Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Šufliarskeho K.O.

.marek Vagovič .časopis .týždeň doma

Hoci jeho rozhodnutia sú v prípade Mella, ktorý uniká pred políciou, ťažko pochopiteľné, on sa stále tvári ako neúnavný bojovník s mafiou. Hovorí, že na auto jeho manželky ktosi strieľal, nič také sa však nepotvrdilo. Prokurátor Peter Šufliarsky.

.karol Mello nie je obyčajný zlodejíček, ale nebezpečný zločinec, ktorý mal kontakty aj s bossom podsvetia Mikulášom Černákom. Najskôr bol Mello obvinený z objednávky vraždy bývalého policajta v Moste pri Bratislave, pri ktorej zomrela v roku 2004 nevinná žena a dieťa. Najnovšie je podozrivý aj z vraždy „bieleho koňa“, ktorá sa stala v roku 2003 v Bojnej v okrese Topoľčany. Napriek tomu sa Mellovi opäť podarilo zmiznúť nevedno kam. Kto je za to zodpovedný? .prvá chyba
.dňa 19. mája 2011 bol Mello pre chybu bratislavského súdu prepustený z väzby. Stala sa aj iná pozoruhodná vec: prokurátor Peter Šufliarsky, ktorý má koordinovať boj s mafiou, to polícii oznámil až päť hodín po tom, ako sa to dozvedel. Mello tak odišiel z väznice v bratislavskom Justičnom paláci bez toho, aby mu bol v pätách čo len jeden policajný operatívec. Od tohto momentu ho polícia istý čas nemala pod kontrolou.
Šufliarsky sa bránil, že polícia mohla Mella zatknúť, respektíve „vykonávať opatrenia na zisťovanie jeho pobytu“ až od 4. júla 2011. Dovtedy totiž plynula tzv. zásada špeciality – Mella mohli trestne stíhať iba za skutok, pre ktorý bol vlani v októbri vydaný z Poľska na Slovensko (vražda v Moste). To znamená, že do spomínaného termínu ho polícia nemohla zadržať napríklad pre vraždu v Bojnej. 
Šufliarsky však akosi pozabudol, že polícia má aj iné (operatívne) možnosti, ako nestratiť zločincov z dohľadu, a neporušiť pritom zákon. Inými slovami, ak by ju Šufliarsky včas informoval, že Mella prepustia z väzby, mohla jeho pohyb monitorovať už od prvej minúty na slobode. Šufliarsky napriek tomu tvrdí, že obvinenia, že to polícii neoznámil úmyselne, sú „maximálne neprofesionálne a nepodložené“. .utajená akcia
Dňa 6. júla 2011 prišiel na Generálnu prokuratúru (GP) podnet na vydanie medzinárodného zatykača na Mella. Hoci polícia medzičasom zistila, kde sa zdržiava, pre obavu z možného úniku informácií to v podnete nekonkretizovala. „Všetky naše postupy boli tak operatívne realizované, aby nevedel každý, len ten príslušný policajt, aké úkony a ktoré informácie má,“ povedal novinárom policajný prezident Jaroslav Spišiak.
Kauzu Mello dozoruje prokurátorka Viera Sokirková. Od momentu, keď doručila polícia podnet na vydanie medzinárodného zatykača, sa však vo veci začal angažovať aj riaditeľ Odboru osobitného určenia na GP Peter Šufliarsky. Je pritom paradoxné, že návrh zatykača dal vypracovať svojej zástupkyni Eve Mišíkovej, ktorej inak nedôveruje.
Otázka, prečo to urobil, ho zaskočila: „Tejto otázke nerozumiem. Neviem, na základe akých informácií ste prišli k takému záveru,“ reagoval Šufliarsky, ktorý už Mišíkovú viackrát kritizoval za údajné pochybenie v kauze Mello (pozri reakciu Evy Mišíkovej v rámčeku). Raz to dokonca urobil verejne, priamo na tlačovej besede.  .kosovo ako bluf
Dňa 15. júla 2011 sa Šufliarskeho podriadená pýtala vyšetrovateľa, či polícia vie, kde je Karol Mello. Vyšetrovateľ jej povedal, že sa zdržiava na území Európy – mimo štátov EÚ, respektíve v štáte, s ktorým nemáme diplomatické styky, pretože sme ho doposiaľ neuznali. Z kontextu síce vyplývalo, že ide o Kosovo, kde sa Mello tiež chvíľu zdržiaval, no v tom čase už bol inde – v jednej z krajín bývalej Juhoslávie.
Takto podaná informácia nebola náhodná – polícia ňou chcela zmiasť Mella a zrejme aj prokuratúru, ktorej už po Šufliarskeho čudných manévroch v tejto kauze nedôveruje. „Ani samotný vyšetrovateľ presne nevedel, v akom štádiu je cieľové pátranie. Vedel len jednu dielčiu informáciu, ktorou bolo nevyhnutné argumentovať pri vydávaní zatykača. To ostatné vedeli len tí, čo to vedieť mali,“ povedal médiám Spišiak.
Šufliarsky ešte v ten deň (15. júla 2011) vyrazil na súd do Nitry s návrhom zatykača na Mella, čo je pomerne nezvyčajné. „Návrhy zatykačov nenosíme osobne. Buď pošleme šoféra, policajtov, alebo sa to doručí poštou. Keďže súdy v takýchto veciach nerozhodujú hneď, počkáme si len na pečiatku a ideme preč,“ hovorí prokurátor, ktorý má skúsenosti s vydávaním medzinárodných zatykačov. .zahral divadlo?
Šufliarsky musel byť presvedčivý, keďže súd vydal zatykač v priebehu pár hodín, hoci ho na to neviazala žiadna lehota. Navyše bol piatok, keď sudcovia neradi rozhodujú v strese: tým viac, že išlo o citlivý prípad, kde musia pozornejšie overovať aj bežné údaje, aby neurobili ani formálnu chybu. „Prokurátor odôvodnil návrh v súlade s právnymi predpismi. Sudca z jeho obsahu vyvodil záver, že vydanie zatykača je opodstatnené,“ tvrdí hovorca Krajského súdu v Nitre Oliver Kolenčík.
Šufliarsky si dokonca na vydanie zatykača počkal, čo ocenil aj bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. „Aký je v tom problém, že čakal na výsledok svojej práce? Veď to je jeho plus. Mohol si tiež odskočiť domov a mohol mať piatok arrivederci jak všetci ostatní. On tam naň počkal, to mu chcete vyčítať?“ pýtal sa Trnka novinárov na tlačovej besede, kde obhajoval Šufliarskeho postup v kauze Mello.
Otázne však je, či nebolo Šufliarskeho zapálenie pre vec len divadlom. Od momentu vydania zatykača sa totiž nesprával ako zodpovedný zástupca štátu, ktorý chce vypátrať a potrestať nebezpečného zločinca, ale správal sa ako informačný kanál, ktorý má znemožniť jeho vydanie do rúk spravodlivosti. .dva zatykače
Podľa informácií .týždňa si totiž Šufliarsky od súdu vyžiadal dva výtlačky zatykača – jeden pre seba a druhý pre vyšetrovateľa. „Prokurátorovi boli vydané dva rovnopisy zatykača na základe jeho žiadosti,“ povedal hovorca nitrianskeho súdu Kolenčík. Polícii, ktorá čakala na vydanie zatykača, aby mohla zadržať Mella, však Šufliarsky nič nepovedal. Ak mu išlo o správnu vec, prečo o jeho vydaní okamžite neinformoval vyšetrovateľa?
Trnka tvrdí, že to nebola Šufliarskeho povinnosť. „Po vydaní zatykača sudca nepožiadal prokurátora, aby urýchlene zabezpečil doručenie tejto písomnosti orgánom, ktorým to prináleží.“ Podľa Spišiaka je však takýto prístup absurdný, keďže v takej vážnej kauze ako Mello treba konať hneď. „To nie je o tom, kto je čo povinný urobiť. Posielať si doručenky cez poštu a čakať tri alebo štyri dni, to je na úrovni nižších kriminalít.“
Šufliarskeho, ktorý si vzal dva výtlačky zatykača na víkend domov, kritizoval aj štátny tajomník ministerstva vnútra a dlhoročný prokurátor Maroš Žilinka. „V takej závažnej veci by som volal vyšetrovateľovi ešte priamo z budovy súdu. Zrejme by som využil aj kapacity trestnej kancelárie a poprosil ich, či mu nemôžem poslať zatykač faxom.“ .v priamom prenose
Ešte pred vydaním zatykača (15. júla 2011) urobil Šufliarsky aj ďalšiu neštandardnú vec, nad ktorou zasvätené kruhy len krútia hlavou. Generálna prokuratúra totiž cez tlačové oddelenie médiám oznámila, že bol podaný návrh (!) zatykača na Mella. „To je ako keby sme rovno vyhlásili – zbaľ sa, uteč, pretože už konáme,“ reagoval Žilinka. Ak by sme chceli byť ironickí, Šufliarsky mohol poslať Mellovi rovno esemesku, aby sa mal na pozore.
Až do tohto momentu mala polícia presné informácie, kde sa Mello nachádza. Ak by nedostal avízo, zrejme by ho zadržala a eskortovala na Slovensko. Mello sa totiž chystal vycestovať do inej, „bezpečnejšej“ krajiny, kde by bola aj šanca na jeho vypátranie nižšia. Preto potreboval ešte niekoľko dní na vybavenie potrebných formalít. Krátko po medializácii Šufliarskeho návrhu a vydaní zatykača (medzi 16. a 17. júlom 2011), sa však po Mellovi a jeho ľuďoch zľahla zem. 
Mimochodom, polícia sa o vydaní zatykača dozvedela až v pondelok 18. júla 2011. Nie však od Šufliarskeho, ale z denníka Pravda, ktorý je už niekoľko mesiacov spoľahlivým informačným kanálom súčasného vedenia prokuratúry. „Dúfali sme, že sa informáciu o vydaní zatykača dozvieme skôr ako Mello, alebo aspoň skôr ako médiá,“ reagovala hovorkyňa polície Denisa Baloghová. Vyšetrovateľ si napokon v utorok 19. júla 2011 zatykač osobne vyzdvihol na súde v Nitre... (!) .trnka je pán
Šufliarsky na otázky .týždňa, ktoré sa týkajú jeho postupu v kauze Mello, nereagoval (pozri rámček). „Odpovede na (vaše) otázky boli opakovane prezentované v médiách, preto na ne nebudeme reagovať,“ odkázal cez hovorkyňu GP Janu Tökölyovú. V skutočnosti hovoril Šufliarsky len s denníkom Pravda, ktorému povedal, že ak by vedel „o tzv. horúcej stope k osobe Karola M., určite by som ihneď informoval policajtov o vydaní medzinárodného zatykača“. Načo si potom od súdu pýtal jeden kus zatykača aj pre políciu? Komu, respektíve čomu malo slúžiť toto divadlo?
Okrem toho: prokuratúra dostala k Mellovi len jednu informáciu. Aj tú však Trnka vyzradil, pričom špecifikoval aj krajinu (Kosovo), kde sa mal nachádzať. Možno prokuratúre po takýchto lapsusoch dôverovať? Trnka síce neskôr svoje prerieknutie zľahčoval tvrdením, že Kosovo by ho aj tak nevydalo, takže sa vlastne nič nestalo. Aj Kosovo je však viazané rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN z roku 1999, na základe ktorej bola v krajine zriadená medzinárodná administratíva, takže s vydaním Mella by nemusel byť problém. 
Mimochodom, spomínaná tlačovka, na ktorej si pustil Trnka „jazyk na špacír“, dokonale ilustruje, kto v skutočnosti riadi Generálnu prokuratúru. Novinári totiž čakali, že príde Šufliarsky, čo by bolo vzhľadom na jeho zodpovednosť v kauze Mello logické. Dokonca aj televízia TA 3, ktorá ju prenášala naživo, ju uviedla s tým, že vystúpi Šufliarsky. Napokon sa však na obrazovke zjavil len Trnka. „Pán doktor Šufliarsky mal plánovanú služobnú cestu k ďalšej trestnej kauze a je na ceste do Prešova alebo Košíc,“ oznámil prekvapeným médiám Trnka. Ešteže tak. .mišíková na odstrel?
Podľa informácií .týždňa mal, naopak, na tlačovke vystúpiť aj dočasný šéf prokuratúry Ladislav Tichý, ktorý to však údajne odmietol. Tichý to nepoprel – na otázky, čo ho k tomu viedlo a či považuje Trnkovo vystúpenie za profesionálne, však priamo neodpovedal. „K otázkam, ktoré sa týkajú názorov, vzťahov a hodnotiacich úsudkov interného charakteru, sa nebudeme vyjadrovať,“ odkázal cez hovorkyňu Tökölyovú.
Tichý, ktorý bol až donedávna verným Trnkovým spojencom, zrejme začal hrať na dve strany. Denník Pravda totiž v spomínanom článku z 18. júla 2011, v ktorom informoval o vydaní zatykača na Mella, okrem iného napísal: „Napriek tomu, že na Generálnej prokuratúre padol návrh na disciplinárne konanie voči prokurátorovi, ktorý mal pochybiť (v kauze Mello – pozn. red.), vedenie prokuratúry s trestom nesúhlasilo.“
Prokurátorom, ktorý mal pykať, je Eva Mišíková. Podľa Šufliarskeho je totiž aj ona zodpovedná za prepustenie Mella z väzby, pretože si vraj neoverila, či o nej rozhoduje zákonný sudca. Šufliarsky sa dokonca za Mišíkovej konanie v Pravde ospravedlnil. Mišíkovej sa, naopak, zastala Lucia Kurilovská z Katedry trestného práva na Právnickej fakulte v Bratislave. „Prokurátor dbá na dodržiavanie zákonnosti v predsúdnom, nie v súdnom konaní. Od momentu, keď podá obžalobu, stáva sa takou istou stranou v konaní ako obvinený.“ .tichého tančeky
Dnes sa už k návrhu na disciplinárne konanie voči Mišíkovej nikto nehlási. „Riaditeľ odboru osobitného určenia Peter Šufliarsky žiadny návrh na disciplinárne konanie nepodal a na takýto návrh ani nie je oprávnený. Postup v predmetnej veci upravuje zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry,“ tvrdí hovorkyňa prokuratúry Tökölyová. Podľa zákona to môže urobiť generálny prokurátor alebo jeho námestník – to znamená Tichý alebo Trnka.
Tökölyová však tvrdí, že Tichý žiadny návrh na disciplinárne konanie v súvislosti s kauzou Mello nedostal. Hoci nie je vylúčené, že spomínaný návrh „padol“ (Pravda) ústne, je zaujímavé, že Tichý sa v tomto spore zastal Mišíkovej. „Osobne nepovažuje konanie v predmetnej veci (kauza Mello – pozn. red.) za dostačujúci dôvod na začatie disciplinárneho konania,“ dodala Tökölyová. 
Druhým dychom sa však Tichý postavil aj za Šufliarskeho. Na otázku, či je v poriadku, že políciu neinformoval o vydaní zatykača na Mella, totiž odpovedal: „Trestný poriadok ani iný právny predpis neumožňuje prokurátorovi preberať rozhodnutia určené iným orgánom a ani im ich doručovať. To isté platí aj na povinnosť informovať orgány Policajného zboru o stave trestného konania.“ .strela alebo kameň?
Šufliarskeho dôveryhodnosť spochybňuje aj spôsob, akým interpretoval udalosť, ktorá sa stala jeho manželke Helge. Dňa 7. mája 2011 totiž niekto rozbil okno na jej aute Seat Altea. Šufliarska podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktorý „neznámym predmetom a spôsobom rozbil okno na zadných dverách“. Súčasne však pripustila, že to mohla byť aj skala, keďže pri aute sa nachádzalo „viacero skál, je možné, že ich nahádzali deti zo susediaceho ihriska“.
Dňa 9. júna 2011 začala polícia trestné stíhanie za prečin poškodzovania cudzej veci. Dňa 15. júna 2011 – dva dni pred voľbou šéfa prokuratúry – Šufliarsky vyhlásil, že na auto jeho manželky niekto strieľal. „Bolo poškodené zadné sklo v dôsledku strely a nebola to strela deväťmilimetrová, ale kaliber 22. Bolo to zistené Kriminalisticko-expertíznym ústavom v Bratislave.“ Žiadny dôkaz však nepredložil, ani nepožiadal políciu, aby začala trestné stíhanie pre pokus o vraždu.
„Kriminalisticko-expertízny ústav neeviduje žiadosť súvisiacu s týmto prípadom a na jeho pôde nevznikol takýto posudok,“ povedal hovorca ministerstva vnútra Gábor Grendel. Okrem toho: 23. júna 2011 Šufliarsky vypovedal, že nemá podozrenie na žiadnu konkrétnu osobu, ktorá poškodila manželkino auto, „ani na spôsob vykonania tohto poškodenia“. Dňa 28. júna 2011 preto polícia trestné stíhanie prerušila. Prečo odrazu Šufliarsky zmenil názor? .ja tebe, ty mne
Vysvetlenie môže byť jednoduché: verziou o streľbe chcel chrániť seba a pomôcť kandidátovi Trnkovi, ktorý mu pre zmenu kryje chrbát v kauze Mello. Hovorí sa tomu aj preventívna obrana: v tom čase sa totiž o Šufliarskeho minulosť, kamarátske vzťahy aj majetkové pomery začali zaujímať viaceré médiá (Nový Čas, Plus 7 dní, .týždeň). Deň pred Šufliarskym navyše hovoril o streľbe – tentoraz na auto svojho syna – aj Trnka. A to práve v čase, keď ho policajný prezident Spišiak kritizoval, že nekonal, keď ho podsvetie krivo obvinilo z prijatia úplatku. Zhoda okolností?
Peter Šufliarsky sa svojím konaním v kauze Mello definitívne diskvalifikoval ako prokurátor, ktorý má ísť príkladom v boji s organizovaným zločinom. A to ešte aj vtedy, ak išiel proti záujmom štátu hoci len z trucu, že ho polícia (oprávnene) ignoruje pri dôležitých operáciách. Mohol sa očistiť, svoju šancu však trestuhodne prepásol. Navyše hrá zrejme mediálne hry aj v takých vážnych veciach, ako je možné ohrozenie jeho rodiny. Je možné takému človeku dôverovať?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite