Stačí sa poriadne zaťať a stať sa labužníkom. V prvom rade odpadne strach, že všetky tie vianočné a sviatočné dobroty zažije človek iba raz, dvakrát do roka. Labužník, pokiaľ dostane chuť, spraví si štedrú večeru hoci aj prvého apríla. Stres teda odpadá a, ako vieme z rôznych príručiek o zdravom stravovaní, bez neho sa toho na človeka nalepí menej.
Ak svoju misiu myslí labužník vážne, málokedy z jedla priberie. Musí však mať dostatočne pevnú vôľu, byť nekompromisný, nenechať sa zlákať priemernosťou a poriadne experimentovať. V prospech jeho trvalo udržateľnej línie hovorí zopár dobrých dôvodov. Labužník si vyberá napríklad len tie najkvalitnejšie potraviny a spracúva ich tak, aby ich kvalitu zdôraznil, a nie zničil. Má rád párky? V poriadku, ale vyberie si tie, v ktorých sa nachádza minimálne 75 % mäsa. Jedine tak ide o skutočnú delikatesu hodnú labužníka. Okrem toho, iba vtedy konzumuje pravé párky, a nie pomleté mastné odrezky zahustené sójovou múčkou – teda akýsi mäsom raziaci sójový chlieb. Kto by si ráno prihrieval chlieb a zajedal ho chlebom? Dietológ asi ťažko. Labužník rozhodne nie.
Ďalší dôvod súvisí s labužníkovým epikurejstvom. Nepriberá, pretože si jedlo vie naozaj vychutnať. Nepotrebuje ho na kvantá, aby posúdil, či je dobré, pripravené z kvalitných surovín a primerane dochutené. Stačia mu malé, vkusne upravené porcie. No tie by mali prekypovať dômyselnou kombináciou chutí, aby ich mohol donekonečna na jazyku premieľať, v mysli svoje chuťové poznatky analyzovať a následne sa o ne deliť so svojimi spolustolovníkmi. Každý dietológ vám povie, aké je na trávenie dôležité stravu dôkladne požuť pred tým, než ju prehltnete. Labužník také dačo robí prirodzene, ba priam zo svojej podstaty. Navyše miluje rôznorodosť. Neuspokojí sa s monotónnym prežúvaním jedného kusiska mäsa donekonečna. Ochutná, zanalyzuje a už premýšľa, čo nasleduje ďalej, aké nové chuťové dobrodružstvo číha za rohom.
Len si to porovnajme s tou donebavolajúcou zvrhlosťou, ktorá najnovšie dorazila do niektorých našich pohostinstiev. Jedlo si tam začínajú zamieňať so športom. Vraj ak do hodiny zjete kilový steak, máte ho zadarmo. Koho môže tešiť taká hora zle upraveného mäsa? Navyše ju musíte do seba doslova hádzať, aby ste stihli limit. Ťažko tak môžete zistiť, či vôbec chutí, obávam sa však, že v tomto prípade o to kuchárovi ani nešlo. V každom prípade sa vám asi v päťdesiatej piatej minúte začne všetko v hrdle vzpierať a vy pomaly tušíte, že ste nielenže zjedli kilo toho najnekvalitnejšieho hovädzieho, čo mal kuchár po ruke, ale že ho budete aj musieť zaplatiť. Do toho ste obklopení podozrivo pupkatými ľuďmi, ktorí nahlas komentujú vaše vypúlené oči, keď lapáte po dychu. Obávam sa, že pri tomto športe si ťažko udržíte štíhlu líniu, a to nehovorím o zvyškoch vlastnej dôstojnosti.
Posledný dôvod, prečo pravý labužník nemá šancu pribrať, je prostý. Väčšina lahôdok, po ktorých prahne, stojí nekresťanské peniaze. A keďže labužník si aj napriek tomu nevie rozkoš odoprieť, s chuťou si objedná vedierko letecky doručovaných cárskych ustríc veľkých ako dlaň, len aby pohostil rovnako postihnutých a rovnako štíhlych spoluobčanov. Ako vraví jeden môj známy: „Z kaviáru nepriberieš.“
Autor je scenárista a gourmet.
Ak svoju misiu myslí labužník vážne, málokedy z jedla priberie. Musí však mať dostatočne pevnú vôľu, byť nekompromisný, nenechať sa zlákať priemernosťou a poriadne experimentovať. V prospech jeho trvalo udržateľnej línie hovorí zopár dobrých dôvodov. Labužník si vyberá napríklad len tie najkvalitnejšie potraviny a spracúva ich tak, aby ich kvalitu zdôraznil, a nie zničil. Má rád párky? V poriadku, ale vyberie si tie, v ktorých sa nachádza minimálne 75 % mäsa. Jedine tak ide o skutočnú delikatesu hodnú labužníka. Okrem toho, iba vtedy konzumuje pravé párky, a nie pomleté mastné odrezky zahustené sójovou múčkou – teda akýsi mäsom raziaci sójový chlieb. Kto by si ráno prihrieval chlieb a zajedal ho chlebom? Dietológ asi ťažko. Labužník rozhodne nie.
Ďalší dôvod súvisí s labužníkovým epikurejstvom. Nepriberá, pretože si jedlo vie naozaj vychutnať. Nepotrebuje ho na kvantá, aby posúdil, či je dobré, pripravené z kvalitných surovín a primerane dochutené. Stačia mu malé, vkusne upravené porcie. No tie by mali prekypovať dômyselnou kombináciou chutí, aby ich mohol donekonečna na jazyku premieľať, v mysli svoje chuťové poznatky analyzovať a následne sa o ne deliť so svojimi spolustolovníkmi. Každý dietológ vám povie, aké je na trávenie dôležité stravu dôkladne požuť pred tým, než ju prehltnete. Labužník také dačo robí prirodzene, ba priam zo svojej podstaty. Navyše miluje rôznorodosť. Neuspokojí sa s monotónnym prežúvaním jedného kusiska mäsa donekonečna. Ochutná, zanalyzuje a už premýšľa, čo nasleduje ďalej, aké nové chuťové dobrodružstvo číha za rohom.
Len si to porovnajme s tou donebavolajúcou zvrhlosťou, ktorá najnovšie dorazila do niektorých našich pohostinstiev. Jedlo si tam začínajú zamieňať so športom. Vraj ak do hodiny zjete kilový steak, máte ho zadarmo. Koho môže tešiť taká hora zle upraveného mäsa? Navyše ju musíte do seba doslova hádzať, aby ste stihli limit. Ťažko tak môžete zistiť, či vôbec chutí, obávam sa však, že v tomto prípade o to kuchárovi ani nešlo. V každom prípade sa vám asi v päťdesiatej piatej minúte začne všetko v hrdle vzpierať a vy pomaly tušíte, že ste nielenže zjedli kilo toho najnekvalitnejšieho hovädzieho, čo mal kuchár po ruke, ale že ho budete aj musieť zaplatiť. Do toho ste obklopení podozrivo pupkatými ľuďmi, ktorí nahlas komentujú vaše vypúlené oči, keď lapáte po dychu. Obávam sa, že pri tomto športe si ťažko udržíte štíhlu líniu, a to nehovorím o zvyškoch vlastnej dôstojnosti.
Posledný dôvod, prečo pravý labužník nemá šancu pribrať, je prostý. Väčšina lahôdok, po ktorých prahne, stojí nekresťanské peniaze. A keďže labužník si aj napriek tomu nevie rozkoš odoprieť, s chuťou si objedná vedierko letecky doručovaných cárskych ustríc veľkých ako dlaň, len aby pohostil rovnako postihnutých a rovnako štíhlych spoluobčanov. Ako vraví jeden môj známy: „Z kaviáru nepriberieš.“
Autor je scenárista a gourmet.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.