Sprvoti to boli naivne gýčové hlasové figúry speváčok typu Mariah Careyová, ktoré posunuli žáner do väčšej komercie a neskôr ho prispôsobili umelosti a neprirodzenosti stredného prúdu. Takmer smiešne vyhlaďovanie vokálnych plôch auto-tuneom, plastikové a ploché rytmy, agresívne pozérstvo – tieto atribúty odstrašili nezávislého poslucháča a ponechali R&B v priepasti medzi dravším hip-hopom a ľahšie stráviteľnejším sexistickým popom.
Posledný rok mu reputáciu medzi náročnejšími poslucháčmi napravujú mladí umelci návratom k pôvodnej estetike a posolstvu. Súčasne ho aj obohacujú o postupy indie rocku, lo-fi či britskej garage scény. Obskúrna švédska dvojica jj, hanblivý Američan How To Dress Well či britský producentský talent James Blake robia R&B stráviteľnejším a počúvateľnejším vďaka prirodzenému spevu, nápaditej elektronike či úprimnosti textov. Miera ich štylizácie je oveľa menšia oproti strednému prúdu a eklektická spleť vplyvov vytvára okolo ich tvorby sviežu, nadčasovú auru.
Niekde doprostred medzi svet týchto nenápadných indie hviezd a scénu maskulinných hip-hoperských talentov ako Kanye West, či Drake vstupuje mladý Kanaďan Abel Tesfaye, ktorý tvorí pod hlavičkou The Weeknd. Už názov tohto projektu naznačuje kus pozérstva premiešaného s nejasnosťou, ktorá prerastá do zvedavosti. Vynechaná samohláska dovoľuje poslucháčovi vysvetliť si jeho meno po svojom; buď si stotožní Tesfayeho s hedonistickým milovníkom všetkých možností, ktoré víkend ponúka (weekend), alebo ho pojme ako citovo neistého a všetkými žúrmi oslabeného umelca (weakened). Tesfaye tak do svojho mena ukryl dva hlavné motívy, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a determinujú.
Debutový album House Of Balloons, ktorý vydal zdarma na stiahnutie, a označuje ho ako mix-tape, sa dá najlepšie pochopiť ako farbistý príbeh jednej veľkej párty od jej štartu až do skorého rána. Jej priebehom sprevádza Tesfayeho jemný soprán, často prechádzajúci do milého, priam úsmevného falzetu. Aj keď sa The Weeknd prostredníctvom svojej hudby tvári ako mix nezávislého R&B a hip-hopu, v mnohých miestach sa stáva akýmsi rapperským Backstreet Boys. Vyznávanie lásky, ale aj neskoršieho sklamania zabaleného do klišé floskúl o túžbe a vášni pôsobí akosi neprirodzene a jeho príležitostný afekt zanecháva pachuť pozérstva, až ľahkej trápnosti.
Oveľa uveriteľnejšie znie v pasážach zhmotňujúcich jeho sprvoti nekritické nadšenie z užívania najrôznejšich drog a následného neviazaného sexu. Na samploch indie kapely Beach House a Siouxsie and the Banshees zvádza okolité krásky – nemajú sa čoho báť, veď si pichnú svoju dávku a stúpnu do nebies. Agónia a extáza sa však vždy po chvíli končia a tu nastupujú textovo najsilnejšie momenty House Of Balloons. Vyprchané opojenie prináša samotu, znechutenie zo sveta a seba samého, potrebu deliť sa s kýmkoľvek o svoj banálny život, ktorý je len o žúroch a následných pokusoch odvyknúť si. Weeknd-ov debut je presne o tomto cykle – liečení si svojej hanby, bolesti a komplexov štylizáciou sa do mačisticko-citlivého milovníka s vždy dostatočnou zásobou kokaínu pre dvoch.
Textovo-zvukový cukok, skratky a pohrávanie sa s gangsta-popom kontrastujú s ambicióznou a pestrou produkciou a House Of Balloons tak balansuje medzi doznievaním nedávnej dávky a prebúdzaním sa do krutej reality. Ako farbistý príbeh párty a afterpárty je Tesfayeho debut zábavou, hra na vyššie umenie však potrebuje menej kĺzania po monotematickom povrchu a viac autenticity.
Posledný rok mu reputáciu medzi náročnejšími poslucháčmi napravujú mladí umelci návratom k pôvodnej estetike a posolstvu. Súčasne ho aj obohacujú o postupy indie rocku, lo-fi či britskej garage scény. Obskúrna švédska dvojica jj, hanblivý Američan How To Dress Well či britský producentský talent James Blake robia R&B stráviteľnejším a počúvateľnejším vďaka prirodzenému spevu, nápaditej elektronike či úprimnosti textov. Miera ich štylizácie je oveľa menšia oproti strednému prúdu a eklektická spleť vplyvov vytvára okolo ich tvorby sviežu, nadčasovú auru.
Niekde doprostred medzi svet týchto nenápadných indie hviezd a scénu maskulinných hip-hoperských talentov ako Kanye West, či Drake vstupuje mladý Kanaďan Abel Tesfaye, ktorý tvorí pod hlavičkou The Weeknd. Už názov tohto projektu naznačuje kus pozérstva premiešaného s nejasnosťou, ktorá prerastá do zvedavosti. Vynechaná samohláska dovoľuje poslucháčovi vysvetliť si jeho meno po svojom; buď si stotožní Tesfayeho s hedonistickým milovníkom všetkých možností, ktoré víkend ponúka (weekend), alebo ho pojme ako citovo neistého a všetkými žúrmi oslabeného umelca (weakened). Tesfaye tak do svojho mena ukryl dva hlavné motívy, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a determinujú.
Debutový album House Of Balloons, ktorý vydal zdarma na stiahnutie, a označuje ho ako mix-tape, sa dá najlepšie pochopiť ako farbistý príbeh jednej veľkej párty od jej štartu až do skorého rána. Jej priebehom sprevádza Tesfayeho jemný soprán, často prechádzajúci do milého, priam úsmevného falzetu. Aj keď sa The Weeknd prostredníctvom svojej hudby tvári ako mix nezávislého R&B a hip-hopu, v mnohých miestach sa stáva akýmsi rapperským Backstreet Boys. Vyznávanie lásky, ale aj neskoršieho sklamania zabaleného do klišé floskúl o túžbe a vášni pôsobí akosi neprirodzene a jeho príležitostný afekt zanecháva pachuť pozérstva, až ľahkej trápnosti.
Oveľa uveriteľnejšie znie v pasážach zhmotňujúcich jeho sprvoti nekritické nadšenie z užívania najrôznejšich drog a následného neviazaného sexu. Na samploch indie kapely Beach House a Siouxsie and the Banshees zvádza okolité krásky – nemajú sa čoho báť, veď si pichnú svoju dávku a stúpnu do nebies. Agónia a extáza sa však vždy po chvíli končia a tu nastupujú textovo najsilnejšie momenty House Of Balloons. Vyprchané opojenie prináša samotu, znechutenie zo sveta a seba samého, potrebu deliť sa s kýmkoľvek o svoj banálny život, ktorý je len o žúroch a následných pokusoch odvyknúť si. Weeknd-ov debut je presne o tomto cykle – liečení si svojej hanby, bolesti a komplexov štylizáciou sa do mačisticko-citlivého milovníka s vždy dostatočnou zásobou kokaínu pre dvoch.
Textovo-zvukový cukok, skratky a pohrávanie sa s gangsta-popom kontrastujú s ambicióznou a pestrou produkciou a House Of Balloons tak balansuje medzi doznievaním nedávnej dávky a prebúdzaním sa do krutej reality. Ako farbistý príbeh párty a afterpárty je Tesfayeho debut zábavou, hra na vyššie umenie však potrebuje menej kĺzania po monotematickom povrchu a viac autenticity.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.