Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nejlepšie investície

.bjørn Lomborg .časopis

Na východnom okraji Kalkaty si dvadsaťpäťročná matka štyroch detí Dulu Bibi robí ťažkú hlavu s nákladmi na liečbu dvoch chorých chlapcov. Jej manžel zarobí 1,40 eura denne. Základná strava rodiny obsahuje len malý podiel dôležitých stopových prvkov, ktoré deti potrebujú na správny vývoj. Dulini dvaja synovia vo veku tri a jeden rok sú neduživí, trpia horúčkami a nechutenstvom a často plačú. „Ak budem musieť minúť peniaze na lieky," pýta sa Dulu, „čím nakŕmim deti?"

Dulin príbeh je srdcervúci: až tri miliardy ľudí prežívajú na strave, ktorej chýbajú stopové prvky typu vitamínu A alebo zinok a hrozí im zvýšené riziko chorôb z bežných infekcií. Tie ročne zabijú takmer dva milióny detí. Nedostatku stopových prvkov sa hovorí aj „skrytý hlad". Je to priliehavé označenie, pretože ide o jeden z celosvetových problémov. Vo svete plnom protichodných apelov na ľudskú solidaritu máme morálnu povinnosť venovať dodatočné zdroje tam, kde môžu vykonať najviac dobrého. „Skrytý hlad" však púta len skromnú pozornosť médií a celebrít.
V roku 2008 požiadalo Centrum kodanského konsenzu, v ktorého čele stojím, skupinu špičkových svetových ekonómov, aby označili „investície", ktoré by mohli čo najlepšie pomôcť planéte. Títo experti – medzi nimi päť nositeľov Nobelovej ceny – porovnali možnosti, ako minúť 75 miliárd dolárov s cieľom znížiť podvýživu, rozšíriť príležitosti na vzdelanie, spomaliť globálne otepľovanie, znížiť znečistenie ovzdušia, zabrániť konfliktom, bojovať s chorobami, zlepšiť prístup k vode a kanalizácii, odbúrať obchodné a imigračné bariéry, mariť terorizmus a presadzovať rodovú rovnosť.
Experti sa pri každej možnosti riadili vlastným posúdením jej nákladov a prínosov. Nakoniec identifikovali niekoľko najlepších investícií. Bolo medzi nimi rozšírenie imunizácie, iniciatíva na zníženie podielu detí, ktoré nedokončia školskú dochádzku, podpora výživy založená na komunitách a – zabezpečenie prísunu stopových prvkov. Táto posledná iniciatíva, ktorá by mohla nesmierne pomôcť rodine Dulu Bibi, je mimoriadne lacná. Zabezpečenie vitamínu A na jeden rok stojí len 1,20 dolára na dieťa, zabezpečenie zinku vyjde na dolár.
Mali by sme teda prispieť organizáciám, ktoré sa zameriavajú na záchranu životov dnes a okamžite zlepšujú svet (pričom dôsledky ich činnosti trvajú dlhšie), alebo máme financovať vzdelanie, z ktorého budú mať prospech budúce generácie?
Často môžeme počuť chytľavé frázy typu „bez vzdelania nie je budúcnosť" alebo „bez vody nemožno prežiť", akoby bolo jasné, že by sme sa najskôr mali zamerať na to či ono. Mnoho ľudí sa však musí zaobísť bez riadneho vzdelania aj bez prístupu k čistej pitnej vode. Náročná úloha, ktorú skupina expertov riešila, spočívala v hľadaní extra prínosu, ktorý by dodatočný dar – napríklad hoci len 10 dolárov – mohol zabezpečiť. Kontrast medzi záchranou života dnes a zameriavaním sa na zajtrajšok sa zreteľne prejaví, keď sa do porovnávania pridá úsilie o zastavenie globálneho otepľovania. Ako najlepšie vynaložiť 10 dolárov? Mali by sme za ne napríklad nakúpiť „uhlíkové kompenzácie", alebo ich venovať charitatívnej organizácii poskytujúcej stravu s obsahom stopových prvkov?
Prevedením všetkých prínosov pre jednotlivcov, komunity a celé krajiny na peňažné sumy môžeme obe možnosti porovnať. Experti pracujúci pre kodanský konsenzus zistili, že uhlíkové kompenzácie sú pomerne neefektívny spôsob, ako skrotiť globálne otepľovanie a obmedziť jeho dôsledky – za 10 dolárov by sme zabránili škodám spôsobeným klimatickými zmenami v hodnote asi 3 doláre. Naproti tomu 10 dolárov investovaných do potravinových doplnkov s obsahom vitamínu A by znamenalo prínos vo výške vyše 170 dolárov v podobe zdravia a dlhodobej prosperity.
Existujú miliardy príbehov podobných príbehu Dulu Bibi a tiež miliardy iných príbehov, ktoré si vyžadujú našu pozornosť. Ak si vezmeme jednoduché ponaučenie z ekonómie, môžeme my všetci – jednotlivci, vlády i charitatívne organizácie – zabezpečiť, aby naša veľkorysosť prinášala ten najväčší možný úžitok.

Copyright: Project Syndicate, 2011
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite