Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo sa klimatickí aktivisti naučili?

.bjørn Lomborg .časopis

Zástancovia drastického zníženia emisií oxidu uhličitého dnes o klimatických zmenách hovoria oveľa menej než kedysi. Bojovníci za klímu zmenili prístup po kolapse kodanského summitu o klimatických zmenách vlani v decembri a po odhalení chýb v činnosti klimatickej komisie Organizácie spojených národov – a tiež v reakcii na silnejúci verejný skepticizmus a klesajúci záujem.

Hoci sa niektorí aktivisti stále spoliehajú na zastrašovaciu taktiku, mnohí z nich dnes venujú viac času zdôrazňovaniu „prínosov" ich politického receptu. Už sa nezaoberajú hroziacou klimatickou skazou, ale ekonomickým blahom, ktoré príde v dôsledku zavedenia „zelenej" ekonomiky. V Dánsku napríklad vládou vymenovaná komisia nedávno predložila návrhy, ako by sa Dánsko mohlo stať za 40 rokov krajinou bez fosílnych palív. Ten cieľ vyráža dych: viac než 80 percent dodávok energie v Dánsku dnes predstavujú fosílne palivá.
Zúčastnil som sa začatia práce „klimatickej komisie" a zarazilo ma, že sa prakticky nezmienila o zmenách klímy. Toto opomenutie je však pochopiteľné. Keby sa malo Dánsko skutočne stať do roku 2050 krajinou bez fosílnych palív a zostať ňou až do konca storočia, výsledkom do roku 2100 by bolo oddialenie vzostupu priemernej globálnej teploty o dva týždne. Komisia teda zveličila prínosy, ktoré Dánsko čakajú, ak sa postaví do čela prechodu na zelenú energiu. Bohužiaľ sa ukazuje, že prínosy sú iluzórne.
Byť priekopníkom je len ťažko zárukou bohatstva. Nemecko hralo vo svete vedúcu úlohu pri inštalácii slnečných kolektorov, dotovalo ich celkovou sumou 47 miliárd eur. Trvalým odkazom je mohutný účet a množstvo neefektívnych solárnych technológií, ktoré v tejto oblačnej krajine stoja na strechách a dodávajú do siete triviálnych 0,1 percenta z celkovej dodávky energie.
Aj Dánsko si už vyskúšalo úlohu inovátora zelenej energie – stálo na špičke sveta v oblasti veternej energetiky. Výsledky? Dánska veterná energetika je takmer úplne závislá od dotácií daňových poplatníkov a Dáni platia zo všetkých priemyselných štátov najvyššie sadzby za elektrinu.
Smutný stav veternej a slnečnej energetiky ukazuje, akým obrovským výzvam čelíme v snahe urobiť technológie dneška konkurencieschopnými. Na prenos slnečnej a veternej energie zo slnečných a veterných oblastí do miest, kde žije najviac ľudí, sa napríklad musí vybudovať jednosmerné vedenie. Ďalej je potrebné vynájsť mechanizmy skladovania, aby dodávky energie neboli prerušené, kedykoľvek nesvieti slnko alebo nefúka vietor.
Napriek faktu, že prechod od fosílnych palív na zelenú energiu vyžaduje celkovú hospodársku transformáciu, dánska klimatická komisia vyhlásila, že účet za tento prechod by bol takmer nulový. K tomu záveru dospela komisia na základe predpokladu, že náklady na neprijatie jej odporúčanej politiky by boli ohromné. Komisia sa domnieva, že náklady na fosílne palivá počas nasledujúcich štyroch desaťročí prudko stúpnu, pretože zdroje vyschnú a vlády aplikujú na fosílne palivá obrovské dane. Tento argument však vo svetle väčšiny dôkazov neobstojí. Lacného uhlia je evidentne dosť na ďalšie stovky rokov a vďaka novým prelomovým technológiám sa stáva dostupnejším aj zemný plyn. Dokonca aj ropné zásoby sa pravdepodobne výrazne zvýšia vďaka nekonvenčným zdrojom, ako sú dechtové piesky.
Taktiež predpoveď, že vlády uvalia na uhlík vysoké dane, sa len málo opiera o realitu. Podobné predpoklady sa teda javia ako slabý rámec, na ktorom by sa dala vybudovať významná verejná politika. A podľa všetkého nezohľadňujú ani značné náklady na elimináciu fosílnych palív, ktoré pravdepodobne dosiahnu najmenej 5 percent HDP ročne.
Zmena ťažiska bola po katastrofe na kodanskom summite pravdepodobne nevyhnutná. Skutočnou zmenou, ktorá je potrebná, je však pochopenie, že drastické a skoré "uhlíkové škrty" sú na globálne otepľovanie chabou odpoveďou – bez ohľadu na to, v akom balení sa podávajú. Copyright: Project Syndicate, 2010
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite