Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dni hnevu

.jozef Majchrák .jaroslav Daniška .časopis .kauza

Iveta Radičová je kandidát na nový rekord do Guinessovej knihy: premiér, ktorý sa najčastejšie vzdáva svojej funkcie. Málo pochopiteľného je však v slovenskej politike viac.

.čo sa to vlastne minulý týždeň medzi Ivetou Radičovou a Ivanom Miklošom stalo? Ako vlastne rozmotať minulotýždňové klbko vyhlásení a tlačoviek?
Začnime kontrastom. V normálnej krajine by sa nemalo stať, aby miestny člen vládnej strany Ondrej Ščurka dostal lukratívnu zákazku prenájmu daňového úradu. Ak by bola cena za štvorcový meter prenájmu taká vysoká, zmenili by sa podmienky, aby štát ušetril. Ak by sa tak aj stalo, v normálnej krajine by šéf daňového úradu takú zmluvu so svojím spolustraníkom nepodpísal. Keby ju aj podpísal, zasiahol by nadriadený minister financií. Keby mu to neprekážalo, tak po tom, ako sa ozvala premiérka, by ministrovi podriadení nečakali a odstupovali z funkcií. Napokon, premiérka v normálnej krajine by zrejme nevyhlasovala jeden deň jedno a druhý deň presný opak, a najmä by nedôstojne netrucovala. Na Slovensku nič z toho nefungovalo. Prečo je to tak?
Zdá sa, že potrebné cnosti chýbajú na každom stupni. Ondreja Ščurku a biznis jeho firmy Nitra invest dnes neháji nikto. Pritom práve tam je prvý problém. Po tlačovke Roberta Fica ho totiž postupne hájil šéf Daňového riaditeľstva Miroslav Mikulčík, minister financií Ivan Mikloš, minister zahraničia a najmä šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda a do istého momentu aj premiérka Iveta Radičová. Druhý problém sa volá Ivan Mikloš. Namiesto toho, aby problém riešil, tak obhajoval neobhájiteľné. A tretí problém je Iveta Radičová. Premiér má problémy riešiť, nie pridávať nové a nešťastne napätie eskalovať.   .čo sa dialo
Ku kauze, ktorú na tlačovej konferencii 11. apríla odštartoval premiér Fico, sa Radičová vyjadrila až 13. apríla. V ten deň vyšiel denník SME s titulkom Radičová je o kauze ticho. Medzitým už boli vonku aj informácie o čudnom straníckom pozadí celého obchodu a schránkových firmách na Cypre. Radičová v ten deň ešte celú transakciu obhajovala aj týmito slovami: „Chcete povedať, že päťtisíc členov SDKÚ sa nesmie uchádzať o nič v tejto spoločnosti? Ak sú zabezpečené jasné kritériá a kontrola, tak je úplne normálne, že sa zúčastňujú súťaže.“ Nakoniec to uzavrela slovami, že celá kauza je pre ňu skončená. Na druhý deň vyšiel denník SME s titulkom Radičová sa zastala kšeftu a médiá kauzu „ťahali“ ďalej.
Počas tohto týždňa sa ešte Radičová dohodla s Miklošom, že o celej záležitosti budú  rokovať v pondelok 18. apríla, keď sa minister financií vráti z pracovnej cesty v USA. Dovtedy sa obaja mali zdržať verejného komentovania kauzy. Šéf Daňového riaditeľstva Mikulčík naďalej trval na tom, že sporný prenájom je v poriadku, obom politikom však podľa našich informácií naznačil, že ak by kauza mala eskalovať a poškodzovať SDKÚ, je pripravený odstúpiť.
Premiérka však do pondelka nevydržala a ešte v piatok 15. apríla vyzvala Mikulčíka, aby vyvodil zodpovednosť a odstúpil. Zdôvodnila to tým, že sa dozvedela nové fakty, ktoré predtým nevedela. O tomto jej kroku sa Mikloš dozvedel už v čase, keď bol v USA.
Žiadne elegantné riešenie v podobe odchodu úradníka, ktorý za pochybný prenájom celkom určite niesol politickú zodpovednosť, sa teda nekonalo. Naopak, nasledovalo pomerne nevídané divadlo, počas ktorého na scénu prichádzali aj hrozby ťažkého kalibru, ako podanie demisie a pád celej vlády.
Mikloš sa vrátil z USA a okamžite sa pustil do konfliktu s premiérkou. Ich vzťah nie je ružový už dlší čas, pretože minister má pocit, že Radičová sa k jeho reforme odvodov nestavia dostatočne konštruktívne a blokuje ju.
Mikloš odmietol Mikulčíka odvolať a premiérke odkázal, že nemá čo zasahovať do jeho personálnych kompetencií. V tom čase sa už aktéri rozchádzali aj vo vecnom hodnotení kauzy. Minister financií spolu s Mikulášom Dzurindom sporný prenájom naďalej obhajovali, zatiaľ čo Radičová ho už tvrdo kritizovala.
Prezídium SDKÚ zvolané Mikulášom Dzurindom na pondelok minulý týždeň malo byť Radičovej veľkým dňom. Chcela na ňom demonštrovať svoju zásadovosť a celú vec postaviť tak, že buď Mikloš Mikulčíka odvolá, alebo ona podá návrh na ministrovo odvolanie. V hre bola dokonca aj hrozba jej demisie. Nakoniec sa to celé skončilo Radičovej ústupom a čudným kompromisom v podobe kontroly Najvyššieho kontrolného úradu na Daňovom riaditeľstve. Mikulčík mal na svojom poste zotrvať aj naďalej. O dôvodoch, prečo premiérka na rokovaní prezídia nepoužila najsilnejšie karty - ako jej to odporúčali jej poradcovia - sa dá len špekulovať. Možno ju od toho odradili štátnické výzvy straníckych kolegov, aby spor nevyostrovali a nejako sa dohodli, alebo cúvla pred Miklošovými vyhrážkami, že on môže odísť z vlády aj sám a ona potom preberie zodpovednosť za všetky plánované reformy. Nech už to bolo akokoľvek, výsledok s efektným názvom kompromis bol jej jasnou politickou porážkou. V denníku SME si tak na druhý deň mohla prečítať titulky ako Radičová so sebou nechala pozametať či Úradník porazil Radičovú.
Premiérka sa zrejme preto rozhodla rezolútne konať. Odmietla prísť na zasadnutie vlády, zatvorila sa do svojej kancelárie a predsedovi strany SDKÚ tentoraz už jasne dala najavo, že ak Mikulčík neodíde, odstúpi ona. Tak sa nakoniec aj stalo a zodpovednosť za kontroverzný kšeft mohla byť konečne a po zásluhe vyvodená. Návrat do dôb starého lesku mohli sláviť aj novinové titulky. Politiku opäť raz nielen komentovali, ale aj priamo tvorili. .konsenzuálny predseda
Za pozornosť stojí aj úloha, ktorú v celej kauze zohral predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda. Vecne bol na Miklošovej strane a prenájom, v pozadí ktorého stál miestny funkcionár SDKÚ a schránkové firmy, nepovažoval za problém. Nie je však celkom pravda, ako to naznačovali niektoré médiá, že by postupoval spolu s Miklošom v akomsi premyslenom tandeme. Dzurinda sa snažil ministra finacií na poslednú chvíľu odhovoriť, aby nevystupoval na tlačovej konferencii len hodinu pred zasadnutím prezídia SDKÚ. Neuspel, a tak urazený Mikloš svojimi bojovnými vyjadreniami ešte viac prilieval olej do ohňa. Jeden z politikov SDKÚ .týždňu dokonca povedal, že už dlho nezažil Dzurindu v takom nasadení nájsť spoločnú dohodu, ako v predchádzajúcich dňoch. Nakoniec, veľa iných možností ani nemal. Pád vlády a hľadanie novej koaličnej dohody by bolo priveľkým dobrodružstvom. .kde je moje miesto?
Výsledkom kauzy Daňové riaditeľstvo je aj ďalšie zaujímavé poznanie. Premiérka Radičová akoby si stále nevedela nájsť svoje miesto v politike. Ako premiérka má významný vplyv aj ústavné kompetencie. Vplyv využíva občas až nadmieru (vyhlásenia, tlačovky), využiť kompetencie sa však obáva. A namiesto zdravého sebavedomia opakovane hrozí vlastným odchodom. Zaujímavá je aj jej pozícia v strane. Hoci vyhrala primárky na volebnú líderku, nezdá sa, že by si aktívne budovala stranícke zázemie. V regiónoch ani v poslaneckom klube. Radičová sa na Úrade vlády obklopuje ľuďmi mimo straníckych štruktúr a bez politických skúseností. Výsledkom je, že premiérka často vstupuje do konfliktov s dobrým úmyslom, nepremyslí si však druhý krok a vyvoláva zbytočné napätie.
Zhrnuté a podčiarknuté: Radičovej Úrad vlády stále viac pôsobí ako trochu nevypočítateľný siedmy koaličný partner. Všetci ostatní s tým musia rátať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite