.je niečo, čo by ste ako SaS robili v predošlých týždňoch inak, aby vláda napokon nepadla?
Je, ale aj tak by to nebolo v našich silách. Záviselo by to od vyjednávacích techník protistrany. Pre mňa bolo prekvapením, ako rýchlo posledné dve koaličné rady dospeli k nedohode. Najviac mala prekvapila ostatná koaličná rada deň pred hlasovaním o eurovale, kde Mikuláš Dzurinda rozdal koaličným partnerom kompromisný návrh. .čo obsahoval?
Nebola to ani polovica návrhu z rokovania v Častej-Papierničke (konalo sa 12. septembra – pozn. red.). Tento návrh hovoril iba o tom, že euroval bude prerokúvaný vo vláde a vo finančnom výbore parlamentu. Na týchto fórach by sme boli vždy prehlasovaní. .čo ste vlastne navrhovali vy?
My sme prišli s návrhom, ktorý zabezpečoval, že keď Slovensko povie, že na tomto konkrétnom programe eurovalu sa nezúčastníme, tak sa eurozóna vzdá nároku od nás túto účasť požadovať. Nevetovali by sme však ten program. Premiérka nás dva týždne ubezpečovala, že tento návrh má predrokovaný so šéfom Euroskupiny Junckerom a Merkelovou. Nakoniec to tak nebolo a naši traja koaliční partneri označili návrh za nevyrokovateľný. .kedy sa začalo údajné rokovanie na európskej úrovni?
Po stretnutí v Častej-Papierničke sme dostali návrh textu, voči ktorému sme síce mali nejaké pripomienky, ale nezasahovali sme do neho, keďže premiérka tvrdila, že ho má predrokovaný v Európe. Potom prebehli dva týždne a krátko pred koaličnou radou nám odkázala, že tento text je nevyrokovateľný. Navyše, druhým kľúčovým bodom bol pre nás trvalý euroval, pri ktorom sme navrhovali, že všetci koaliční partneri sa zaviažu, že v lete budúci rok ho nepodporia. .ale veď bolo jasné, že Radičová s Miklošom, ktorí sa v Bruseli zaviazali ho presadiť, s tým nikdy nebudú súhlasiť....
Neskôr sme to zmiernili a navrhli sme, aby nesúhlasili so súčasnou podobou trvalého eurovalu a rokovali o jeho zmene. Sme totiž presvedčení, že jeho podoba sa ešte bude meniť. .ale aj s tým mohli len sotva súhlasiť...
Kde sme sa to v Európe dopracovali, keď tie rokovacie procedúry vyzerajú asi nasledovne: Keď horí pod zadkom, príde konferenčný hovor ministrov financií. Nasledujúci deň sa stretnú v Bruseli, tam dostanú pripravený návrh nejakého riešenia. O dva týždne zasadne summit EÚ a ten vyhlási politický záväzok prijať toto riešenie. Až potom sa k tomu môžu vyjadriť národné parlamenty, no vtedy sa už povie, že nemôžeme zmeniť ani slovo, lebo by to znamenalo opätovnú ratifikáciu v šestnástich parlamentoch, ktoré to už prijali. To sme si však potom z národných parlamentov urobili nejaké výskumné ústavy. Slovenská republika síce dala politický záväzok, ale Iveta Radičová nemá podľa Ústavy SR právo dať právne vymožiteľný záväzok, že sa zúčastníme na trvalom eurovale. To právo má len slovenský parlament. Keď sa takto násilne budú v eurozóne presadzovať riešenia, tak to vyvolá také odstredivé tendencie, že to bude cesta do pekla. To sme tu mali v časoch RVHP a Varšavskej zmluvy. Potom zrušme ministerstvo zahraničných vecí a štátny tajomník nech iba chodí do Bruselu po úlohy. .lenže lídri eurozóny hovoria o politickej dôvere, ktorá vzniká tým, že sa v Bruseli na najvyššej úrovni niečo dohodne, podpíše, čím lídri preberajú na seba politický záväzok presadiť to doma.
