„Nie som autor, som metafora,“ hovorí na pozvánke Dezider Tóth, z ktorého sa 6. mája 1997 notárskym zápisom stal Monogramista TD. Aj monografia, ktorú vernisáž „odštartovala“ má taký názov. O tú monografiu ide predovšetkým – výstava v krásnych priestoroch Sogy je k nej akousi pozvánkou, chuťovkou z veľkej hostiny.
Keďže nie som kunsthistorik, dovolím si parafrázovať autorov citát z nadpisu tohto článku: „Neanalyzujem – chcem sa dívať.“ Listujem teda monumentálnou, výborne graficky spracovanou monografiou (spoluzostavovateľom a autorom grafickej úpravy je Boris Meluš), dívam sa a čítam.
Monogramista TD je umelcom, ktorý dokáže klásť otázky (či skôr za vety alebo konštatovania, ktoré považujeme za samozrejmé, dáva otázniky) a trpezlivo čakať, kým človek vtiahnutý do jeho hry „pocíti“ náznak odpovede. Taký bol – ešte ako Dezider Tóth – pri Banalitách zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov (príkladom nech je krásna a presná inštalácia s nakloneným rebríkom, vedúcim k rozkazu Snívaj! na komunistickom transparente), taký bol pri poeticky tichých Partitúrach z toho istého obdobia, či pri dutých, prázdno-prázdnych Schránkach z konca rokov deväťdesiatych. „To, že v kanystru na benzín je stejný prostor jako v oltářní schránce, není jen kuriózním zjištěním, ale jiným pohldem na svět," napísal o nich Jan Balabán. Také sú jeho Sťahovania a iné núdzové úniky z nedávnych rokov. Spočívajú v pôdorysoch bytov a bytových doplnkoch, v ktorých dochádza k „udalostiam“, naznačeným popisom jednotlivých elementov.
Monogramista TD je majstrom fragmentu, teda zlomku, ku ktorému si treba primyslieť celok. Práve tu klíči semienko metafory, tej poetickej šípky smerujúcej inam, ďalej, vyššie, či dovnútra. „Konceptualisti mi hovorili, že sa už mám konečne zbaviť metafory,“ hovorí nám na vernisáži umelec. „To som nechcel, sám som sa stal metaforou.“ Dezider Tóth aj Monografista TD presahujú inštalácie a artefakty, ktoré vytvorili. Ako starí majstri, ktorí v úcte pred Bohom, pravdou, krásou či umením ustupujú do úzadia a nechávajú prehovoriť svoje dielo. Monogramista ide ešte ďalej a seba samého vníma ako fragment, uchovávajúci v sebe vedomie celku, ako metaforu, smerujúcu k tomu (alebo k Tomu?), čo ju presahuje. „Neukazujem – chcem uvidieť,“ hovorí.
Monografia sa tak stáva „mimomonografiou“. Listujete v hrubej knihe, pozeráte sa na fotografie artefaktov a inštalácií, čítate si výstižné texty kunsthistorikov a spisovateľov a cítite, že to zďaleka nie je všetko, že to je len fragment, len umne zoskupený materiál, ktorý vonia metaforou, len anekdota, ktorá rozpráva históriu.
„Růže je růže je růže,“ zacitovala pri vernisáži a „štarte“ monografie český preklad známej poetickej vety Gertrudy Steinovej kunsthistorička Iva Mojžišová. „Dežo Tóth je ako ruža. Hladí aj pichá,“ dodala na vysvetlenie. Pozerajúc si jeho diela v galérii, listujúc v monografii som na to myslel. Zdalo sa mi, že to je výstižná metafora. Výstavu Monogramistu TD v galérii aukčnej spoločnosti Soga možno uvidieť do 5. mája 2011.
Monografiu Nie som autor, som metafora, ktorá je vlastne mimomonografiou, vydalo vydavateľstvo O.K.O. v spolupráci s vydavateľstvom Slovart.
Keďže nie som kunsthistorik, dovolím si parafrázovať autorov citát z nadpisu tohto článku: „Neanalyzujem – chcem sa dívať.“ Listujem teda monumentálnou, výborne graficky spracovanou monografiou (spoluzostavovateľom a autorom grafickej úpravy je Boris Meluš), dívam sa a čítam.
Monogramista TD je umelcom, ktorý dokáže klásť otázky (či skôr za vety alebo konštatovania, ktoré považujeme za samozrejmé, dáva otázniky) a trpezlivo čakať, kým človek vtiahnutý do jeho hry „pocíti“ náznak odpovede. Taký bol – ešte ako Dezider Tóth – pri Banalitách zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov (príkladom nech je krásna a presná inštalácia s nakloneným rebríkom, vedúcim k rozkazu Snívaj! na komunistickom transparente), taký bol pri poeticky tichých Partitúrach z toho istého obdobia, či pri dutých, prázdno-prázdnych Schránkach z konca rokov deväťdesiatych. „To, že v kanystru na benzín je stejný prostor jako v oltářní schránce, není jen kuriózním zjištěním, ale jiným pohldem na svět," napísal o nich Jan Balabán. Také sú jeho Sťahovania a iné núdzové úniky z nedávnych rokov. Spočívajú v pôdorysoch bytov a bytových doplnkoch, v ktorých dochádza k „udalostiam“, naznačeným popisom jednotlivých elementov.
Monogramista TD je majstrom fragmentu, teda zlomku, ku ktorému si treba primyslieť celok. Práve tu klíči semienko metafory, tej poetickej šípky smerujúcej inam, ďalej, vyššie, či dovnútra. „Konceptualisti mi hovorili, že sa už mám konečne zbaviť metafory,“ hovorí nám na vernisáži umelec. „To som nechcel, sám som sa stal metaforou.“ Dezider Tóth aj Monografista TD presahujú inštalácie a artefakty, ktoré vytvorili. Ako starí majstri, ktorí v úcte pred Bohom, pravdou, krásou či umením ustupujú do úzadia a nechávajú prehovoriť svoje dielo. Monogramista ide ešte ďalej a seba samého vníma ako fragment, uchovávajúci v sebe vedomie celku, ako metaforu, smerujúcu k tomu (alebo k Tomu?), čo ju presahuje. „Neukazujem – chcem uvidieť,“ hovorí.
Monografia sa tak stáva „mimomonografiou“. Listujete v hrubej knihe, pozeráte sa na fotografie artefaktov a inštalácií, čítate si výstižné texty kunsthistorikov a spisovateľov a cítite, že to zďaleka nie je všetko, že to je len fragment, len umne zoskupený materiál, ktorý vonia metaforou, len anekdota, ktorá rozpráva históriu.
„Růže je růže je růže,“ zacitovala pri vernisáži a „štarte“ monografie český preklad známej poetickej vety Gertrudy Steinovej kunsthistorička Iva Mojžišová. „Dežo Tóth je ako ruža. Hladí aj pichá,“ dodala na vysvetlenie. Pozerajúc si jeho diela v galérii, listujúc v monografii som na to myslel. Zdalo sa mi, že to je výstižná metafora. Výstavu Monogramistu TD v galérii aukčnej spoločnosti Soga možno uvidieť do 5. mája 2011.
Monografiu Nie som autor, som metafora, ktorá je vlastne mimomonografiou, vydalo vydavateľstvo O.K.O. v spolupráci s vydavateľstvom Slovart.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.