Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovenskí futbalisti v úvode EURO vyhrali nad Poľskom 2:1.

Väčší euroval, aj morálny hazard

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň v ekonomike

Začiatkom minulého týždňa otvorili európski ministri financií oficiálnu debatu o posilnení efektívnej úverovej kapacity Európskeho fondu finančnej stability (EFSF). Aj keď konečné rozhodnutie zatiaľ nepadlo, zväčšenie eurovalu ukrýva značné riziká.

Na posilnenie eurovalu vyzval prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet i predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. Členské štáty síce garantujú fondu záväzky až do výšky 440 miliárd eur, no reálne je to len približne 250 miliárd, keďže ratingové agentúry uznali iba záruky štátov, ktoré majú rating AAA. Ak by po Írsku požiadalo o pomoc aj Portugalsko a Španielsko, euroval by kapacitne nemusel stačiť. Opatrenie má posilniť dôveru trhov v eurozónu. Na druhej strane, Slovensko by v takom prípade muselo poskytnúť ďalšie garancie vo výške približne troch miliárd eur. Návrh ukrýva ešte iný háčik. Ak bude Európsky fond finančnej stability doslova všeobjímajúci, môže práve prísľub pomoci z neho viesť k zvyšovaniu morálneho hazardu a nakoniec k rozšíreniu dlhovej nákazy medzi ďalších členov EÚ. Nečudo, že za týchto okolností ministri financií neboli nadšení. Zástupca Nemecka, Wolfgang Schäuble, označil posilnenie eurovalu po úspešnej aukcii portugalských a španielskych dlhopisov za nepotrebné. Podľa neho si krajiny, zasiahnuté dlhovou krízou, musia svoje problémy vyriešiť samy.

Z Berlína však v týchto dňoch vychádzajú rozporuplné signály. Pred odchodom do Bruselu sa vraj Schäuble pohádal o eurovale s ministrom zahraničia Guidom Westerwellem. Navyše, denník Irish Times v čase našej uzávierky prišiel s informáciou, že poradcovia Angely Merkelovej pripravujú revolučný plán fiškálnej a sociálnej harmonizácie EÚ – od miezd štátnych zamestnancov až po priame dane. Tieto plány by mali byť predložené verejnosti v priebehu týždňov a ak by ich členské štáty akceptovali, zrealizovali by sa do dvoch rokov. Merkelová chce vraj týmto súborom návrhov podmieniť neobmedzenú podporu Nemecka euru i eurovalu. Predloženie takéhoto radikálneho dokumentu by bolo nepochybne senzáciou (v negatívnom zmysle slova), no netreba zabúdať, že Spolkovú republiku tento rok čaká sedem krajinských volieb. Plány na prestavbu Európskej únie môžu pokojne súvisieť s nemeckým vnútropolitickým zápasom...

.euroval a SR
Voči posilňovaniu eurovalu bol zdržanlivý aj slovenský minister financií, Ivan Mikloš. Svoj postoj opakovane pripodobnil k zle zapnutej košeli: prvým nesprávne zapnutým gombíkom bola podľa neho pôžička Grécku, druhým vznik eurovalu a tretím môže byť jeho posilnenie. Jadro celého problému vidí minister financií na strane nezodpovedných bánk, ktoré by nemali náklady dlhovej krízy nechávať len na pleciach daňovníkov.

Popri otázke samotného navyšovania eurovalu však ministri financií riešili aj iné otázky. Záležitosti ako postavenie bankového sektora na zdravšie základy, dodržiavanie Paktu stability a rastu, podopreté vynútiteľnými sankciami a dôsledné nasledovanie dohodnutých harmonogramov pre Grécko a Írsko sú v zhode so stanoviskom Slovenska. To ústami ministra financií hovorí, že fiškálna únia ani rozpad eurozóny nie sú želateľnými alternatívami. Riešením sú, naopak, tvrdé rozpočtové pravidlá, ktoré sa dôsledne uplatňujú voči každému a štrukturálne reformy posilňujúce hospodársky rast.

Otázne je, ako sa zachová slovenský parlament, pokiaľ bude jeho členom predložené na schválenie navýšenie stabilizačného mechanizmu. Problém s podporou by mohla mať predovšetkým strana Sloboda a solidarita, ktorej predstavitelia tento druh záchranných operácií dlhodobo kritizujú. Predseda finančného výboru a poslanec SaS Jozef Kollár na posilňovanie eurovalu reagoval so skepsou, no oznámil, že o tom ešte budú rokovať. Keď dôjde na lámanie chleba, koalícia by mala nájsť zhodu.

Zaujímavé bude sledovať postoj Smeru k tejto otázke. Fico s Počiatkom ako vládni politici svojho času podporili pôžičku Grécku s tým, že to bolo nevyhnutné. Radičovej kabinet po voľbách tento záväzok zrušil a žiadna katastrofa pre krajinu sa navzdory strašeniu a kritike nekonala. Toto narušilo dojem, ktorý politici Smeru roky usilovne pestovali vo verejnej mienke: totiž že ľavica hrdinsky obhajuje v zahraničí národnoštátne záujmy Slovenska, kým pravica ich bez okolkov a lacno zrádza. Nie je vylúčené, že Smer si počká na prvú dobrú príležitosť, aby prehodil výhybky a koalícií príkorie s gréckou pôžičkou vrátil. Inak povedané, keď príde do Národnej rady rozšírený euroval, poslanci Smeru sa postavia proti a ak v koalícií nebude zhoda, môžu sa škodoradostne baviť na tom, ako sa Mikloš a SDKÚ varia vo vlastnej šťave. Ján Počiatek minulý týždeň považoval za predčasné vyjadrovať sa k možnému rozšíreniu eurovalu. Pre agentúru SITA však vyslovil zaujímavú vec: „Tie hrdinské reči vlády, ako budú Európe diktovať, sú dávno preč. Tak ako nás obviňovali, že sme zrazili opätky v Bruseli, tak aj oni zrazili.“ Slová bývalého ministra financií o zrážaní opätkov možno interpretovať aj ako priznanie o pomeroch za zavretými dverami na európskych rokovaniach.  

.slon a blcha  
Ivan Mikloš ešte v decembrovom veľkom rozhovore pre denník SME priznal, že rozhodovanie vnútri EÚ nie je celkom transparentné ani férové. Obsah agendy si najskôr dohodnú veľké krajiny ako Nemecko či Francúzsko s Európskou komisiou a Európskou centrálnou bankou. Ostatným členským štátom sa výsledok už len predostrie ako hotová vec. Minister financií v tom začína vidieť problém a je škoda, že o týchto aspektoch nášho členstva sa nediskutuje viac. Z dlhodobého hľadiska ide totiž o zásadnejšiu otázku ako to, či dnes budeme zachraňovať o jednu krajinu viac, alebo menej.

Samozrejme, je to pohľad z vonku, no zdá sa, že priestor na manévrovanie a nesúhlas existuje v Únii len vtedy, ak medzi veľkými hráčmi chýba zhoda. Alebo keď jeden z nich náhle príde s iniciatívou, ktorú nekonzultoval s ostatnými. Napríklad nedávny Junckerov nápad so spoločnými európskymi dlhopismi. Angela Merkelová naň reagovala vyhlásením, že taký krok nemá oporu v európskej legislatíve a myšlienka bola promptne zmätená z rokovacieho stola. Keď s niečím nesúhlasí napríklad Nemecko, tak aj Slovensko si môže dovoliť „principiálne“ sa pridať na jeho stranu a nesúhlasiť tiež. Že to pripomína onen vtip o slonovi a blche, dupajúcich po moste? Možno v prípade EÚ prvým zle zapnutým gombíkom na košeli nebola záchrana Grécka. Keby Ivan Mikloš sledoval ďalej svoj argument o nezodpovedne investujúcich bankách a položil si otázku, prečo vlastne vrážali peniaze do potenciálne problémových krajín, možno by zistil, že prvým zle zapnutým gombíkom bolo euro samotné.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite