Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Bez Európskej únie

.jiří Pehe .časopis .klub

Keď prichádzajú zlé správy o stave EÚ a budúcnosti eurozóny, euroskeptici sa radujú.

Zatiaľ čo euroskeptici si myslia, že Únia obmedzuje rozlet Českej republiky a ďalších národných štátov, miernejší kritici často jasajú, že my Česi sme mali vo svojom rezervovanom postoji k euru a k EÚ údajne pravdu. Problém s touto argumentáciou je, že Česká republika je od začiatku tak trochu čierny pasažier európskej integrácie.  K riešeniu problémov, ktoré momentálne ohrozujú existenciu eura, v extrémnom prípade i EÚ, sme nijako neprispeli. Nemáme sa čím chváliť. Keby Únia prosperovala, nebude to našou zásluhou. Keď padne, budeme mať zásluhy iba o trochu väčšie, pretože „sme to predsa hovorili“ alebo sme dokonca integrácii hádzali polená pod nohy. V skutočnosti by Česká republika, tak ako to momentálne robí kedysi euroskeptické Poľsko, mala robiť na vyriešenie problémov EÚ všetko, čo je v našich silách. Keby sa zrútila čo i len eurozóna, ponesieme následky úplne rovnako, ba možno ešte viac, ako členovia eurozóny.
Česká ekonomika je od európskych trhov úplne závislá. Obzvlášť na nemeckom trhu. Akékoľvek zrútenie európskych trhov v dôsledku pádu eura znamená pád českej ekonomiky. Nemecko sa môže v takej situácii začať správať nepredvídateľne. Môže, napríklad, zvíťaziť ekonomický nacionalizmus a pre český export alebo nemecké investície u nás už nebude miesto.
Keby sa začala rozpadať EÚ, v čo – ako sa zdá – dúfajú aj niektorí českí politici, bude ešte horšie. Preto je zvláštne, že tí, ktorí na rozpad Únie vyzývajú (ako napríklad členovia českých Slobodných), alebo ktorí k problémom Únie aktívne prispievajú (ako prezident Klaus), neponúkajú žiadne reálne scenáre, čo by malo nasledovať. Vystačia si s všeobecnými výrokmi, že chmúrne scenáre sú prehnané, „boli sme pred Úniou, budeme aj po nej“.  Evidentne neoceňujú to, v čom je EÚ najdôležitejšia: totiž, že cez vzájomnú ekonomickú a politickú previazanosť je besnenie, známe z európskej histórie, na uzde, pretože cena za animozity by bola príliš vysoká.
Keby sa však Únia začala rozpadať, nie je vôbec nepredstaviteľné, že veľké štáty začnú používať „ostré lakte“. Nestabilný región v strednej Európe, kde majú štáty často menej obyvateľov ako spolková krajina Bavorsko, by bol celkom určite prvou obeťou. Nehovoriac o tom, že rozpad EÚ by pravdepodobne viedol aj k oslabeniu alebo rozpadu NATO, čo by bola pozvánka pre Rusko, aby sa geopoliticky vrátilo do vzniknutého vákua. Ťažoba debaty o tom, čo by mala Česká republika robiť po rozpade EÚ alebo eurozóny, leží pritom na tých, ktorí si to prajú alebo k rozpadu prispievajú. Autor je český politológ a bývalý poradca Václava Havla. Vyšlo v internetovom Deníku Referendum, krátené.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite