Briskné slnečné rána sú ideálne na futbalové zápasy v Brooklyne. Stretávame sa tam, Newyorčania všetkých farieb, národností, povolaní, náboženstiev i politických presvedčení, aj keď Brooklyn je ešte viacej doľava ako New York samotný.
Pablito je tangový basista z Argentíny, majiteľ slušného domčeka nedaľeko ihriska, kam ma občas po zápase pozve na rannú kávu a diskusiu. Vykľul sa z neho marxista-amatér. Je ich tu dosť. O marxizme toho veľa nevedia, hlavy majú vymyté sartrovsko-chomskovsko-postmoderným odvarom, šmrncnutým romantickými hollywoodskymi filmami o revolucionároch na motorkách.
Diskusná mantra číslo 1: ľudia, ktorí žili v socialistickom tábore mieru a pokroku, nemôžu vedieť o marxizme nič, lebo sú zaujatí a čo zažili, nebol pravý marximus. Iba americkí ľavicoví intelektuáli vedia, čo je skutočný marxizmus. Mantra 2: socializmus sovietskeho vzoru vôbec nevychádzal zo správnych teóriií Marxa, ktorý bol neomylný. Mantra 3: ten, kto nežil v ozajstnej chudobe, nemá právo filozofovať (Marx je asi výnimka). Mantra 4: všetko musí byť spravodlivo rozdelené. Netreba komentovať.
Na moju námietku, že nech komunizmus vznikal kdekoľvek a kedykoľvek, výsledok bol vždy len teror a kopy mŕtvol, mi brooklynská ideologická komisia odvetila, že to všetko boli zlé postupy a ten správny je vymyslený a čaká na presadenie do praxe. Volá sa Parecon (Participatory economics) a je to najlepšia alternatíva k nespravodlivému kapitalizmu i k nezmyselne centrálne plánovanému socializmu.
Trik je v tom, že všetci budú rozhodovať o všetkom do tej miery, do akej sú v procese zaangažovaní (tu som sa začal smiať) a zamestnania budú zaradené do tabuliek podľa toho, do akej miery moc dávajú alebo odoberajú. Výbory pracujúcich (ešte viacej smiechu) rozhodnú ako sa všetko spravodlivo rozhodí, takže neurochirurg bude môcť 4 hodiny denne chirurgovať, ale v rámci spravodlivosti bude ďalšie dve hodiny umývať dlážku a dve hodiny rozvážať jedlo (explózia smiechu).
A s takýmito ľuďmi musím hrať futbal.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.