TLAČ Veľmi zlé načasovanie
Najväčšia zlomyseľnosť pre tlačené denníky je asi tá, keď sa niečo zásadné udeje v nedeľu neskoro večer. Pondelkové vydania novín sú už dávno hotové a novinári sa po nudnej nedeľnej službe pomaličky rozchádzajú domov. Niektorí už aj vypnú počítače, lebo, čo už také vážne by sa mohlo udiať v nedeľu v noci? Americký prezident Barack Obama svoje oznámenie o tom, že sa podarilo zabiť Usámu bin Ládina naozaj načasoval nešťastne. Navyše dopredu nebolo ani žiadne avízo, že sa chystá vážna vec. Prvá neoverená správa sa k americkým novinárom dostala v nedeľu v noci, krátko pred pol jedenástou, a začali ju rýchlo overovať. Po pol jedenástej v televízii vystúpil (o 4:33 nášho času) prezident Barack Obama. V amerických denníkoch nastal poplach, museli zastaviť tlač svojich pondelkových vydaní a rýchlo vymýšľať novú titulku. Napríklad The New York Times, ktorý tiež zastavil tlač, vraj čosi také za posledných 40 rokov zažil iba po tretí raz, a to, že sa úplne zmenila celá titulka, sa vraj stalo len dvakrát. Slovenské denníky na tom boli ešte horšie, správa o zabití bin Ládina sa u nás pre časový posun objavila v pondelok ráno o pol piatej. Kým rozhlas, televízie a internet chrlili čoraz vzrušujúcejšie správy o tom, ako bol zabitý najhľadanejší terorista sveta, denník SME na titulnej strane riešil, ako sa štatistikom podarilo postrácať z databáz ľudí a Pravda avizovala ďalšie škrtanie vlakov. Koho by to však v to vzrušujúce pondelkové ráno zaujímalo?
.eva Čobejová TELEVÍZIE Je čas na dokumenty?
Ak jeden spieva, spieva aj druhý. Ak tancuje, začne aj druhý. Ak jeden vyvára, aj druhý nájde spôsob, ako to robiť. Jeden hľadá ženy pre farmárov, druhý vyšle ľudí k sliepkam a prasatám. Nejaká téma je vo svete televízií trendy vždy. Ak sa úspešne tancuje, spieva či varí v Amerike a Británii, okamžite to robí celý svet. A u nás to musia okamžite prebrať minimálne dve hlavné komerčné televízie, ktoré si tvrdo konkurujú. Konkurenčný boj medzi televíziami začal rezonovať pred siedmimi rokmi. Televízie sa zbavili nakupovaných seriálov aj filmov a namiesto dovtedy obvyklých súťaží a zábavných programov začali robiť reality šou a vlastné seriály. Diváci u nás v posledné roky sledovali rýchlokurz televíznych tvorcov na každý z obvyklých žánrov. A vždy, keď sa niektorý z nich objavil, druhá televízia s odpoveďou dlho nečakala. Kurz je hotový, teraz už vieme vyrobiť v podstate všetko. Posledný žáner, ktorý sa dostal do sveta komerčných televízií, je dokument. Reality šou televízie naučili, že dokumenty nemusia byť nudné či povinne náučné, môžu byť aj vtipné, atraktívne či trendovo lifestylové. Lastovičkou u nás môže byť Áno, šéfe alebo Z mesta do mesta. Dokumentaristov máme dobrých a formátov, ktoré sa dajú uchopiť so cťou a pritom neodradiť masy, je veľa. Televízie práve rozhodujú o programoch na jeseň. Držme si palce.
.radoslav Augustín, eTrend.sk TELEVÍZIA Televízory v domácnostiach
Amerických vysielateľov a zadávateľov reklám mierne rozrušila najnovšia správa výskumnej agentúry Nielsen Company, že za posledných dvadsať rokov prvýkrát poklesol počet televíznych prijímačov v amerických domácnostiach. Ten pokles nie je veľmi dramatický, oproti predošlým 98,9 percentám domácností, ktoré vlastnia televízor, je to teraz 96,7 percent. Ale pokles to je a naznačuje, že sa niečo deje, len sa ešte celkom presne nevie, či to je výkyv, alebo trvalá zmena. Pre NY Times výskumníci uviedli dva dôvody: väčšiu chudobu v súvislosti s ekonomickou krízou (a prechodom na drahšie digitálne vysielanie v roku 2009) a technologický pokrok. Najmä mladí ľudia, vyrastajúci s novými technológiami, nepovažujú pri zariaďovaní prvej domácnosti televízor za nevyhnutnosť, filmy a seriály si stiahnu z internetu. Nielsen otvára diskusiu o predefinovaní pojmu „domácnosť s televízorom“, keďže existuje viac platforiem na prehrávanie videa. Aj u nás prichádza k predefinovaniu. V roku 1991 bol farebný televízor v 49,5 percenta slovenských domácností, v roku 2001 v 84,8 percenta. Zo „sčítania ľudu 2011“ sa už, žiaľ, nedozvieme, či za posledných desať rokov nastala nejaká zásadná zmena s televízormi v slovenských domácnostiach, pretože vo formulároch o technickej vybavenosti domácnosti táto položka vypadla. Asi ju spolu s chladničkou, mrazničkou a automatickou práčkou, ktoré tiež vypadli, zostavovatelia považovali za úplnú samozrejmosť. Ako ukazuje americký trend, v 21. storočí samozrejmé nie je nič.
.elena Akácsová
Najväčšia zlomyseľnosť pre tlačené denníky je asi tá, keď sa niečo zásadné udeje v nedeľu neskoro večer. Pondelkové vydania novín sú už dávno hotové a novinári sa po nudnej nedeľnej službe pomaličky rozchádzajú domov. Niektorí už aj vypnú počítače, lebo, čo už také vážne by sa mohlo udiať v nedeľu v noci? Americký prezident Barack Obama svoje oznámenie o tom, že sa podarilo zabiť Usámu bin Ládina naozaj načasoval nešťastne. Navyše dopredu nebolo ani žiadne avízo, že sa chystá vážna vec. Prvá neoverená správa sa k americkým novinárom dostala v nedeľu v noci, krátko pred pol jedenástou, a začali ju rýchlo overovať. Po pol jedenástej v televízii vystúpil (o 4:33 nášho času) prezident Barack Obama. V amerických denníkoch nastal poplach, museli zastaviť tlač svojich pondelkových vydaní a rýchlo vymýšľať novú titulku. Napríklad The New York Times, ktorý tiež zastavil tlač, vraj čosi také za posledných 40 rokov zažil iba po tretí raz, a to, že sa úplne zmenila celá titulka, sa vraj stalo len dvakrát. Slovenské denníky na tom boli ešte horšie, správa o zabití bin Ládina sa u nás pre časový posun objavila v pondelok ráno o pol piatej. Kým rozhlas, televízie a internet chrlili čoraz vzrušujúcejšie správy o tom, ako bol zabitý najhľadanejší terorista sveta, denník SME na titulnej strane riešil, ako sa štatistikom podarilo postrácať z databáz ľudí a Pravda avizovala ďalšie škrtanie vlakov. Koho by to však v to vzrušujúce pondelkové ráno zaujímalo?
.eva Čobejová TELEVÍZIE Je čas na dokumenty?
Ak jeden spieva, spieva aj druhý. Ak tancuje, začne aj druhý. Ak jeden vyvára, aj druhý nájde spôsob, ako to robiť. Jeden hľadá ženy pre farmárov, druhý vyšle ľudí k sliepkam a prasatám. Nejaká téma je vo svete televízií trendy vždy. Ak sa úspešne tancuje, spieva či varí v Amerike a Británii, okamžite to robí celý svet. A u nás to musia okamžite prebrať minimálne dve hlavné komerčné televízie, ktoré si tvrdo konkurujú. Konkurenčný boj medzi televíziami začal rezonovať pred siedmimi rokmi. Televízie sa zbavili nakupovaných seriálov aj filmov a namiesto dovtedy obvyklých súťaží a zábavných programov začali robiť reality šou a vlastné seriály. Diváci u nás v posledné roky sledovali rýchlokurz televíznych tvorcov na každý z obvyklých žánrov. A vždy, keď sa niektorý z nich objavil, druhá televízia s odpoveďou dlho nečakala. Kurz je hotový, teraz už vieme vyrobiť v podstate všetko. Posledný žáner, ktorý sa dostal do sveta komerčných televízií, je dokument. Reality šou televízie naučili, že dokumenty nemusia byť nudné či povinne náučné, môžu byť aj vtipné, atraktívne či trendovo lifestylové. Lastovičkou u nás môže byť Áno, šéfe alebo Z mesta do mesta. Dokumentaristov máme dobrých a formátov, ktoré sa dajú uchopiť so cťou a pritom neodradiť masy, je veľa. Televízie práve rozhodujú o programoch na jeseň. Držme si palce.
.radoslav Augustín, eTrend.sk TELEVÍZIA Televízory v domácnostiach
Amerických vysielateľov a zadávateľov reklám mierne rozrušila najnovšia správa výskumnej agentúry Nielsen Company, že za posledných dvadsať rokov prvýkrát poklesol počet televíznych prijímačov v amerických domácnostiach. Ten pokles nie je veľmi dramatický, oproti predošlým 98,9 percentám domácností, ktoré vlastnia televízor, je to teraz 96,7 percent. Ale pokles to je a naznačuje, že sa niečo deje, len sa ešte celkom presne nevie, či to je výkyv, alebo trvalá zmena. Pre NY Times výskumníci uviedli dva dôvody: väčšiu chudobu v súvislosti s ekonomickou krízou (a prechodom na drahšie digitálne vysielanie v roku 2009) a technologický pokrok. Najmä mladí ľudia, vyrastajúci s novými technológiami, nepovažujú pri zariaďovaní prvej domácnosti televízor za nevyhnutnosť, filmy a seriály si stiahnu z internetu. Nielsen otvára diskusiu o predefinovaní pojmu „domácnosť s televízorom“, keďže existuje viac platforiem na prehrávanie videa. Aj u nás prichádza k predefinovaniu. V roku 1991 bol farebný televízor v 49,5 percenta slovenských domácností, v roku 2001 v 84,8 percenta. Zo „sčítania ľudu 2011“ sa už, žiaľ, nedozvieme, či za posledných desať rokov nastala nejaká zásadná zmena s televízormi v slovenských domácnostiach, pretože vo formulároch o technickej vybavenosti domácnosti táto položka vypadla. Asi ju spolu s chladničkou, mrazničkou a automatickou práčkou, ktoré tiež vypadli, zostavovatelia považovali za úplnú samozrejmosť. Ako ukazuje americký trend, v 21. storočí samozrejmé nie je nič.
.elena Akácsová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.