Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Výnimočný alebo preceňovaný?

.vanda Szepová .časopis .fotografia

Dvanásteho apríla zomrel fotograf Miroslav Tichý. Prvú výstavu mal ako 78-ročný a dnes ho považujú za jedného z najvýraznejších českých fotografov.

Vy nepoznáte Mirka Tichého? Dovolím si parafrázovať názov poslednej výstavy tohto umelca v Bratislave (spolu s Jiřím Veselským, v kurátorskej koncepcii Jiřího Oliča a Laca Terena v Tranzite). Autor o ktorom bolo napísaného veľa, ale o jeho umeleckej tvorbe málo. (Životný príbeh, ktorý predáva?)  Miroslav Tichý sa narodil v Kyjove, študoval na AVU v Prahe, školu však po dvoch rokoch opústil. Stalinský režim znamenal pre neho niekoľkoročný pobyt vo väzení, po ktorom nasleduje hospitalizácia na psychiatrickej klinike a následný návrat domov. Človek, ktorý nikdy nepracoval, odmietol spoločnosť a jej spoločenské konvencie. Prejavuje to aj svojím vonkajškom – neumýva sa, neholí, nosí roztrhané oblečenie. (Životný príbeh „bohéma-umelca?”) Tichý vždy bojoval proti teoretikmi obľúbenému zaraďovaniu/škatuľkovaniu. Ak sa to však niekomu aspoň čiastočne podarilo, tak je to Pavel Vančát, ktorý ho vo svojej monografii nazval „lyrickým konceptualistom”. Čo tým myslel? Ak sa pozrieme bližšie na Tichého výtvarné dielo, musíme začať raným obdobím jeho tvorby, keď sa venuje kresbe. Po formálnej stránke sú to diela ovplyvnené avantgardnými smermi, najmä kubistickými tendenciami (veď sme v Česku, logicky). Už v tom období, teda v 50. rokoch, sa ťažiskovou témou jeho tvorby stáva žena. Žena ako motív, koncept, ako celok, ako fragment. Kresebný rukopis sa postupne schematizuje, pribúda dôraz na detail tela. Pracuje s témou pre dejiny umenia klasickou – témou ženského tela, ktorú si adaptuje a rozvíja neskôr najmä vo fotografii špecifickým spôsobom. Koncom 60. rokov si Tichý stanoví umelecký program a začína sa venovať fotografii: „Já jsem měl normu: tolik a tolik snímků za den, tolik a tolik za pět...” hovorí o svojej tvorbe. Túto normu naplnil začiatkom 90. rokov, keď prestáva fotografovať úplne. Autor fotografuje na aparáty, ktoré si sám vyrába z rôznych odpadových materiálov (plechoviek, starých šošoviek). Umelecký postup je založený na voyeuristickom pozorovaní a snímaní neznámych žien rôzneho veku aj vzhľadu, vo verejnom priestore. Najčastejšie sú to zábery z kúpaliska, obchodu alebo len tak z ulice. Ústrednou témou je žena, často len fragment tela so zameraním najmä na nohy, boky, lono a prsia. Autor zasahuje do intimity pozorovaných žien bez toto, že by vedeli o tom, že sú fotografované. Výsledkom sú fotografie z odstupu, plné živosti, animality, so silným emociálnym nábojom a výrazným estetickým a erotickým akcentom.  Dôležitým momentom v Tichého diele je náhodnosť –aj samotný spôsob fotografovania tomu prispôsobuje, vytiahne fotoaparát spod kabáta a sníma štýlom „ako chytiť lastovičku počas letu”. Ďalšou témou, ktorá sa v autorovom archíve nachádza, je Kyjov a rôzne fotografie Tichého obľúbených miest. Následne s fotografiou pracuje ďalej, veľmi časté sú výrezy a zväčšeniny z pôvodných fotografií, objavuje sa aj autorský kresebný vstup do fotografie (najčastejšie ide o líniu okolo tiel). Aj samotný autorov nezáujem o technickú kvalitu – poškodené negatívy, podexponované alebo, naopak, preexponované snímky, často nezaostrené, pomáhajú meniť charakter fotografie a nadobúdajú charakter obrazu. Evidentne silno to pôsobí hlavne v súčasnej digitálnej dobe. K nezáujmu o technickú kvalitu fotografie pristupuje aj autorov nezáujem o diela celkovo. Mal ich dlhé roky uložené rôzne po dome, stúpal po nich, množstvo z nich je obliatych alebo zničených od hlodavcov. Fotil najmä sám pre seba a nikdy mu nezáležalo na tom, či sa jeho umenie stane komoditou.  Prvú samostatnú výstavu fotografií mal Tichý až v roku 2004 na bienále v Seville (v kurátorskej koncepcii Haralda Szeemana), po nej nasledovala výstava v Kunsthalle v Zúrichu. Doma, v Českej republike, to bolo až v roku 2006 v Brne. Na Slovensku mal výstavu napríklad v Galérii mesta Bratislavy v roku 2007 alebo v galérii tranzit v roku 2010 (spomínané v úvode). Prvú výstavu teda mal ako 78-ročný, a to je jeden z momentov, ktorý vyvoláva otázniky. Sú originalita a dielo tohto fotografa naozaj také výnimočné? Alebo ide len o dokonalú kurátorskú manipuláciu, ktorá v spojení so životným príbehom vytvorila hviezdu? Je zbytočne preceňovaný? Alebo, naopak, nespravodlivo dlho neobjavený autor?  Miroslav Tichý zomrel v apríli 2011 vo veku 84 rokov. Autorka je kunsthistorička a kurátorka.                
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite