Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Minimalizmus na etnokoberci

.ivan Čobej .časopis .lifestyle

Minulý týždeň sa v Kolíne nad Rýnom konal opäť tradičný veľtrh IMM Cologne. Je to jeden z najvýznamnejších svetových veľtrhov nábytku, na ktorý sa oplatí ísť.

Kolín nad Rýnom vôbec nie je pôvabné mesto. Zvyšky gotického mesta sú utopené medzi neestetickými  budovami, narýchlo vystavanými po vojne. Ale Kolínčanom sa podarilo dať tejto nevábnej mestskej forme kvalitný kultúrny obsah. Vždy v polovičke januára zaplavia mesto ľudia zaoberajúci sa dizajnom nábytku a interiéru.
Do Kolína chodievam už dlhé roky a mám tento nemecký veľtrh dokonca radšej ako mondénny veľtrh nábytku v Miláne. Tam je cieľom ohúriť svet talianskym dizajnom. Niet pochýb o tom, že talianski dizajnéri sú stále veľmi kreatívni, ale kolínsky veľtrh mi je sympatický poctivo nemeckým prístupom k tomuto biznisu. Je tu menej miesta na emócie a takmer žiadny priestor na pózy či samoúčelné exhibície. A to, čo vymyslia a v Kolíne predvedú malé dizajnové firmy z celej Európy v podobe exkluzívneho tovaru, dokáže potom nemecký priemysel technologicky dotiahnuť tak, že sa produkt môže masovo vyrábať. Zarobí vďaka tomu obrovské peniaze, ktoré potom živia celú kreatívnu časť dizajnu.
Okrem samotného veľtrhu ma na kolínskom projekte vždy znova fascinuje energia, ktorú do svojej práce vkladajú nemeckí obchodníci a manažéri. Keď ich vidím skoro ráno raňajkovať v hotelovej reštaurácii, čerstvo oholených, v bielej košeli a čiernych oblekoch, energicky debatujúc o biznise, tak rozumiem tomu, prečo je také ťažké dohnať nemecký priemysel. Podnikavosť, schopnosť vytvárať značky aj fungujúce firemné systémy a k tomu nemecká precíznosť robí z Nemecka, ktoré všetci pokladáme za nudné a konzervatívne, jedno z centier ľudskej tvorivosti.

.menej je viac
Takmer každý rok po návšteve veľtrhu dostanem otázku, či sa už končí studený racionálny minimalizmus. Po návrate z Kolína môžem len parafrázovať známu vetu Miesa van der Roheho: znovu je menej viac.
Minimalizmus dominoval na konci deväťdesiatych rokov a pretrváva aj v tejto dobe, kde ani v móde, ani v architektúre a ani v dizajne nedominujú žiadne silné globálne trendy. Je tu skôr veľa súbežných trendov.  No minimalizmus v interiérovom dizajne bol aj ostáva v tomto smere výnimkou. Pravidlo, že menej je viac, je dodnes posvätné pre väčšinu tvorcov.
Už veľa rokov pritom teoretici a obchodníci prorokujú koniec studeného minimalizmu a tešia sa na nástup farebnosti a hravosti. Nedočkali sa ani teraz, ale nemusia byť sklamaní. Popri minimalizme vznikajú zaujímavé kontrastné štýly, ktoré v kombinácii s estetickým purizmom minimalizmu vytvárajú súčasný interiérový dizajn.
Najradikálnejšia reakcia na minimalizmus je už tradične etnoštýl, ktorý je úplne kontrastný svojou farebnosťou a citáciami národných kultúr. No pokusy o kompletné etnoriešenia, napríklad kreácie z tropických drevín à la Bali alebo Karibik, ostávajú len menšinovým žánrom pre pár starých hipíkov, ktorí prišli k peniazom.
Zaručene dobre však funguje prepojenie minimalistického interiéru s jedným výrazným doplnkom, napríklad ošumelý a občas aj umelo opotrebovaný etnokoberec sa stal takmer povinnou výbavou každého minimalistického priestoru a vytvára zaujímavý kontrast.

.oblúk = fifties
Ako doplnkový štýl, ktorý je označovaný medzi trendmi na rok 2011, je návrat k estetike „fifties“. Ale v skutočnosti často vôbec nejde o evokovanie atmosféry päťdesiatych rokov. Jednoducho, každý pokus o narušenie minimalistickej strohosti, každý pokus použiť zaoblené tvary či krivky v dizajne sa dnes automaticky pripisuje snahe tvorcu priblížiť sa štýlu „fifties“. Ale ono to nie je vždy tak. Niekedy chce dizajnér iba spraviť stôl so zaoblenými rohmi, nič viac. Aj mne sa to stalo: okamžite, ako som v interiéri použil pár oblých tvarov, moje okolie filozofovalo, že už aj ja robím módne „fifties“. O nič také mi pritom nešlo. Pochopil som však, že sa z toho nedá vymotať. Zaoblené rohy rovná sa  „fifties“.
Asi sa za toto automatické spájanie zaoblených tvarov s estetikou päťdesiatych rokov môžeme poďakovať americkým cadilacom a oblým karavanom.

.klasika ostáva
Náhodný návštevník veľtrhu môže mať dojem, že v dizajne je neustála revolúcia a dizajnérske firmy sú odsúdené do pozície večnej avantgardy. Ale keď chodíte na takéto výstavy dlhodobo, vytvára sa vám pred očami celkom iný obraz vývoja dizajnu: je to skôr večná evolúcia s plynulými ľahkými zmenami. A to, čo sa v tejto evolúcii osvedčilo, pretrváva. Sú tu stále prítomné evergreeny – ako kreslá od Arne Jacobsena  a nikdy nechýba ani kreslo Barcelona od manželov Eamesovcov. Tieto produkty sa rokmi menia na dizajnérsku klasiku, ktorá dá pečať kvality a nadčasovosti každému interiéru. A takáto klasika vzniká stále. Som rád, keď na veľtrhu nájdem veci, ktoré sa tu prvýkrát zjavili pred rokmi, znamenali vo svojom žánri pokrok a dodnes zostávajú v sortimente firiem.
Na dizajne mám rád aj to, že hoci je tu stále snaha určovať trendy rôznymi marketingovými stratégiami, ako je to v móde, v dizajne to tak nefunguje. Budúce smerovanie dizajnu oveľa viac určuje technologický vývoj. On dáva tvorcom do rúk nové nástroje, ktoré môžu kreatívne využiť napríklad pri voľnejšom tvarovaní plastov či čalúnených výrobkov. Tak to bolo v dizajne a nábytku vždy. Veď éru ohýbaných stoličiek nevytvorili módni tvorcovia, ale Thonetovci, ktorí zdokonalili technológiu ohýbania dreva tak, že umožnili masovú výrobu produktov. Zároveň tým ovplyvnili estetiku interiérov na celé generácie.
Takže aj na výstavách nábytku je najvzrušujúcejšie sledovať to, kam sa posunuli nové technológie a nie to, aká farebnosť sa bude presadzovať v interiéroch tohto roku.

.leicht!
Vďaka výraznému technologickému posunu vo výrobe plastového nábytku sa súčasťou interiéru stávajú farebné plastové stoličky a kresielka. Vyzerajú už úplne inak, ako si ich pamätáme z deväťdesiatych rokov, keď boli súčasťou nevábnych kaviarenských interiérov. Dospeli na vysokokvalitné výrobky, dokonca sa dostali až na úroveň vysoko exkluzívnych solitérov.
Pre mňa osobne je potešením vidieť, že vďaka kvalitnejším plastom miznú z kuchýň masívne pracovné dosky z umelého kameňa. Z kuchýň sa vytráca aj prírodný kameň a nerez. Nahrádzajú ich špičkové materiály, ktoré svojou vysokou odolnosťou umožnili použiť subtílne tvary. Robustné a drahé materiály tak v kuchyni nahrádzajú moderné plasty, ktoré sú ľahšie, no pritom majú rovnakú funkčnosť. Pred očami nám vzniká nová estetika subtílnosti.
Tento trend zoštíhľovania je evidentný aj v bytovom nábytku – robustné knižnice a masívne stoly nahrádzajú tenké poličky a odľahčené stolové dosky. Je tu nová estetika tenkých materiálov. A heslo dňa znie: Leicht!

Autor je dizajnér firmy BRIK.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite