Starnem. Dievčina v holičstve mi prvýkrát povedala ujo. Tá, s ktorou sme ešte minulú jar laškovali, že či som zadaný a že by potrebovala dieťa s niekým, kto má kvalitné vlasy ako ja. Ona ich mala jemné. Je to možné, že starnem. Večer ma pobolievajú kolená a keď sa v noci nevyspím, ráno mi padajú z rúk veci a hovorím somariny. Niečo ako dnes:„Hana, okamžite si učeš zuby a daj si na hlavu ten čaj!“ Udržujte si s takýmito vetami doma autoritu. Ak sa teraz budím o tretej, čo budem robiť v päťdesiatke. Bude to len horšie. O desať rokov totiž bude mať osemnásť Hana. Dnes je to môj sedemnásťročný syn, čo mi nedá spať. Až doteraz som si myslel, že na vine sú moje biologické hodiny. Túto noc som precitol a cestou do chladničky a k televízoru som začul šepot. Skoro ma vystrelo. Šiel som za zvukom a v zhasnutej kúpeľni narazil na Juraja. Nevšimol si ma. Sedel na zemi a čudne zmeneným hlasom telefonoval.„No. Jaska, že mohol. No. Mohol. Že čo? (Neprirodzený smiech.) Nie si náhodou nerozhodná, čo?“ Dobre som počul. Nerozhodná. Ženský rod. A je to tu! Pomaly po špičkách som zacúval do postele. Zobudil som manželku.„Juraj telefonuje s nejakou babou.“„No a?“ „Sú tri ráno. A on jej hovorí, že je nerozhodná.“„Volá sa Maťa a fakt je nerozhodná. Môžem už spať? Vstávam o piatej.“„Prečo ma neprekvapuje, že ZASE o ničom neviem?!“ Vzdychol som si zbytočne nahlas. Manželka odpovedala chrápaním. Je to nespravodlivé. V kuse je v nemocnici, ale aj tak jej decká všetko povedia. Kde robím chybu? Do rána som na to neprišiel.Poobede som vyzdvihol Hanu z družiny. V aute sa rozplakala. Išlo o Viktora a jej nový strojček na zuby. Vysmieval sa jej, ako v ňom vyzerá, pričom vo februári jej vyznal v školskom rozhlase valentínsku lásku. „Chalani sú v týchto veciach hrozne pozadu. Keď sa im niektorá páči, správajú sa ako idioti.“„Všimla som si. Aj Juro sa teraz správa ako idiot.“ Utrela si slzy a opísala mi, čo robí Juro každé ráno v kúpeľni. „A zubnú kefku nosí aj do školy, oci! Mal by si mu to zakázať! Alebo nech si kúpi svoju pastu!“„Tak práve tie zuby mu zakazovať nebudem. A ty si z neho ber príklad. Vieš, čo povedala pani zubárka. So strojčekom sa musíš o zuby starať dvojnásobne.“ Asi fakt starnem. Gratulujem si. Hana sa opäť rozplakala a odmietla ísť so strojčekom na flautu. Tak sme išli domov. Snažil som sa ju rozptýliť neškodnými témami, aby som už nič nepokazil. Zistil som napríklad, že svadba britského princa Williama s Kate je mojej dcére ukradnutá. Bude dosť sklamaná, keď v piatok všetky televízie budú ukazovať živý prenos z Londýna a nič viac.„A kto by sa teda musel ženiť, aby ťa to zaujalo?“Bol som, pochopiteľne, pripravený, že sa zase nenápadne dostaneme k Jurajovi a ja získam ďalšie omrvinky z jeho ľúbostného života. „Michael Jackson.“Povedala Hana unavene a vystúpila z auta. Pred domom stál Juraj s Maťou. Keď ma zbadal, očervenel a Maťa rýchlo odišla. Stihla ma pozdraviť. Pekné dievča. Žiadna anorektička. Zdá sa, že aj Jurajovi sa páči, keď má dievča za čo chytiť. Teraz to, Debnár, nepokaz! „Pekné dievča. Spolužiačka?“„Nie. To je Maťa.“„A čo si ju nepozval dnu?“„Ona sa hanbí. Že je tlstá.“„Tak keď s ňou budeš, povedz jej, že je akurát. A že ju pozývam na praženicu. A ženy s oblejšími krivkami majú múdrejšie deti. Tuk na bokoch obsahuje mastné kyseliny, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri vývoji mozgu.“ Moja posledná informácia mi celkom zmenila pozíciu bezmocne sa prizerajúceho otca. Nikdy to nevzdávajte. Neviete, ktorá veta vás vráti do hry. Hanka pod tlakom informácie o tuku na bokoch vyhlásila, že je hladná. Obyčajne do nej dostanem jedlo až po citovom vydieraní. A Juraj mi zase porozprával všetko o Mati, jej plánoch a celkovej situácii. Nemusel som sa pýtať. Bolo mi jasné, že zatiaľ sa dostali len k bozkávaniu. A Jurajovi bolo jasné, že pred Hankou nebudeme rozoberať žiadne intímnosti. Naznačil mi, že mama mu všetko vysvetlila a že sa nemusím báť. Toto jej nedarujem. Len kvôli tomu, že je lekárka, by nemala zabúdať, že existuje niečo ako chlapské záležitosti. Celý život čakám, že si o nich s Jurajom pohovorím. Tým, že je tichší, ako jeho mladšia sestra, zažil som to zatiaľ len s ňou. Prišla za mnou s učebnicou prírodovedy a leskom v oku. Z otvorenej knihy na mňa číhali rozmnožovacie orgány a veta Spermia splynie s vajíčkom a začína sa život. A dostavila sa otázka:„Ako sa tá spermia dostane k tomu vajíčku?“„No čo myslíš, ako?“ (Je dobré poznať výbavu protihráča.)(Krátke zamyslenie.) „Ústami?“ „Mnooo, napríklad aj tak.“Povedal som a s prírodovedou som mal na celý rok pokoj. Ale jar je tu zas. Všetko pučí. Len jednému fakt nerozumiem. V telke práve v tomto čase radia rodičom, Čo ich nenaučíte, to im našetríte? Nechápem. Starnem?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.