Z toho, čo sa stalo minulý utorok v parlamente, mi navždy ostane jeden pocit. Budú padať vlády, ktoré nie sú prisluhovačné Bruselu a budú vznikať konštelácie, ktoré budú servilné. Pracovne ich nazvime eurovalové koalície. Slovenskom sa to totiž začalo, ale neskončilo. To je začiatok konca celej eurozóny, ale aj demokracie. Mne najviac na tom celom prekážalo, že žiadna koaličná rada nerokovala o našom návrhu. Neprebiehalo to tak, že sa povedalo, tu je návrh SaS a poďme sa o ňom baviť riadok po riadku. .o čom teda boli tie koaličné rady?
Naposledy Dzurinda priniesol svoj návrh. Rozdal ho a povedal, že toto je maximum, o čom sú ochotní sa baviť, pričom bolo evidentné, že s tým nemôžeme ani náhodou súhlasiť. .čo sa potom dialo počas posledných koaličných rád, ktoré všetci sledovali s napätím?
Ešte v Častej-Papierničke som sa Dzurindu priamo opýtal, či v komisii, ktorú navrhuje, bude mať každý zástupca právo veta. Búchal po stole päsťami a opakoval áno, áno, áno... Ako som už uviedol, minulý týždeň pritom doniesol na papieri návrh, že všetko bude schvaľovať vláda a finančný výbor. Potom sa však pýtam, či niekedy naši partneri to právo veta mysleli vážne, alebo len vytvárali dymovú clonu. .z kuloárov však vieme, že keď vám vtedy v polovici septembra Dzurinda právo veta ponúkol, odmietli ste to. Prečo?
To sedí. Vtedy sme Dzurindovi povedali, že máme ešte jednu zásadnú pripomienku. Žiadali sme zriadenie nadnárodného majetkového holdingu, do ktorého každá krajina, ktorá bude čerpať pomoc z eurovalu, vloží podiely štátnych podnikov, štátne aktíva, zlato. Keď potom nebude taká krajina schopná splácať záväzky do eurovalu, tak o tieto záväzky aktíva príde. Slovensko by sa tak mohlo stať jednopercentným vlastníkom napríklad aténskeho letiska. Toto bol náš druhý návrh v Častej- Papierničke. .ale ako by sa toto dalo vyrokovať v Bruseli?
Dzurindu sme sa pýtali, či si to vedia predstaviť. Opakoval áno, áno, áno.. Pritom som už vtedy vedel, že to bude len ťažko v Bruseli akceptované. .z toho však vyplýva, že ste sa vlastne nikto dohodnúť nechceli, len ste na seba všeličo skúšali...
Akože sme sa nechceli dohodnúť? Nehnevajte sa, ale keď mi raz minister zahraničných vecí povie áno, tak buď vie, čo hovorí, alebo si z nás robí srandu. Tušil som však, že si skôr robí srandu, pretože som vedel, že minimálne Holandsko už toto riešenie prostredníctvom nadnárodného holdingu odmietlo. .prečo ste vtedy nezobrali Dzurindu za slovo s jeho ponukou na právo veta a ďalej na tom nestavali? Už vtedy ste to mohli dať na papier a mali by ste silnú pozíciu do ďalších rokovaní.
My sme to potom na papier dali. O našom návrhu však nikdy, opakujem, nikdy nerokovala koaličná rada. Až na záver prišiel Dzurinda s tým návrhom, ktorý bol len 50 percent toho, o čom sme hovorili v Častej-Papierničke. .čo si podľa vás vaši koaliční partneri mysleli, keď Dzurinda minulý týždeň prišiel s takýmto návrhom, ktorý ste museli brať ako výsmech? Mysleli si, že ustúpite, alebo už rátali s rozpadom vlády?
Keby SDKÚ išlo o merito veci a o dohodu, ktorá ochráni peniaze daňových poplatníkov a nespôsobí pád vlády, tak by na rokovania chodili v zostave Dzurinda, Mikloš a Radičová a nenechávali rokovať iba premiérku. My sme tiež chodili traja Sulík, Krajcer a ja. Keby sme rokovali vo formáte tri plus tri, tak verím, že dohodu nájdeme. Preto sa pýtam, či to mysleli vážne, alebo len vytvárali zdanie rokovaní a na pozadí sledovali úplne iné ciele. Ak to bolo tak, podarilo sa im ten cieľ v utorok splniť. Zbavili sa SaS a Ivety Radičovej. .ale ak by to takto aj bolo, čo tým všetkým získali?
Podľa mňa si Dzurinda do poslednej chvíle myslel, že SaS „cukne“. Akokoľvek je veľký hráč, v tomto sa prepočítal. Teraz znášame dôsledky všetci. .čo tento pád vlády znamená pre SaS? Keď ste hlasovali, museli ste vedieť, že prídu predčasné voľby, po ktorých s najväčšou pravdepodobnosťou nebudete v novej vláde.
Takéto úsudky by som pol roka pred voľbami určite nerobil. Spomeňte si na pád druhej Dzurindovej vlády kvôli výhrade vo svedomí. O štyri mesiace prebehli voľby a Dzurinda s Hrušovským už boli kamaráti. .na výhradu vo svedomí sa ešte dalo zabudnúť, ratifikácia trvalého eurovalu však príde hneď po marcových voľbách. Prečo by vás SDKÚ malo chcieť?
Myslíte si, že trvalý euroval bude v súčasnej podobe? Tu sa Dzurinda s časťou médií snaží onálepkovať SaS, že sme nejaká extrémistická strana. Nie sme proti euru, eurozóne, Europskej únii, len si vieme predstaviť lepšie nastavenie mechanizmov, ktoré tam dnes fungujú. Toto budeme v najbližších mesiacoch komunikovať. My nie sme žiadna extrémistická strana. Jozef Kollár/
Narodil sa v roku 1961 v Bratislave. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú a do roku 1990 pracoval v Ekonomickom ústave SAV. V rokoch 1990 až1991 bol vedúcim oddelenia národohospodárskych a devízových analýz Štátnej banky Československej. V roku 1992 bol členom prvej oficiálnej delegácie vlády SR v Medzinárodnom menovom fonde a vo Svetovej banke. Neskôr pôsobil v Ľudovej banke, kde bol do roku 2006 predsedom predstavenstva. Do júla 2010 bol vlastníkom spoločnosti JK Advisory, ktorá sa venuje finančnému poradenstvu. V parlamentných voľbách bol za stranu Sloboda a Solidarita zvolený do parlamentu. Je predseda Poslaneckého klubu SaS a predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet. Ženatý, otec dvoch detí.
Je, ale aj tak by to nebolo v našich silách. Záviselo by to od vyjednávacích techník protistrany. Pre mňa bolo prekvapením, ako rýchlo posledné dve koaličné rady dospeli k nedohode. Najviac mala prekvapila ostatná koaličná rada deň pred hlasovaním o eurovale, kde Mikuláš Dzurinda rozdal koaličným partnerom kompromisný návrh. .čo obsahoval?
Nebola to ani polovica návrhu z rokovania v Častej-Papierničke (konalo sa 12. septembra – pozn. red.). Tento návrh hovoril iba o tom, že euroval bude prerokúvaný vo vláde a vo finančnom výbore parlamentu. Na týchto fórach by sme boli vždy prehlasovaní. .čo ste vlastne navrhovali vy?
My sme prišli s návrhom, ktorý zabezpečoval, že keď Slovensko povie, že na tomto konkrétnom programe eurovalu sa nezúčastníme, tak sa eurozóna vzdá nároku od nás túto účasť požadovať. Nevetovali by sme však ten program. Premiérka nás dva týždne ubezpečovala, že tento návrh má predrokovaný so šéfom Euroskupiny Junckerom a Merkelovou. Nakoniec to tak nebolo a naši traja koaliční partneri označili návrh za nevyrokovateľný. .kedy sa začalo údajné rokovanie na európskej úrovni?
Po stretnutí v Častej-Papierničke sme dostali návrh textu, voči ktorému sme síce mali nejaké pripomienky, ale nezasahovali sme do neho, keďže premiérka tvrdila, že ho má predrokovaný v Európe. Potom prebehli dva týždne a krátko pred koaličnou radou nám odkázala, že tento text je nevyrokovateľný. Navyše, druhým kľúčovým bodom bol pre nás trvalý euroval, pri ktorom sme navrhovali, že všetci koaliční partneri sa zaviažu, že v lete budúci rok ho nepodporia. .ale veď bolo jasné, že Radičová s Miklošom, ktorí sa v Bruseli zaviazali ho presadiť, s tým nikdy nebudú súhlasiť....
Neskôr sme to zmiernili a navrhli sme, aby nesúhlasili so súčasnou podobou trvalého eurovalu a rokovali o jeho zmene. Sme totiž presvedčení, že jeho podoba sa ešte bude meniť. .ale aj s tým mohli len sotva súhlasiť...
Kde sme sa to v Európe dopracovali, keď tie rokovacie procedúry vyzerajú asi nasledovne: Keď horí pod zadkom, príde konferenčný hovor ministrov financií. Nasledujúci deň sa stretnú v Bruseli, tam dostanú pripravený návrh nejakého riešenia. O dva týždne zasadne summit EÚ a ten vyhlási politický záväzok prijať toto riešenie. Až potom sa k tomu môžu vyjadriť národné parlamenty, no vtedy sa už povie, že nemôžeme zmeniť ani slovo, lebo by to znamenalo opätovnú ratifikáciu v šestnástich parlamentoch, ktoré to už prijali. To sme si však potom z národných parlamentov urobili nejaké výskumné ústavy. Slovenská republika síce dala politický záväzok, ale Iveta Radičová nemá podľa Ústavy SR právo dať právne vymožiteľný záväzok, že sa zúčastníme na trvalom eurovale. To právo má len slovenský parlament. Keď sa takto násilne budú v eurozóne presadzovať riešenia, tak to vyvolá také odstredivé tendencie, že to bude cesta do pekla. To sme tu mali v časoch RVHP a Varšavskej zmluvy. Potom zrušme ministerstvo zahraničných vecí a štátny tajomník nech iba chodí do Bruselu po úlohy. .lenže lídri eurozóny hovoria o politickej dôvere, ktorá vzniká tým, že sa v Bruseli na najvyššej úrovni niečo dohodne, podpíše, čím lídri preberajú na seba politický záväzok presadiť to doma.
Z toho, čo sa stalo minulý utorok v parlamente, mi navždy ostane jeden pocit. Budú padať vlády, ktoré nie sú prisluhovačné Bruselu a budú vznikať konštelácie, ktoré budú servilné. Pracovne ich nazvime eurovalové koalície. Slovenskom sa to totiž začalo, ale neskončilo. To je začiatok konca celej eurozóny, ale aj demokracie. Mne najviac na tom celom prekážalo, že žiadna koaličná rada nerokovala o našom návrhu. Neprebiehalo to tak, že sa povedalo, tu je návrh SaS a poďme sa o ňom baviť riadok po riadku. .o čom teda boli tie koaličné rady?
Naposledy Dzurinda priniesol svoj návrh. Rozdal ho a povedal, že toto je maximum, o čom sú ochotní sa baviť, pričom bolo evidentné, že s tým nemôžeme ani náhodou súhlasiť. .čo sa potom dialo počas posledných koaličných rád, ktoré všetci sledovali s napätím?
Ešte v Častej-Papierničke som sa Dzurindu priamo opýtal, či v komisii, ktorú navrhuje, bude mať každý zástupca právo veta. Búchal po stole päsťami a opakoval áno, áno, áno... Ako som už uviedol, minulý týždeň pritom doniesol na papieri návrh, že všetko bude schvaľovať vláda a finančný výbor. Potom sa však pýtam, či niekedy naši partneri to právo veta mysleli vážne, alebo len vytvárali dymovú clonu. .z kuloárov však vieme, že keď vám vtedy v polovici septembra Dzurinda právo veta ponúkol, odmietli ste to. Prečo?
To sedí. Vtedy sme Dzurindovi povedali, že máme ešte jednu zásadnú pripomienku. Žiadali sme zriadenie nadnárodného majetkového holdingu, do ktorého každá krajina, ktorá bude čerpať pomoc z eurovalu, vloží podiely štátnych podnikov, štátne aktíva, zlato. Keď potom nebude taká krajina schopná splácať záväzky do eurovalu, tak o tieto záväzky aktíva príde. Slovensko by sa tak mohlo stať jednopercentným vlastníkom napríklad aténskeho letiska. Toto bol náš druhý návrh v Častej- Papierničke. .ale ako by sa toto dalo vyrokovať v Bruseli?
Dzurindu sme sa pýtali, či si to vedia predstaviť. Opakoval áno, áno, áno.. Pritom som už vtedy vedel, že to bude len ťažko v Bruseli akceptované. .z toho však vyplýva, že ste sa vlastne nikto dohodnúť nechceli, len ste na seba všeličo skúšali...
Akože sme sa nechceli dohodnúť? Nehnevajte sa, ale keď mi raz minister zahraničných vecí povie áno, tak buď vie, čo hovorí, alebo si z nás robí srandu. Tušil som však, že si skôr robí srandu, pretože som vedel, že minimálne Holandsko už toto riešenie prostredníctvom nadnárodného holdingu odmietlo. .prečo ste vtedy nezobrali Dzurindu za slovo s jeho ponukou na právo veta a ďalej na tom nestavali? Už vtedy ste to mohli dať na papier a mali by ste silnú pozíciu do ďalších rokovaní.
My sme to potom na papier dali. O našom návrhu však nikdy, opakujem, nikdy nerokovala koaličná rada. Až na záver prišiel Dzurinda s tým návrhom, ktorý bol len 50 percent toho, o čom sme hovorili v Častej-Papierničke. .čo si podľa vás vaši koaliční partneri mysleli, keď Dzurinda minulý týždeň prišiel s takýmto návrhom, ktorý ste museli brať ako výsmech? Mysleli si, že ustúpite, alebo už rátali s rozpadom vlády?
Keby SDKÚ išlo o merito veci a o dohodu, ktorá ochráni peniaze daňových poplatníkov a nespôsobí pád vlády, tak by na rokovania chodili v zostave Dzurinda, Mikloš a Radičová a nenechávali rokovať iba premiérku. My sme tiež chodili traja Sulík, Krajcer a ja. Keby sme rokovali vo formáte tri plus tri, tak verím, že dohodu nájdeme. Preto sa pýtam, či to mysleli vážne, alebo len vytvárali zdanie rokovaní a na pozadí sledovali úplne iné ciele. Ak to bolo tak, podarilo sa im ten cieľ v utorok splniť. Zbavili sa SaS a Ivety Radičovej. .ale ak by to takto aj bolo, čo tým všetkým získali?
Podľa mňa si Dzurinda do poslednej chvíle myslel, že SaS „cukne“. Akokoľvek je veľký hráč, v tomto sa prepočítal. Teraz znášame dôsledky všetci. .čo tento pád vlády znamená pre SaS? Keď ste hlasovali, museli ste vedieť, že prídu predčasné voľby, po ktorých s najväčšou pravdepodobnosťou nebudete v novej vláde.
Takéto úsudky by som pol roka pred voľbami určite nerobil. Spomeňte si na pád druhej Dzurindovej vlády kvôli výhrade vo svedomí. O štyri mesiace prebehli voľby a Dzurinda s Hrušovským už boli kamaráti. .na výhradu vo svedomí sa ešte dalo zabudnúť, ratifikácia trvalého eurovalu však príde hneď po marcových voľbách. Prečo by vás SDKÚ malo chcieť?
Myslíte si, že trvalý euroval bude v súčasnej podobe? Tu sa Dzurinda s časťou médií snaží onálepkovať SaS, že sme nejaká extrémistická strana. Nie sme proti euru, eurozóne, Europskej únii, len si vieme predstaviť lepšie nastavenie mechanizmov, ktoré tam dnes fungujú. Toto budeme v najbližších mesiacoch komunikovať. My nie sme žiadna extrémistická strana. Jozef Kollár/
Narodil sa v roku 1961 v Bratislave. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú a do roku 1990 pracoval v Ekonomickom ústave SAV. V rokoch 1990 až1991 bol vedúcim oddelenia národohospodárskych a devízových analýz Štátnej banky Československej. V roku 1992 bol členom prvej oficiálnej delegácie vlády SR v Medzinárodnom menovom fonde a vo Svetovej banke. Neskôr pôsobil v Ľudovej banke, kde bol do roku 2006 predsedom predstavenstva. Do júla 2010 bol vlastníkom spoločnosti JK Advisory, ktorá sa venuje finančnému poradenstvu. V parlamentných voľbách bol za stranu Sloboda a Solidarita zvolený do parlamentu. Je predseda Poslaneckého klubu SaS a predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet. Ženatý, otec dvoch detí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.