Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prečo sa zaseklo oživenie americkej ekonomiky?

.martin Feldstein .časopis .týždeň v ekonomike

Bilancia amerického importu presahuje 2,4 bilióna dolárov ročne, čo predstavuje vyše dvojnásobok čínskej bilancie a presahuje aj spočítanú bilanciu dvadsiatich siedmich krajín EÚ. Keďže objem amerického importu sa mení podľa celkovej sily americkej ekonomiky, rovnako na ňu reaguje aj objem exportu iných krajín.

Preto sa všetci potešili, keď v lete roku 2009 začala americká ekonomika rásť, len 19 mesiacov po tom, čo upadla do recesie, ktorá sa oficiálne začala v decembri roku 2007. Žiaľ, ukázalo sa, že je to veľmi neduživý rast. Teraz, 15 mesiacov po tejto expanzii, je úroveň reálneho HDP stále nižšia, ako bola pri začiatku recesie.
Ešte väčšie obavy vzbudzuje tempo rastu HDP, ktoré klesalo takmer od začiatku oživenia. Reálny HDP vzrástol vo štvrtom kvartáli roku 2009 o 5 percent, čo odrážalo koniec poklesu zásob v ekonomike. Rast HDP potom v prvom kvartáli roku 2010 spomalil na 3,7 percenta a v druhom kvartáli toho istého roku už vykazoval len 1,7 percenta. A tretí kvartál sa zatiaľ javí veľmi podobne ako druhý.
Bolo to omnoho slabšie oživenie v porovnaní s predchádzajúcimi, a to preto, že dôvody poklesu a tiež politika, ktorou sa oživenie dosahovalo, boli celkom odlišné. Predchádzajúce poklesy zapríčinila snaha centrálnej banky zvrátiť infláciu alebo jej predísť – centrálna banka vtedy zvýšila krátkodobé úrokové sadzby. Keď jej opatrenie zabralo, sadzby opäť znížila a ekonomika sa zotavila.
Lenže tentoraz nezavinili pokles vyššie úrokové sadzby, takže keď ich centrálna banka znížila, nevyvolala silnú reakciu. Túto recesiu zavinilo nesprávne ocenenie rizika, čo viedlo k nadmerným špekulačným investíciám a zvýšeniu cien veľkého počtu aktív. Keď tie cenové bubliny praskli, domácnosti prišli o značné bohatstvo a finančné trhy prestali dobre fungovať.
Keďže však pokles nezavinili vysoké úrokové sadzby, ich zníženie nedokázalo zdvihnúť ekonomiku z recesie. Preto sa Obamova administratíva vrhla na fiskálne nástroje – daňové úľavy a množstvo štátnych investícií. Ibaže fiskálny stimul nebol navrhnutý tak, aby dostal ekonomiku do silného a sebestačného rastu. A teraz sa tieto stimulačné programy končia a ekonomika sa môže vrátiť k pomalému rastu alebo dokonca do recesie.
Jedným kľúčom k budúcnosti americkej ekonomiky je dopyt domácností. Hoci spotrebitelia za posledné štyri štvrťroky míňali čoraz viac, k čomu im dopomohli výrazné finančné transfery od štátu, rast výdavkov domácností bol nižší ako celkový rast HDP, pretože domácnosti zvýšili mieru sporenia. Úspory domácností skutočne vzrástli – od 2 percent zo zdaneného príjmu v roku 2007 na približne 6 percent, ktoré sa ušetrili v posledných mesiacoch.
Ak miera sporenia porastie v budúcnosti rovnako ako v posledných troch rokoch, celkový rast HDP môže byť po niekoľkých kvartáloch aj negatívny. Samozrejme, nemôžeme si byť istí, čo sa stane so sporením. Ale stojí za to pamätať si, že za štvrťstoročie od roku 1960 do roku 1985 bola miera sporenia priemerne 9 percent. Ak sa teraz miera sporenia rýchlo zdvihne na takú úroveň, ťažko si udržíme celkový rast HDP. Významne vyššia miera sporenia by z dlhodobého hľadiska americkej ekonomike pomohla, no v nasledujúcich niekoľkých rokoch by bránila silnému rastu.
Hlavnou prekážkou vyšších výdavkov domácností je momentálny stav trhu s bývaním. Rapídny rast cien domov do roku 2006 spôsobil, že domácnosti zvýšili svoje výdavky, čo čiastočne financovali výmenou bývania za hotovosť. Ale ceny domov odvtedy v priemere poklesli zhruba o 40 percent, takže tretine vlastníkov domov zostali hypotekárne dlhy vyššie, než je cena ich domov.
Výsledný pokles bohatstva znížil výdavky domácností a zároveň pokles majetku vlastníkov domov bráni pôžičkám, ktoré by mohli financovať zvýšenie týchto výdavkov. A nedávne ukončenie daňového zvýhodnenia pre ľudí, ktorí si prvý raz kupujú vlastný dom, znovu vyvolal pád cien bývania. Ak bude ten pokles pokračovať, nevyhnutne zníži mieru výdavkov domácností.
V prvej polovici tohto roku niektorí analytici predpovedali, že ročný rast HDP dosiahne v druhom polroku 2010 najmenej 3 percentá. Teraz svoje odhady skresali na menej ako 2 percentá, a to je príliš pomalý rast, aby vážnejšie zredukoval veľmi vysokú nezamestnanosť. Analytici už presunuli predpovede trojpercentného a vyššieho rastu na rok 2010. Dúfajme, že sa tentoraz nezmýlia.
Autor je profesor ekonómie na Harvarde, bol ekonomický poradca Ronalda Reagana.
Project Syndicate
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite