Mestečko Pannonhalma leží asi 20 kilometrov od Györu. V 10. storočí sa tu usídlili talianski benediktíni, aby s podporou kniežaťa Gejzu a neskôr aj prvého uhorského kráľa Štefana vybudovali kláštor a šírili kresťanstvo a vzdelanosť.
Vo zvlnenom teréne typických polí, viníc a sadov sa už zďaleka nedá prehliadnuť silueta opátstva, ktoré sa týči na najvyššom kopci v okolí. Toto miesto má v dejinách Maďarska veľký význam. Aj preto, lebo v roku 1055 tu vznikol prvý dokument v maďarskom jazyku.
.kláštorný festival
Komplex opátstva, v ktorom najstaršie budovy pochádzajú zo začiatku 13. storočia, bol v roku 1996 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva. Nepremenil sa však len na medzinárodnú turistickú atrakciu. Mnísi tu naďalej v duchu hesla Ora et labora (Modli sa a pracuj) majú priestory, kde môžu nerušene budovať svoj vzťah k Bohu. V okolí kláštora pestujú vinič, levanduľu, tymián alebo bylinky, produkty, ktorých časť aj predávajú. Opátstvo si naďalej zachováva aj postavenie vplyvného a živého intelektuálneho centra. Štvrťročník o spoločnosti a kultúre Review of Pannonhalma, ktorý v kláštore vydávajú, bol v roku 2001 ocenený prestížnou Pulitzerovou cenou.
Mimoriadne šťastným spojením tradície so súčasnosťou je trojdňový hudobný, divadelný a výtvarný festival Arcus temporum (v preklade niečo ako piliere či klenby času), ktorý sa v priestoroch kláštora konal už štvrtý rok. Staršie páry, solitéri, mladí ľudia so spacími vakmi, ale aj rodiny s malými deťmi prichádzajú do opátstva, aby tu strávili čas obklopení umením. Podľa hlavného organizátora pátra Matyása Vargu väčšina návštevníkov prichádza na celé tri dni.
A hoci slovo kláštor asociuje uzavretosť, atmosféra je veľmi neformálna, priateľská a otvorená. Ťažko opísať neopísateľné, no veľmi sa blíži slovenským Konvergenciám. Toto nie je elitný či elitársky klub. Napriek tomu tu panuje otvorenosť voči novému. Trojrozmerné objekty a hra so svetlom v chodbách s gotickými klenbami od výtvarníka Károlya Schmála alebo hudba súčasného ukrajinského skladateľa Valentina Silvestrova v Bazilike – to všetko v tom prostredí zarezonovalo neopakovateľným a nesmierne sugestívnym spôsobom.
Relatívna uzavretosť v tomto prípade zohráva pozitívnu úlohu, ktorá odlišuje Arcus temporum od akéhokoľvek festivalu na Slovensku. Nádherné západy slnka a výhľad z terasy pred bazilikou, prechádzky po rozľahlom arboréte, atmosféra porozumenia – a čas tých troch dní tu plynul akosi inak. Ten pocit by sa dal priblížiť názvom jednej zo skladieb Valentina Silvestrova – Okamihy samoty a ticha. A krásy, žiadalo by sa dodať. Hudba doznieva v tichu, ktoré otvára priestor na myšlienky a rozhovory.
.zostup z raja
Valentin Silvestrov (1935), ktorému len nedávno vyšla 6. symfónia v prestížnom nemeckom vydavateľstve ECM, bol na festivale, kde zazneli viaceré premiéry jeho diel, osobne prítomný. Skladatelia, ako Arvo Pärt, Gija Kančeli, Sofia Gubajdulina či Silvestrov, spojili expresívnosť techník Novej hudby s návratmi do minulosti. Ich hudobný jazyk je univerzálnejšie uchopiteľným vyjadrením pocitov súčasného človeka ako konštantný nepokoj alebo gestá avantgardy. U Silvestrova odkazy na tradíciu (ktorú často predstavuje romantizmus), banalita či gýč nie sú samoúčelnými efektmi, ale vo vrcholných momentoch v kombinácii s vyjadrovacími prostriedkami hudby 20. storočia vytvárajú podobné hudobné plochy, nabité emóciami, aké poznáme napríklad z hudby Gustava Mahlera. Druhým hudobným hosťom bol Franz Schubert. Dramaturgicky pôsobivé stretnutie viedenského klasika so súčasníkom sprostredkovali výnimoční interpreti – klaviristi Alexej Lubimov, Deszó Ránki, Keller Quartett či Kyjevský zbor.
„Význam opátstva je tak hlboko zakorenený v povedomí maďarskej spoločnosti, že veľké spoločnosti naň ochotne prispejú. Z týchto prostriedkov potom financujeme aj podujatia ako Arcus temporum. Štát prispieva asi tridsiatimi percentami,“ povedal páter Matyás Varga. Raj na zemi? Asi len z pohľadu návštevníka užívajúceho si bezproblémový priebeh podujatia, ktoré je oveľa viac ako „kultúrnou turistikou“.
Návrat v páľave augustového slnka strmou skratkou do dediny mal potom v protiklade k času strávenému za múrmi kláštora trochu príchuť zostupu do pekla všedných dní.
.andrej Šuba
Autor je redaktor Hudobného života.
Festival Arcus temporum, 24.-26. august, Pannonhalma, Maďarsko.
Vo zvlnenom teréne typických polí, viníc a sadov sa už zďaleka nedá prehliadnuť silueta opátstva, ktoré sa týči na najvyššom kopci v okolí. Toto miesto má v dejinách Maďarska veľký význam. Aj preto, lebo v roku 1055 tu vznikol prvý dokument v maďarskom jazyku.
.kláštorný festival
Komplex opátstva, v ktorom najstaršie budovy pochádzajú zo začiatku 13. storočia, bol v roku 1996 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva. Nepremenil sa však len na medzinárodnú turistickú atrakciu. Mnísi tu naďalej v duchu hesla Ora et labora (Modli sa a pracuj) majú priestory, kde môžu nerušene budovať svoj vzťah k Bohu. V okolí kláštora pestujú vinič, levanduľu, tymián alebo bylinky, produkty, ktorých časť aj predávajú. Opátstvo si naďalej zachováva aj postavenie vplyvného a živého intelektuálneho centra. Štvrťročník o spoločnosti a kultúre Review of Pannonhalma, ktorý v kláštore vydávajú, bol v roku 2001 ocenený prestížnou Pulitzerovou cenou.
Mimoriadne šťastným spojením tradície so súčasnosťou je trojdňový hudobný, divadelný a výtvarný festival Arcus temporum (v preklade niečo ako piliere či klenby času), ktorý sa v priestoroch kláštora konal už štvrtý rok. Staršie páry, solitéri, mladí ľudia so spacími vakmi, ale aj rodiny s malými deťmi prichádzajú do opátstva, aby tu strávili čas obklopení umením. Podľa hlavného organizátora pátra Matyása Vargu väčšina návštevníkov prichádza na celé tri dni.
A hoci slovo kláštor asociuje uzavretosť, atmosféra je veľmi neformálna, priateľská a otvorená. Ťažko opísať neopísateľné, no veľmi sa blíži slovenským Konvergenciám. Toto nie je elitný či elitársky klub. Napriek tomu tu panuje otvorenosť voči novému. Trojrozmerné objekty a hra so svetlom v chodbách s gotickými klenbami od výtvarníka Károlya Schmála alebo hudba súčasného ukrajinského skladateľa Valentina Silvestrova v Bazilike – to všetko v tom prostredí zarezonovalo neopakovateľným a nesmierne sugestívnym spôsobom.
Relatívna uzavretosť v tomto prípade zohráva pozitívnu úlohu, ktorá odlišuje Arcus temporum od akéhokoľvek festivalu na Slovensku. Nádherné západy slnka a výhľad z terasy pred bazilikou, prechádzky po rozľahlom arboréte, atmosféra porozumenia – a čas tých troch dní tu plynul akosi inak. Ten pocit by sa dal priblížiť názvom jednej zo skladieb Valentina Silvestrova – Okamihy samoty a ticha. A krásy, žiadalo by sa dodať. Hudba doznieva v tichu, ktoré otvára priestor na myšlienky a rozhovory.
.zostup z raja
Valentin Silvestrov (1935), ktorému len nedávno vyšla 6. symfónia v prestížnom nemeckom vydavateľstve ECM, bol na festivale, kde zazneli viaceré premiéry jeho diel, osobne prítomný. Skladatelia, ako Arvo Pärt, Gija Kančeli, Sofia Gubajdulina či Silvestrov, spojili expresívnosť techník Novej hudby s návratmi do minulosti. Ich hudobný jazyk je univerzálnejšie uchopiteľným vyjadrením pocitov súčasného človeka ako konštantný nepokoj alebo gestá avantgardy. U Silvestrova odkazy na tradíciu (ktorú často predstavuje romantizmus), banalita či gýč nie sú samoúčelnými efektmi, ale vo vrcholných momentoch v kombinácii s vyjadrovacími prostriedkami hudby 20. storočia vytvárajú podobné hudobné plochy, nabité emóciami, aké poznáme napríklad z hudby Gustava Mahlera. Druhým hudobným hosťom bol Franz Schubert. Dramaturgicky pôsobivé stretnutie viedenského klasika so súčasníkom sprostredkovali výnimoční interpreti – klaviristi Alexej Lubimov, Deszó Ránki, Keller Quartett či Kyjevský zbor.
„Význam opátstva je tak hlboko zakorenený v povedomí maďarskej spoločnosti, že veľké spoločnosti naň ochotne prispejú. Z týchto prostriedkov potom financujeme aj podujatia ako Arcus temporum. Štát prispieva asi tridsiatimi percentami,“ povedal páter Matyás Varga. Raj na zemi? Asi len z pohľadu návštevníka užívajúceho si bezproblémový priebeh podujatia, ktoré je oveľa viac ako „kultúrnou turistikou“.
Návrat v páľave augustového slnka strmou skratkou do dediny mal potom v protiklade k času strávenému za múrmi kláštora trochu príchuť zostupu do pekla všedných dní.
.andrej Šuba
Autor je redaktor Hudobného života.
Festival Arcus temporum, 24.-26. august, Pannonhalma, Maďarsko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.