Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Planéta nehorázností

.časopis .týždeň doma

Úrad pre verejné obstarávanie, Ministerstvo školstva a firma Agemsoft sa opäť pustili do cynickej hry, v ktorej môžu daňoví poplatníci prísť až o stovky miliónov korún. Podľa najnovších zistení .týždňa je táto hra ešte špinavšia, než sa zdalo doteraz.

V júni tohto roku vyšlo verejne najavo, že súbor elektronických učebníc Planéta vedomostí, o kúpe ktorého rokovalo Ministerstvo školstva s Agemsoftom, je veľmi nekvalitný, mnohonásobne predražený a plný faktických chýb. Minister Jurzyca preto rokovania s Agemsoftom prerušil a vyhlásil, že pokračovať sa môže až po splnení troch podmienok. Podmienky boli nasledovné: 1. Agemsoft odstráni chyby, 2. Úrad pre verejné obstarávanie schváli proces priameho zadania bez súťaže, 3. nezávislí experti posúdia cenu produktu.
Cez prázdniny bolo ticho, ale začiatkom septembra sa rokovania obnovili. Človek by teda očakával, že tri Jurzycove podmienky boli splnené. V skutočnosti bola splnená len jedna, a aj tá dosť hanebným spôsobom. Ale všetko zlé je na niečo dobré. Vďaka obnoveným rokovaniam sme sa na celú vec pozreli z iného uhla a odhalili sme nové škandalózne skutočnosti. Také, že pri nich bledne skoro všetko, čo sme doteraz o Planéte vedomostí publikovali. .chyby
O chybách, ktorých je Planéta vedomostí plná, hovoria predstavitelia Agemsoftu dve veci: po prvé, že v minulosti ich opravovali, a po druhé, že v budúcnosti ich budú opravovať. O prítomnosti múdro mlčia.
Predstaviteľom médií rozprávajú o tom, aký majú pripravený systém okamžitých opráv chýb, ktoré im nahlásia učitelia, a ako tento systém fungoval počas testovania celého projektu. Lenže o tom, ako systém naozaj fungoval, sa v skutočnosti veľa nedozviete. Nedozviete sa, koľko chýb učitelia nahlásili, aké to boli chyby a nemáte ako overiť, či boli naozaj odstránené.
V každom prípade, keď sme si po ukončení testovania pozreli lekciu Oko a ucho, ktorú odporučil Štátny pedagogický ústav ako vzorovú, našli sme v nej prekvapujúce množstvo faktických chýb. Niektoré z nich boli skutočne ťažko prehliadnuteľné: napríklad tvrdenie, že svetlo sa v oku láme na sietnici. Ak tento trápny nezmysel (a s ním stovky ďalších) unikol pozornosti testovateľov, niečo to vypovedá o kvalite testovania. Ak pozornosti testovateľov neunikol a bol nahlásený, niečo to vypovedá o tom slávnom systéme prom­ptného odstraňovania chýb.
Niekedy v máji sme na túto a mnoho ďalších chýb upozornili vedenie Ministerstva školstva. Ak o tom ministerstvo následne nerokovalo s Agemsoftom, potom zostáva záhadou, o čom vlastne v otázke odstraňovania chýb rokujú. A ak o tom ministerstvo s Agemsoftom rokovalo, potom zostáva záhadou, prečo sa v Planéte vedomostí aj po uplynutí viac ako troch mesiacov svetlo ešte stále láme na sietnici.
Nech už je to tak alebo onak, konštatujeme, že za tri mesiace neodstránil Agemsoft ani jednu-jedinú z mnohých faktických chýb vo vzorovej lekcii Oko a ucho. Je úplne nepochopiteľné, ako vôbec môže Ministerstvo školstva za takýchto okolností s Agemsoftom obnoviť rokovania. .úrad
Pritom ešte na konci minulého školského roka sa zdalo, že ministerstvo zaujalo celkom realistické stanovisko a začalo pripravovať zrušenie celoplošného zavedenia Planéty vedomostí. Namiesto centrálneho nákupu sa seriózne zvažovala možnosť ponechať rozhodnutie o nákupe na jednotlivé školy. V skutočnosti však ministerstvo len vyčkávalo.
Nič iné vlastne robiť nemohlo, pretože Úrad pre verejné obstarávanie „predbežným opatrením pozastavil rokovacie konanie za účelom vykonania kontroly“. Toto svoje opatrenie zrušil až na konci júla. Tým sa formálne naplnila jedna z troch Jurzycových podmienok. Možno v súlade s literou zákona, ale celkom určite v príkrom rozpore s duchom zákona.
ÚVO totiž neskúmal, prečo Ministerstvo školstva nevyhlásilo v prípade zákazky za šesť až dvanásť miliónov eur verejnú súťaž.a namiesto toho pristúpilo priamo k „rokovaciemu konaniu bez zverejnenia“ (ktoré síce zverejnilo, ale tým z neho súťaž neurobilo). Pritom jediným zdôvodnením, ktoré pre takýto postup ministerstvo uviedlo, bola údajná ochrana výhradných práv dodávateľa – a ten vraj ako jediný mohol poskytnúť požadovaný tovar.
Nikto na svete však nemôže myslieť vážne tvrdenie, že digitálne učebnice alebo iný vzdelávací obsah je schopný dodať len jeden dodávateľ. A rovnako nepochopiteľné je aj to, akým spôsobom by mohla súťaž didaktických softvérov ohroziť výhradné práva ktoréhokoľvek dodávateľa.
Úradu nevadilo ani to, že ak sa aj v „Oznámení o rokovacom konaní“ spomína súťaž, tak jedine taká, v ktorej by podmienky boli šité na mieru jedinému uchádzačovi. Konkrétne tak, že „kvantitatívne a kvalitatívne parametre Planéty vedomostí“ sú explicitne uvedené ako kritériá, ktoré by musel každý iný potenciálny uchádzač splniť.
Toto zjavné porušenie ducha zákona zvýhodnením jedného vopred vybraného uchádzača však Úradu pre verejné obstarávanie vôbec nevadilo. Úrad preskúmal len to, či je Agemsoft naozaj výhradným držiteľom licencie, a potom rokovanie povolil. To je podobné, ako keby sa ministerstvo rozhodlo kúpiť automobily a začalo rokovať bez súťaže s jedinou automobilkou, povedzme, s Toyotou. Rokovanie by sa, samozrejme, netýkalo nákupu automobilov všeobecne, ale len a práve automobilov značky Toyota. ÚVO by preskúmalo, či je firma Toyota naozaj jediným dodávateľom áut značky Toyota na Slovensku, a ak áno, tak by celý postup dostal zelenú.
Vrcholom rozhodnutia ÚVO, pod ktorým je podpísaná riaditeľka odboru kontroly Beáta Šimorová, je parádne žonglérske číslo. Úrad upozorňuje pracovníkov ministerstva, že v jednej vete „Oznámenia o rokovacom konaní“ pripúšťajú existenciu iného dodávateľa než je Agemsoft. Ďalej sú pracovníci ministerstva poučení, že v prípade akýchkoľvek pochybností o úplnej výhradnosti Agemsoftu sú povinní vyhlásiť verejnú súťaž, a nie rokovanie bez zverejnenia. ÚVO však z tohto zistenia nevyvodí záver o nutnosti rokovanie zrušiť a vyhlásiť súťaž. Nie, ÚVO namiesto toho odporučí ministerstvu inkriminovanú vetu odstrániť.
Takýto úrad by sa asi nemal volať ÚVO, ale ÚVA – úrad pre výrobu alibi. .cena
V skutočnosti Ministerstvo školstva nielenže nedokázalo, že vo verejnom obstarávaní bolo nevyhnutné pristúpiť k rokovaniu s jediným dodávateľom, ono si nesplnilo oveľa základnejšiu povinnosť. Vôbec si neoverilo, či je nákup produktu za šesť až dvanásť miliónov eur potrebný.
Pred viac ako tromi mesiacmi sme sa predstaviteľov ministerstva pýtali, či existuje nejaké vyhodnotenie používania didaktického softvéru, ktorý sa už na školách nachádza, a či exis­tuje porovnanie tohto v minulosti zakúpeného softvéru s Planétou vedomostí. Bolo nám povedané, že vyhodnotenie ani porovnanie neexistuje, ale že ak chceme, môžeme si porovnanie urobiť sami. A dostali sme sadu cédečiek z roku 2003 s názvom Vedomosti v hrsti 1.
Narazili sme však na menší problém – spomínané cédečká sa nedali nainštalovať. Nefungovalo to nielen nám, ale už nejaký čas ani mnohým školám, ktoré aj preto prestali celý balík používať. Zvedavosť nám však nedala, a tak sme požiadali o pomoc priateľov z oblasti IT technológií, ktorí nám Vedomosti v hrsti 1 nakoniec rozbehli. Takže sme mohli porovnať tento osem rokov starý produkt so skvelou, úžasne modernou a nesmierne potrebnou Planétou vedomostí.
Porovnanie sme urobili na obľúbenej lekcii Oko a ucho. Výsledok je takýto: z 28 položiek tejto lekcie Planéty vedomostí je tretina úplne alebo takmer totožná s položkami v lekciách Vedomostí v hrsti 1. Ide o tie isté obrázky, tie isté animácie, tie isté komentáre. Je to neuveriteľné, ale je to tak – pozývame čitateľov presvedčiť sa na vlastné oči na našu stránku www.tyzden.sk v sekcii videá.
Výraznú podobnosť vykazujú aj ďalšie položky – znova ich je približne tretina – pričom rozdiely sú takmer vždy v prospech Vedomostí v hrsti (zrozumiteľnejší výklad, menej chýb, krajšia grafika). Zvyšné položky tejto lekcie Planéty vedomostí sú často zmätočné (napríklad akomodácia), zbytočné (napríklad astigmatizmus), alebo nezrozumiteľné (napríklad mechanizmus rovnovážneho orgánu). V celej lekcii obsahuje Planéta v porovnaní s Vedomosťami navyše len tri užitočné položky (podrobné porovnanie nájde čitateľ na www.tyzden.sk v sekcii denník).
A ako je to s ostatnými lekciami? Podobnosť je niekde väčšia, inde menšia, ale určite ide o porovnateľné a ľahko zameniteľné produkty. Vedomosti v hrsti 1 a 2 pritom pokrývajú, rovnako ako Planéta vedomostí, učivo základných a stredných škôl v predmetoch matematika, fyzika, chémia, biológia a prírodoveda. Inými slovami, ide o dva veľmi podobné produkty. Najviditeľnejší rozdiel spočíva v tom, že Vedomosti sa inštalovali na školské servery, zatiaľ čo Planéta má byť dostupná cez webový portál. Akosi menej viditeľný, ale oveľa podstatnejší, je však iný rozdiel – rozdiel v cene.
Vedomosti v hrsti (oba diely) sa ešte pred pol rokom dali kúpiť ako multilicencia pre jednu školu za 150 eur. Ak to vynásobíme počtom základných škôl s prvým aj druhým stupňom
(1 450) plus počtom gymnázií (250) a odborných stredných škôl (500) dostaneme sumu 330-tisíc eur. Porovnajme to so šiestimi až dvanástimi miliónmi eur, ktoré tvoria oficiálne zverejnený interval pre kúpu Planéty vedomostí.
Navyše, podľa oficiálneho letáčika Vedomostí v hrsti 1 dostalo túto sadu 1 225 slovenských škôl v rámci projektu Infovek už pred siedmimi až ôsmimi rokmi. To, čo už na školách je, by hádam nebolo treba kupovať druhý raz (stačilo by to spojazdniť), čím by sa celková suma za Vedomosti znížila na necelých 240-tisíc eur. A to sme neuvažovali o nijakej zľave za množstvo ani o skutočnosti, že stredné školy predsa nepotrebujú materiály určené pre základné školy a naopak, takže konečná cena by sa dala zredukovať ešte o viac ako polovicu, na nejakých stotisíc eur.
Podľa nedávneho vyjadrenia štátneho tajomníka Jaroslava Ivanča ministerstvo ešte stále nemá nezávislú expertízu týkajúcu sa primeranej ceny Planéty vedomostí. Možno ju ani nemusí zháňať. Stačí si s kalkulačkou v ruke ešte raz prečítať predchádzajúce dva odseky. .nerokovať, nerokovať, nerokovať
Prečo ministerstvo nevyužilo to, čo už na školách dávno je? Prečo namiesto toho rokuje o kúpe podobného produktu za približne stonásobne vyššiu cenu? A ako je vlastne možné, že autor a distribútor Vedomostí v hrsti proti tomu nijako neprotestuje?
Nuž, aj to je veľmi zaujímavé. Autorom Vedomostí v hrsti je totiž poľská firma Young Digital Planet, ktorá je – čuduj sa svete – aj autorom Planéty vedomostí. V prípade Vedomostí v hrsti previedla YDP autorské práva pre českú verziu na českú firmu Langmaster. Distribútorom Vedomostí na Slovensku bola – hádajte kto. Áno, bola to firma Agemsoft, ktorá dnes vlastní práva na slovenskú verziu Planéty vedomostí.
O perfektnej zohratosti YDP, Langmasteru a Agemsoftu svedčí aj nasledujúca „drobnosť“. Prvého apríla tohto roku ukončil Langmaster predaj Vedomostí v hrsti aj ďalších titulov pre školy. Stalo sa tak necelé dva mesiace po tom, čo slovenské Ministerstvo školstva spustilo veľké testovanie Planéty na školách, a zároveň dva mesiace predtým, ako namiesto súťaže vyhlásilo rokovanie o kúpe Planéty od Agemsoftu. Načasovanie stiahnutia titulov Langmasterom bolo dokonalé – predávali ich až do poslednej chvíle, ale v čase vyhlásenia rokovania bez zverejnenia už na trhu neboli. Ak by totiž na trhu zostali, tak by sa celý kšeft nemusel podariť. Pretože to by už bolo hádam priveľa aj pre náš ÚVO.
Agemsoft, prirodzene, nikde nevykrikuje, že už raz veľmi podobný produkt firmy YDP slovenským školám prostredníctvom Infoveku masovo predal. Menej prirodzené je, že na túto skutočnosť neupozornili predstaviteľov ministerstva školstva bývalí vedúci pracovníci Infoveku, ktorí dnes pracujú pre ministerstvo (Katarína Kalašová je riaditeľkou Štátneho pedagogického ústavu, Roman Baranovič je riaditeľom Ústavu informácií a prognóz v školstve). Aké mohli mať motívy na svoje mlčanie? Prečo zatajili pred ministrom a štátnym tajomníkom mimoriadne dôležité skutočnosti, ktoré im ako predstaviteľom Infoveku predsa museli byť známe?
Nuž, nech je to akokoľvek, teraz už minister aj štátny tajomník poznajú obsah tohto článku aj súvisiaceho videa. A ak Jurzycovo heslo v prípade protestujúcich učiteľov znie „rokovať, rokovať, rokovať“, v prípade Agemsoftu by sa mal čo najrýchlejšie začať riadiť heslom presne opačným. Ak mu to neporadí nikto iný, mal by mu to našepkať aspoň pud sebazáchovy. Rokovania s Agemsoftom treba okamžite ukončiť a od celého obchodu definitívne odstúpiť. Inak hrozí vedeniu ministerstva aféra porovnateľná s českou kauzou Indoš (Internet do škol). Ak o tejto afére minister a štátny tajomník veľa nevedia, je najvyšší čas niečo si o nej prečítať. Bude to nepochybne veľmi užitočné čítanie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite