.skúste porovnať paparazziho, ktorý fotí v Británii a v malej európskej krajine typu Česka či Slovenska. Je to v Británii naozaj niečo výnimočné?
Princípy sú zrejme všade rovnaké, ale je pravda, že tu v Británii je bulvár tvrdý obchod. Poviem príklad: všetci vedia, kam sa chodia zabávať futbalisti Chelsea, ktorých som často fotil. Baby, ktoré chodia do tých pubov, dobre vedia, že keď dostanú nejakého opitého hviezdneho futbalistu do postele, skvelo zarobia. Dievčina si zoberie vzorku spermie, obvolá si noviny a zisťuje, kto jej dá najviac. .a potom?
Bulvár nie je hlúpy, keď sa mu takáto dievčina ozve, chce si to overiť. Napríklad dievčina zatelefonovala na druhý deň Ashleymu, pýtala sa ho, ako sa mu páčila včerajšia noc, a noviny si to, samozrejme, nahrali. Príbeh bol na svete a tá dievčina dostala tuším 20-tisíc libier... .teda ten rozdiel je v tom, že britský bulvár nepozná zábrany?
Treba si uvedomiť, že funguje v celkom inom kontexte, pretože ho číta celý svet. Keď robím na čomkoľvek, nikdy neviem, v ktorých novinách sa to na ďalší deň objaví, keďže všetko dohadovala agentúra, pre ktorú robím. .ale predsa len, Murdochov The News of the World so svojimi odposluchmi mobilov unesených dievčatiek odhodil akékoľvek zábrany...
To áno, The News of the World zašiel veľmi ďaleko. Ale robili aj výborné veci, išli tvrdo po politikoch, odhaľovali korupciu, často ako agenti provokatéri. .sú britské bulvárne noviny na jedno kopyto?
Nie, je to veľmi pestré. Napríklad The Sun je zameraný na vojakov. Keď zahynie vojak v Afganistane či Iraku, hneď sa objaví na titulke plačúca rodina. Tí ľudia sú často veľmi jednoduchí, nijako im to neprekáža. Raz som takto fotil jednu zarmútenú rodinu, mal som však v miestnosti zlé svetlo, preto som ich poprosil, aby vyšli von. A oni spolupracovali. .kedy ste mali z vlastnej práce najhorší pocit?
Jeden černoch raz v takej fajnovej štvrti Londýna prepadol staršiu paniu, ktorá si práve zoškrabúvala ľad z primrznutého skla na aute. Ten chlap ju zmlátil, ukradol jej auto, dvakrát ju ním prešiel a ušiel. Najprv sme ho naháňali, lenže ako prvá ho dostala polícia. Keď tú doráňanú pani prepustili z nemocnice, mal som ju ísť nafotiť. Noviny sa dohodli s lekármi, že ju môžem ísť odfotiť. Fotil som ju teda pred sanitkou, bol som však trochu šokovaný, keď ma ošetrovatelia zavolali, aby som išiel dnu. Tam som ju teda nacvakal. Cítil som sa však strašne, pripadal som si zneužitý. .prečo?
Rád nafotím politika s frajerkou či nejaký pridrahý dom, to sa dá. Ale toto nemalo žiadnu logiku, nebola to známa osoba, stala sa obeťou hrozného útoku a ja ju zrazu za asistencie lekárov fotím v sanitke... .tí lekári za to nič nemali?
Na to zabudnite. Anglicko je krajinou, kde chce byť každý v novinách, ľudia urobia čokoľvek, aby sa tam objavili. Bulvár to tu má fantastické. Je to krajina bulváru. .ako to myslíte?
V Británii sú všetci paparazzi. Ním je čašník, ktorý vás obsluhuje, kuchár, ktorý číha z kuchyne, vrátnik, títo všetci dávajú tipy. Za toto sa, samozrejme, už platí. Všetky agentúry a médiá žijú aj z toho, že im niekto pošle fotku celebrity, ktorá grcia na schodoch... .paparazzovali ste aj vrcholných britských politikov?
Áno, aj samotného premiéra Camerona. Keď mu zomrel synček, londýnski fotografi ho už mali odfoteného, aj so všetkými emóciami. Keď ohlásil, že si musí oddýchnuť niekde preč, vedeli sme, kam pôjde a tam sme ho čakali. Nechcel som to robiť, ale moji nadriadení na tom trvali. Prišli sme k jeho chatke, no Cameronova hovorkyňa nás prosila, že David má toho dosť, že sa už nechal nafotiť v Londýne, nech to teda necháme. Aj nám to bolo blbé. Zavolali sme do agentúry, nech nás pustia domov, že je tam zlá atmosféra. Napokon pochopili a poslali nás preč. Mňa však profesionálna deformácia nepustila. Zašiel som do jednej uličky a zrazu išlo oproti mne úplne staré auto. To mi bolo hneď podozrivé. Samozrejme, v aute sedel Cameron. Vyložil som na kapotu foťák a keď auto prechádzalo okolo, Cameron si ma všimol, lebo ma vizuálne poznal a pozdravil ma. .a vy ste ho odfotili?
Nie, to bola čistá zvedavosť. A smial som sa na tom, že politici, keď chcú byť nenápadní, si zoberú staré auto, hoci práve to je najnápadnejšie. .kedy môže mať bulvárny fotograf dobrý pocit zo zmyslu svojej práce?
Bulvár často ľuďom pomáha. Keď má niekto problém a je to zaujímavé pre bulvár, hneď sa to vyrieši. Jeden z mojich prvých džobov bola rodina s piatimi-šiestimi deťmi, ktorá prišla o dom. Úrad rozhodol, že musia ísť preč. Presťahovali ich, ale do oveľa lepšieho domu. Iný príklad: Keď sa vojak svojmu veliteľovi sťažuje, že nemajú dobré zbrane, tak dopadne zle. Ale keď to povie The Sunu, je z toho okamžite národná téma a armáda hneď všetko zariadi. .čím sa vyznačujú profesionálni britskí paparazzi?
Paparazzi nemajú s konkrétnymi novinami nič spoločné, sú to borci, ktorí fungujú na voľnej nohe. Sú veľmi bohatí, lebo tvrdo pracujú na tom, aby mali unikátny úlovok. .čo je takým úlovkom?
Rozprával som sa s fotografom, ktorý fotil Madonnu, keď prišla do Londýna s prvým adoptovaným dieťaťom. On bol už dva týždne pred jej príchodom zakopaný v jej záhrade. .u nás majú viacerí novinári aj fotografi, ktorí pracujú pre bulvár, pocit hanby. Ako je to v Británii?
Keď naháňaš Toma Cruisa, tak sa ti nikto nesmeje.
Princípy sú zrejme všade rovnaké, ale je pravda, že tu v Británii je bulvár tvrdý obchod. Poviem príklad: všetci vedia, kam sa chodia zabávať futbalisti Chelsea, ktorých som často fotil. Baby, ktoré chodia do tých pubov, dobre vedia, že keď dostanú nejakého opitého hviezdneho futbalistu do postele, skvelo zarobia. Dievčina si zoberie vzorku spermie, obvolá si noviny a zisťuje, kto jej dá najviac. .a potom?
Bulvár nie je hlúpy, keď sa mu takáto dievčina ozve, chce si to overiť. Napríklad dievčina zatelefonovala na druhý deň Ashleymu, pýtala sa ho, ako sa mu páčila včerajšia noc, a noviny si to, samozrejme, nahrali. Príbeh bol na svete a tá dievčina dostala tuším 20-tisíc libier... .teda ten rozdiel je v tom, že britský bulvár nepozná zábrany?
Treba si uvedomiť, že funguje v celkom inom kontexte, pretože ho číta celý svet. Keď robím na čomkoľvek, nikdy neviem, v ktorých novinách sa to na ďalší deň objaví, keďže všetko dohadovala agentúra, pre ktorú robím. .ale predsa len, Murdochov The News of the World so svojimi odposluchmi mobilov unesených dievčatiek odhodil akékoľvek zábrany...
To áno, The News of the World zašiel veľmi ďaleko. Ale robili aj výborné veci, išli tvrdo po politikoch, odhaľovali korupciu, často ako agenti provokatéri. .sú britské bulvárne noviny na jedno kopyto?
Nie, je to veľmi pestré. Napríklad The Sun je zameraný na vojakov. Keď zahynie vojak v Afganistane či Iraku, hneď sa objaví na titulke plačúca rodina. Tí ľudia sú často veľmi jednoduchí, nijako im to neprekáža. Raz som takto fotil jednu zarmútenú rodinu, mal som však v miestnosti zlé svetlo, preto som ich poprosil, aby vyšli von. A oni spolupracovali. .kedy ste mali z vlastnej práce najhorší pocit?
Jeden černoch raz v takej fajnovej štvrti Londýna prepadol staršiu paniu, ktorá si práve zoškrabúvala ľad z primrznutého skla na aute. Ten chlap ju zmlátil, ukradol jej auto, dvakrát ju ním prešiel a ušiel. Najprv sme ho naháňali, lenže ako prvá ho dostala polícia. Keď tú doráňanú pani prepustili z nemocnice, mal som ju ísť nafotiť. Noviny sa dohodli s lekármi, že ju môžem ísť odfotiť. Fotil som ju teda pred sanitkou, bol som však trochu šokovaný, keď ma ošetrovatelia zavolali, aby som išiel dnu. Tam som ju teda nacvakal. Cítil som sa však strašne, pripadal som si zneužitý. .prečo?
Rád nafotím politika s frajerkou či nejaký pridrahý dom, to sa dá. Ale toto nemalo žiadnu logiku, nebola to známa osoba, stala sa obeťou hrozného útoku a ja ju zrazu za asistencie lekárov fotím v sanitke... .tí lekári za to nič nemali?
Na to zabudnite. Anglicko je krajinou, kde chce byť každý v novinách, ľudia urobia čokoľvek, aby sa tam objavili. Bulvár to tu má fantastické. Je to krajina bulváru. .ako to myslíte?
V Británii sú všetci paparazzi. Ním je čašník, ktorý vás obsluhuje, kuchár, ktorý číha z kuchyne, vrátnik, títo všetci dávajú tipy. Za toto sa, samozrejme, už platí. Všetky agentúry a médiá žijú aj z toho, že im niekto pošle fotku celebrity, ktorá grcia na schodoch... .paparazzovali ste aj vrcholných britských politikov?
Áno, aj samotného premiéra Camerona. Keď mu zomrel synček, londýnski fotografi ho už mali odfoteného, aj so všetkými emóciami. Keď ohlásil, že si musí oddýchnuť niekde preč, vedeli sme, kam pôjde a tam sme ho čakali. Nechcel som to robiť, ale moji nadriadení na tom trvali. Prišli sme k jeho chatke, no Cameronova hovorkyňa nás prosila, že David má toho dosť, že sa už nechal nafotiť v Londýne, nech to teda necháme. Aj nám to bolo blbé. Zavolali sme do agentúry, nech nás pustia domov, že je tam zlá atmosféra. Napokon pochopili a poslali nás preč. Mňa však profesionálna deformácia nepustila. Zašiel som do jednej uličky a zrazu išlo oproti mne úplne staré auto. To mi bolo hneď podozrivé. Samozrejme, v aute sedel Cameron. Vyložil som na kapotu foťák a keď auto prechádzalo okolo, Cameron si ma všimol, lebo ma vizuálne poznal a pozdravil ma. .a vy ste ho odfotili?
Nie, to bola čistá zvedavosť. A smial som sa na tom, že politici, keď chcú byť nenápadní, si zoberú staré auto, hoci práve to je najnápadnejšie. .kedy môže mať bulvárny fotograf dobrý pocit zo zmyslu svojej práce?
Bulvár často ľuďom pomáha. Keď má niekto problém a je to zaujímavé pre bulvár, hneď sa to vyrieši. Jeden z mojich prvých džobov bola rodina s piatimi-šiestimi deťmi, ktorá prišla o dom. Úrad rozhodol, že musia ísť preč. Presťahovali ich, ale do oveľa lepšieho domu. Iný príklad: Keď sa vojak svojmu veliteľovi sťažuje, že nemajú dobré zbrane, tak dopadne zle. Ale keď to povie The Sunu, je z toho okamžite národná téma a armáda hneď všetko zariadi. .čím sa vyznačujú profesionálni britskí paparazzi?
Paparazzi nemajú s konkrétnymi novinami nič spoločné, sú to borci, ktorí fungujú na voľnej nohe. Sú veľmi bohatí, lebo tvrdo pracujú na tom, aby mali unikátny úlovok. .čo je takým úlovkom?
Rozprával som sa s fotografom, ktorý fotil Madonnu, keď prišla do Londýna s prvým adoptovaným dieťaťom. On bol už dva týždne pred jej príchodom zakopaný v jej záhrade. .u nás majú viacerí novinári aj fotografi, ktorí pracujú pre bulvár, pocit hanby. Ako je to v Británii?
Keď naháňaš Toma Cruisa, tak sa ti nikto nesmeje.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.