktorý majú surrealistický nádych. Navrhol, aby sme nerobili len obal albumu, ale celú sériu forografií s témami horiaci muž, muž plávajúci pieskom, potápač na suchu. Obal Dark Side Of Moon je rovnako výborný, ale je opakom Wish You Were Here.  Je úsporný, ale zároveň taký silný, že sa stal naším poznávacím znakom.    .považujete sa za dobrého bubeníka?
Hm...mám rád svoj výkon v skladbe See The Controls a páči sa mi aj práca na The Wall, kde sme prišli s novými bubeníckymi technikami. Nikdy som nebol virtuózom, vždy som chcel, aby bubenícky part bol vymyslený a nahratý správne, aby sa okolo neho mohla vybudovať celá hudba. Ani po koncertoch som nerozmýšľal nad tým, či som dobre bubnoval, ale skôr ma zaujímalo, či sme odohrali dobrú šou. Oveľa dôležitejšie ako nejaké bubenícke party je to, či kapela šliape a to, aby naša výpravná scéna nepopadala počas koncertu na hlavu. .aký album od Pink Floyd by ste odporučili fanúšikovi, ktorý toho a o vás  veľa  nevie?
Určite Saucerful of Secret. To je album, ktorý ma dodnes baví. Bol začiatkom hľadania nového zvuku kapely, po tom, čo nás opustil Syd. Najmä titulná pieseň bola pre nás veľmi dôležitá, pretože  presahovala hranice rockovej hudby, aj keď stále sa dá považovať za rockovú skladbu. Pieseň Set The Controls je jednou z mojich najobľúbenejších vecí od Pink Floyd, pretože niekde medzi riadkami sa skrýva rozlúčka so Sydom. Keď zoberiete skladbu Saucer, sú v nej náznaky budúcich albumov, v jej zvuku počuť Meddle, odkiaľ bol len krôčik k Dark Side Of The Moon. .váš reunion na Live 8 spôsobil, že sa roztrhlo vrece s otázky, či sa dáte opäť dohromady.
Nie je vylúčené, že budúcnosti sa niečo stane, ale nemyslím, že pôjdeme do štúdia nahrať nový album alebo spravíme obrovské turné. Skôr by sme sa mohli zúčastniť nejakých charitatívnych akcií typu Live 8, ale nejde ani tak o veľkosť a prestížnosť projektu, ako skôr o to, či budeme mať chuť do toho ísť.   .čo by robili Pink Floyd, keby vznikli dnes?
Súčasné kapely to majú veľmi ťažké. V prvom rade by sa nám vysmiali na X-Factore, určite by sme prepadli v súťaži Británia má talent, jednoducho, bola by to katastrofa. Jedine, že by nás zobrali do Big Brother.   Z materiálu vydavateľstva EMI.
Text bol redakčne upravený a skrátený
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite