Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nie sú fondy ako fondy

.miroslav Beblavý .časopis .klub

Byrokracia je problém, ale nie najväčší. A ani jej odbúranie nevyrieši hlavný problém našej vedy a výskumu.

Verejná diskusia o eurofondoch sa, našťastie, posúva od jednoduchého zdôrazňovania čerpania k otázkam, ktoré viac smerujú k spôsobu ich využitia a ku komplikáciám s nimi spojenými (tento časopis sa téme podrobne venoval pred dvoma týždňami). Frustrovaní slovenskí vedci zdôrazňujú, že európske peniaze, ktoré im tečú priamo z Bruselu (napríklad prostredníctvom takzvaného Rámcového programu pre výskum a vývoj) sú na rozdiel od tých, čo tečú cez Bratislavu, prideľované len skutočne kvalitným projektom a pri realizácii sú neporovnateľne menej byrokratickejšie. Z toho im vychádza, že problém je v slovenských úradníkoch a politikoch, ktorí veci zbytočne komplikujú. Slovenskí euroúradníci sa bránia, že len plnia zákonné príkazy. Ako to teda naozaj je? A v čom sa môžeme poučiť do budúcnosti?

.naše špecifiká
V prvom rade treba povedať, že všetko je relatívne. Európski vedci sa bežne sťažujú na prebyrokratizovanosť bruselského Rámcového programu a dávajú ho do kontrastu s americkými vládnymi grantmi na výskum. Americkí vedci sa zas sťažujú na prebyrokratizovanosť amerických vládnych grantov a porovnávajú to s flexibilitou súkromných grantov. Inými slovami, všetky európske peniaze sú prebyrokratizované – bez ohľadu na to, či tečú z Bruselu priamo, alebo cez slovenské inštitúcie.
Slovenské pravidlá využívania eurofondov sú však z hľadiska ľudí, snažiacich sa realizovať skutočnú vedu, naozaj neporovnateľne stupídnejšie. Čitateľ si pod byrokraciou asi predstaví zbytočné vypĺňanie papierov. To je pravda, ale nejde o najväčší problém. Rieši sa totiž tak, že projektoví manažéri vymýšľajú za vedcov výkazy o tom, čo vedci robili na projekte. Jednak tým šetria vedcom čas a jednak len skúsení profesionáli vedia, akú činnosť ministerskí úradníci uznajú za vedu.
Neporovnateľne horšie dopady majú iné špecifiká slovenských vedeckých eurofondov. Najvážnejším je spôsob výberu projektov. V bruselskom Rámcovom programe (a v každej inej slušnej grantovej agentúre) hodnotia projekty na výskum špičkoví vedci v danom odbore a hodnotia ho najmä podľa kvality obsahu. Projekty na slovenské vedecké eurofondy hodnotia podľa pravidiel zavedených za Jána Mikolaja úradníci a vylosovaní vedci bez ohľadu na to, či danej veci rozumejú. Je to, ako keby opica hádzala šípky so zaviazanými očami.

.brusel je lepší
Druhý zásadný rozdiel je v tom, že bruselský Rámcový program následne administrujú úradníci, ktorí aspoň čiastočne rozumejú vede. Aj pri vyjednávaní o projekte v Európskej komisii som síce zažil riaditeľa odboru, ktorého slovám som občas úprimne nerozumel, no samotný úradník administrujúci grant je pracovitý, inteligentný a má základné poznanie relevantného odboru. Ak sme na jeho pripomienky mali rozumné vysvetlenie, dal si takmer vždy povedať. Slovenský eurofondový úradník vie toho oveľa menej, a práve preto je niekedy oveľa neoblomnejší a arogantnejší (zakrýva tak nielen svoju neistotu, ale aj chaotické inštrukcie zhora).
Kompetentnosť sa potom prejavuje v pravidlách realizácie projektov. Tie sú aj v Bruseli zložité a Európska komisia sa hýbe neskutočne pomaly, je tu však niekoľko zásadných rozdielov. V prvom rade Brusel poskytuje obrovské zálohy na projekt, ktoré stačí zúčtovať raz za 18 mesiacov. Slovenské ministerstvá sa tvária, že vedia zúčtovávať oveľa rýchlejšie, a preto poskytujú oveľa nižšie zálohy. Potom však, samozrejme, nestíhajú a nechávajú prijímateľov vo finančných suchotách, čo vytvára zbytočný stres pre všetky strany. Najzásadnejší rozdiel je však v typoch výdavkov, ktoré sa uznávajú. Na Slovensku som stál pri dvoch projektoch takzvaných centier excelencie, kde štát chcel podporiť rast najkvalitnejších pracovísk a ich medzinárodné sieťovanie. V praxi však úradníci zamietli alebo „neodporúčali“ takmer všetky výdavky, ktoré by k medzinárodnej integrácii slovenskej vedy prispeli.

.čo sa dá zlepšiť?
Pre spravodlivosť treba povedať dve veci. Nie každý rozdiel medzi bruselskými a bratislavskými eurofondmi ide na vrub našich ministerstiev a agentúr. Aj európska legislatíva upravujúca jednotlivé programy je odlišná. Zjednodušene povedané, nariadenia o čerpaní bruselského Rámcového programu pre výskum a vývoj ovplyvňujú napríklad dánski a britskí zástupcovia premýšľajúci o tom, ako uľahčiť čerpanie univerzitám v Oxforde či Roskilde. Naopak, nariadenia o čerpaní Štrukturálnych fondov, z ktorých dnes na Slovensku financujeme vedecké projekty, určuje nemecký či fínsky zástupca snažiaci sa zastaviť rozkrádanie peňazí v južnom Taliansku alebo v Rumunsku. To platí aj o výklade tejto legislatívy európskymi audítormi, ktorí prichádzajú pravidelne vystrašiť našich úradníkov a politikov.
Druhý rozdiel nijako nesúvisí s eurofondmi, ale s našou celkovo slabou kapacitou dobre míňať verejné prostriedky. Chaos a amatérizmus napríklad vo verejnom obstarávaní, ktorý sa týka všetkých – od Úradu pre verejné obstarávanie až po manažmenty univerzít –má minimálne rovnaký podiel na problémoch ako zle nastavené eurofondové pravidlá.
Čo s tým? Sú veci, ktoré sa dajú urobiť rýchlo – napríklad zvýšiť zálohy a znížiť stres v systéme. Sú veci, ktoré chvíľu trvajú, ale budú – prebiehajúci audit najväčších „blbostí“ v systéme realizovaný ministerstvom školstva a ich následné odstraňovanie. Sú veci, ktoré každý politik sľúbi, ale nikto nevie lusknutím prsta urobiť – napríklad zlepšiť kvalitu a kapacitu slovenského verejného sektora. A sú veci, o ktorých sa nehovorí, hoci sú najdôležitejšie – napríklad, aby o tom, kam potečú peniaze, nerozhodovali politici a úradníci na základe pocitológie, ale aby si na to objednali špičkových vedcov zo Slovenska a najmä zahraničia. Lebo ani odbyrokratizované fondy nám nepomôžu, ak ich vrazíme do súkromných vreciek a projektov bez perspektívy – ako sa to už viacerým vládam podarilo napríklad s cyklotrónovým centrom plateným z ruských deblokácií.

Autor je poslanec NR SR a koordinátor celoeurópskeho výskumného projektu NEUJOBS financovaného zo 7. Rámcového programu pre výskum a vývoj.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite