Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Božský Komeda

.peter Motyčka .časopis .hudba

Nebyť jeho tragického odchodu v apríli 1969, mohol byť poľský klavirista Krzysztof Komeda ďalším z radu prestížnych hudobných skladateľov, o ktorých by sa trhali hollywoodski producenti.

Krzysztof Trzciński (1931–1969) sa ešte ako študent medicíny zapájal do undergroundového džezového života pod pseudonymom Komeda, keďže podobné aktivity mohli viesť k vylúčeniu z univerzity. Džez ako „zahnívajúca kultúra imperializmu“ bol v Poľsku synonymom slobody, odporu a nesúhlasu s režimom; nie nadarmo označujú poľskí džezmeni povojnové roky za „katakombové“ obdobie. Práve v krakovských bytoch džezových zanietencov prebiehali „konšpiračné“ jamsessions, na ktorých sa Komeda v polovici 50. rokov zúčastňoval. Jeho talent a výrazné lyrické cítenie zaujali členov zoskupenia tradičného džezu Melomani. Dixielandoví nadšenci prijali mladého laryngológa medzi seba a na legendárnom festivale v Sopotoch 1956 už vystupoval nielen pod ich tradicionalistickou vlajkou, ale aj s vlastným sextetom. Organizátori festivalu nedokázali odhadnúť význam podujatia, ktoré sa „zvrhlo“ na masovú párty trvajúcu 24 hodín, so zástupmi pochodujúcimi ulicami mesta. Komedov rukopis výrazne poznamenal ďalšie ročníky festivalu presťahovaného do Varšavy pod novým menom Jazz Jamboree. Smerovanie jeho variabilných zoskupení prekračovalo konvenčný rámec dobových džezových štýlov, priekopníckym bolo aj jeho prepájanie džezu s poéziou alebo baletom (Etiudy baletowe so sólistami varšavskej opery).

.hollywood
Od 60. rokov bolo Komedovo meno skloňované najmä v súvislosti s filmovou tvorbou Romana Polańského, aj keď medzinárodné ohlasy získal už spoluprácou s Andrzejom Wajdom (v jeho generačnej výpovedi Nevinní čarodejníci z roku 1960 si Komeda dokonca zahral). Na angažovanie džezovej kapely inšpirovala Poliakov kultová snímka Výťah na popravisko (1958) Francúza Louisa Malleho, s prenikavým a pritom zastretým zvukom trúbky Milesa Davisa. Angažovaním Komedu získal Polański dlhoročného spolupracovníka, ktorý poskytol jeho filmom viac ako len zvukový podmaz. Bez neustáleho komedovského balansovania medzi lyrickým a dramatickým výrazom by nebola psychologická komorná dráma Nôž vo vode (1962) predznamenávajúca poľskú novú vlnu, natoľko pôsobivou. V roku 1968 odcestoval Komeda do Hollywoodu, aby napísal hudbu k Polańského filmom Ples upírov a Rosemary má dieťa. V titulkoch uvádzaný Christopher Komeda v nich prekračuje rámec džezu smerom ku klasickej hudbe a divák si sotva uvedomuje momenty, v ktorých výrazné zvukové a ruchové stopy diktujú filmovej dramaturgii. Záverečná, stiesňujúco mrazivá uspávanka, ktorú zlomená Rosemary spieva nad kolískou novonarodeného démona, sa odvtedy objavila na albumoch mnohých interpretov. Napriek úspechom na medzinárodných fórach nebol Komeda v rodnom Poľsku prorokom. Zväz skladateľov jeho diela odmietal pre „značnú povrchnosť nesplňajúcu kritériá“ a vydavateľstvo Polskie Nagrania zaznamenalo z jeho aktivít len zlomky (jediný štúdiový album Astigmatic z roku 1966 s Tomaszom Stańkom, Zbigniewom Namysłowským a škandinávskou rytmikou však patrí do zlatého fondu európskeho džezu). Komedove kompozičné postupy pritom novátorsky čerpali zo slovanského lyrizmu i poľskej romantickej chopinovskej tradície.

.odkaz
Rozbiehajúcu sa kariéru profesionálneho hollywoodskeho skladateľa však zmarila tragická automobilová nehoda v roku 1969, po ktorej Komeda upadol s poškodeným mozgom do kómy a po prevoze do Poľska zomrel len niekoľko dní pred svojimi tridsiatymi ôsmymi narodeninami.
Na komedovské dedičstvo odvtedy dohliadajú mnohí jeho kolegovia (Michał Urbaniak na albume We´ll Remember Komeda alebo Tomasz Stańko na Litanii), podobne šéf vydavateľstva ECM Manfred Eicher uvádza Komedu ako základný zdroj inšpirácie svojich snažení. Pozoruhodne lyrickým spôsobom si s jeho hudobným odkazom poradilo banskobystrické trio Nothing But Swing na minuloročnom albume NBS Trio Plays Komeda (BCD Records). Nahrávka vznikla vďaka ponuke Poľského inštitútu prezentovať Komedove kompozície na festivale Polańského filmov v Bratislave pred niekoľkými rokmi. „Komedovskú anabázu“ svojej domovskej kapely prirovnáva kontrabasista Róbert Ragan ku „kolečku“, ktoré sa po nahrávke v Katovickom rozhlase a priaznivej odozve za hranicami uzatvára prizvaním hosťa, vynikajúceho saxofonistu Piotra Barona. Práve s ním budú NBS od utorka 15. 3. do piatka 18. 3. koncertovať a CD oficiálne uvádzať do života na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici, v klube Barbakan, v bratislavskom Divadle Aréna a v piešťanskom Kursalóne.

Autor je redaktor mesačníka Hudobný život.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite