Glasvegas Euphoric Heartbreak (Sony Music)
Úvodné intro mi na chvíľu pripomenulo šarm Ladytron, avšak po jeho „prehupnutí“ do piesne The World is yours viem, že ide o gitarovku. Títo Škóti pripravili vskutku veľký album. Nielenže sa mu nedá uprieť nič po produkčnej stránke, ale ma nevýslovne baví aj po obsahovej stránke. Keby som mal hľadať vhodné prívlastky, poviem, že je emotívny, jemný a intímny. Napriek svojej jemnosti obsahuje silné melódie a nápady. Nálada opusu je melancholická, horko-sladká. Album je po okraj naplnený niečím, čo by sa mohlo nazvať krása. Ktovie, čo primalo Jamesa Allana spievať týmto spôsobom, a čo je dôvodom takej srdcervúcej hudby, ale som rád, že sa tak stalo. Skvelý shoegazing pop, v ktorom, neviem prečo, počujem aj odkazy na A-HA, Alphaville či Duran Duran. Najsilnejšie skladby sú pre mňa Whatever Hurts You Through The Night a veľkolepá Lost Sometimes.
5/5
.renat Khallo Low C‘Mon Sub Pop
Priznám sa, že som o tejto skupine doteraz nepočul a to má za sebou niekoľko albumov a chválu od oveľa slávnejších kolegov. Americká skupina Low je už na prvý pohľad zvláštna. Tvorí ju spevák a gitarista Alan Sparhawk, bubeníčka a speváčka, ktorá hrá len na základný bubon a činelu Mimi Parkerová a basgitarista Steve Garrington. Spolu produkujú snivé, tajomné a krehké piesne na pomedzí rôznych žánrov – od folku cez country až po alternatívu. Ich najnovší album C’Mon je krásne zvláštny – pomalé tempá, slová o láske, presnejšie, o jej rôznych podobách, to všetko nádherne nahraté v mormonskom kostole ich rodného mesta Duluth. Tento album stojí za objavenie, keď si chcete dať do „mptrojkovača“ niečo špeciálne, čo pohľadí vašu dušu, skúste toto. Odporúčame!
5/5
.peter Bálik
Verneri Pohjola: Aurora (ACT Music / Divyd)
Zdá sa, že severských prekvapení nie je po aktuálnych hokejových majstrovstvách dosť a po metalových úspechoch začínajú Fíni skórovať aj na džezovom poli. Hlavný kanonier, mladý trubkár a skladateľ Verneri Pohjola (ročník 1977), poňal svoj debut Aurora ako tvorivú dielňu vlastných kompozičných možností za pomoci rôznorodých (miestami až kacírsky nedžezovo znejúcich) zoskupení. Sedem autorských skladieb (a ôsmy Concierto De Aranjuez Joaquína Rodriga ako pocta Milesovi Davisovi) tvorí ucelené príbehy, v ktorých Pohjola s ľahkosťou dokazuje, že džez, klasika, experiment, retro a moderna k sebe majú blízko a výsledok znie prekvapivo inak, ako by mnohí očakávali. Nie nadarmo vyhlásili Auroru za fínsky džezový album roka 2009 a reedíciu revolučného plavidla do svojho prístavu prichýlil prestížny nemecký label ACT Music.
5/5
.peter Motyčka
17 Hippies Phantom Songs (Hipster Records 2011)
Hodnotenia tohto albumu sa pohybujú od nuly po maximum. Uzol je v tom, že znie popovo, kabaretne, folklórne. Čiže neprijateľne pre tvrdých rockerov. Zároveň však nekonvenčne. A to zase nemastí bubienky poslucháčom bežného popu. Čiže? Pre koho je dobrý? Pre poslucháčov, ktorým sa páči experimentovanie s klasickými piesňovými formami. Medzinárodná kapela 17 Hippies z Nemecka je dlhoročnou akvizíciou world music. Jej hudba vyviera zo štýlov, ktoré za posledných sto rokov preleteli civilizovaným svetom – šansón, country, džez, pop, rock, folk, elektronika, šláger i underground. Nechýbajú rozličné orientálne príchute a texty v troch svetových jazykoch. Toto hudobné pel-mel vrcholí v skladbe Singapore, ktorá je fúziou čínskej, židovskej, cigánskej a balkánskej hudby s americkým country a džezom. Moderný svetoobčan asi zamľaská.
4/5
.miro Potoček
Úvodné intro mi na chvíľu pripomenulo šarm Ladytron, avšak po jeho „prehupnutí“ do piesne The World is yours viem, že ide o gitarovku. Títo Škóti pripravili vskutku veľký album. Nielenže sa mu nedá uprieť nič po produkčnej stránke, ale ma nevýslovne baví aj po obsahovej stránke. Keby som mal hľadať vhodné prívlastky, poviem, že je emotívny, jemný a intímny. Napriek svojej jemnosti obsahuje silné melódie a nápady. Nálada opusu je melancholická, horko-sladká. Album je po okraj naplnený niečím, čo by sa mohlo nazvať krása. Ktovie, čo primalo Jamesa Allana spievať týmto spôsobom, a čo je dôvodom takej srdcervúcej hudby, ale som rád, že sa tak stalo. Skvelý shoegazing pop, v ktorom, neviem prečo, počujem aj odkazy na A-HA, Alphaville či Duran Duran. Najsilnejšie skladby sú pre mňa Whatever Hurts You Through The Night a veľkolepá Lost Sometimes.
5/5
.renat Khallo Low C‘Mon Sub Pop
Priznám sa, že som o tejto skupine doteraz nepočul a to má za sebou niekoľko albumov a chválu od oveľa slávnejších kolegov. Americká skupina Low je už na prvý pohľad zvláštna. Tvorí ju spevák a gitarista Alan Sparhawk, bubeníčka a speváčka, ktorá hrá len na základný bubon a činelu Mimi Parkerová a basgitarista Steve Garrington. Spolu produkujú snivé, tajomné a krehké piesne na pomedzí rôznych žánrov – od folku cez country až po alternatívu. Ich najnovší album C’Mon je krásne zvláštny – pomalé tempá, slová o láske, presnejšie, o jej rôznych podobách, to všetko nádherne nahraté v mormonskom kostole ich rodného mesta Duluth. Tento album stojí za objavenie, keď si chcete dať do „mptrojkovača“ niečo špeciálne, čo pohľadí vašu dušu, skúste toto. Odporúčame!
5/5
.peter Bálik
Verneri Pohjola: Aurora (ACT Music / Divyd)
Zdá sa, že severských prekvapení nie je po aktuálnych hokejových majstrovstvách dosť a po metalových úspechoch začínajú Fíni skórovať aj na džezovom poli. Hlavný kanonier, mladý trubkár a skladateľ Verneri Pohjola (ročník 1977), poňal svoj debut Aurora ako tvorivú dielňu vlastných kompozičných možností za pomoci rôznorodých (miestami až kacírsky nedžezovo znejúcich) zoskupení. Sedem autorských skladieb (a ôsmy Concierto De Aranjuez Joaquína Rodriga ako pocta Milesovi Davisovi) tvorí ucelené príbehy, v ktorých Pohjola s ľahkosťou dokazuje, že džez, klasika, experiment, retro a moderna k sebe majú blízko a výsledok znie prekvapivo inak, ako by mnohí očakávali. Nie nadarmo vyhlásili Auroru za fínsky džezový album roka 2009 a reedíciu revolučného plavidla do svojho prístavu prichýlil prestížny nemecký label ACT Music.
5/5
.peter Motyčka
17 Hippies Phantom Songs (Hipster Records 2011)
Hodnotenia tohto albumu sa pohybujú od nuly po maximum. Uzol je v tom, že znie popovo, kabaretne, folklórne. Čiže neprijateľne pre tvrdých rockerov. Zároveň však nekonvenčne. A to zase nemastí bubienky poslucháčom bežného popu. Čiže? Pre koho je dobrý? Pre poslucháčov, ktorým sa páči experimentovanie s klasickými piesňovými formami. Medzinárodná kapela 17 Hippies z Nemecka je dlhoročnou akvizíciou world music. Jej hudba vyviera zo štýlov, ktoré za posledných sto rokov preleteli civilizovaným svetom – šansón, country, džez, pop, rock, folk, elektronika, šláger i underground. Nechýbajú rozličné orientálne príchute a texty v troch svetových jazykoch. Toto hudobné pel-mel vrcholí v skladbe Singapore, ktorá je fúziou čínskej, židovskej, cigánskej a balkánskej hudby s americkým country a džezom. Moderný svetoobčan asi zamľaská.
4/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.