Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Kauza Hayek, pokračovanie

.matej Gašparovič .časopis .týždeň doma

Premiérka Iveta Radičová uzavrela kauzu hayekovcov 24. septembra, keď ju poslala na spolitizovaný úrad štátnych kontrolórov, ktorý má sporný tender preveriť. Koaličný konflikt tým urovnala, no základné pochybnosti ostávajú.

.otázky sú po dlhých týždňoch stále rovnaké: Bola zákazka za takmer poldruha milióna eur predražená? Ak áno, bola Hayek Consulting v tendri zaangažovaná aj inak než len ako súťažiaca firma?

.kuriozita?
Vláda Roberta Fica sa v tejto veci rozhodla pre kontinuitu s druhou Dzurindovou vládou: aj ona pokračovala v reforme verejných financií samospráv. Nové, takzvané programové rozpočty mali mať samosprávy podľa zákona od začiatku roka 2009. V rámci tejto reformy podpísal rezort financií  už v Počiatkovej ére so spoločnosťou Hayek Consulting (HC) viacero zmlúv. Hayekovci najprv pre nové rozpočtovanie pripravili metodiku za 90 800 eur. Z nej sa stala platná metodika, podľa ktorej muselo zostavovať rozpočet všetkých takmer tritisíc samospráv.
V januári 2008 HC vyhralo tender za 36 miliónov korún, v ktorom malo  implementovať nové rozpočty v 30 pilotných samosprávach. V týchto samosprávach mali modelovo pripraviť programový rozpočet s dôrazom na strategické plánovanie plus potrebný servis (dokumenty, web, vzorový rozpočet, školenia a konzultácie úradníkov). Majiteľmi Hayek Consulting boli rovnocennými podielmi okrem štátnych tajomníkov Ivana Švejnu (Most-Híd) a Martina Chrena (SaS) aj Matúš Pošvanc, ďalej prezident Združenia podnikateľov Slovenska a kandidát SaS za europoslanca Ján Oravec, a Ivona Holzerová (dnešná väčšinová majiteľka).
Ako je už známe, dokumentáciu k tendru si vyzdvihlo sedem firiem konzultačného biznisu, no len tri z nich poslali ponuky. Z toho dve tendrom neprešli pre nesplnené a často triviálne podmienky (napríklad nedodané potvrdenie o zaplatení daní či sociálneho poistenia). Hayekovci tak v tendri súťažili s dvoma neškodnými firmami, pričom predložili najnižšiu z podobných ponúk. Aj pre väčšie firmy, ktoré sa o tender zaujímali, bol problém splniť podmienku troch podobných kontraktov v práci pre samosprávy – také mala len HC. Ako je už takisto známe, dve firmy, ktoré sa na tendri zúčastnili – Občianske združenie na podporu slobodnej spoločnosti a Nomos, boli s hayekovcami mnohonásobne prepojené. Podpredsedníčka správnej rady združenia Nomos Zdenka Uhlárová bola so Švejnom vo viacerých firmách a podľa jej slov pre denník SME sa veľmi dobre poznajú. Úzky kontakt mala HC aj so šéfom druhej firmy Mariánom Letovancom. Ten zanedbanú prihlášku vysvetľoval tým, že so súťažami nemal veľa skúseností a ponuku podal najlepšie, ako vedel.

.dobrá robota
Tak či onak, kvalitu odvedenej práce nik nespochybnil. Nami oslovené samosprávy výkon služby potvrdili a vyjadrili relatívnu spokojnosť. Hayekovci mali v teréne po celej republike počas vyše roka desať školiteľov, ktorí údajne odviedli 9 000 hodín práce. Denník SME neskôr informoval o ďalšej zákazke pre HC za 8 100 eur z agentúry NADSME pod pôsobnosťou ministerstva hospodárstva. Tá bola podpísaná desať dní potom, ako sa Chren so Švejnom stali súčasťou vlády. V polovici augusta zmluvu narýchlo vypovedali – údajne o nej predtým nevedeli – a predali aj svoje podiely. „Medializácia nastala až tri týždne po vypovedaní zmluvy. Martin Chren teda nekonal pod tlakom médií, ale z vlastného rozhodnutia,“ napísal predseda SaS Richard Sulík. Lenže zároveň tak Chren urobil deň nato, ako vláda rozhodla o zverejnení všetkých zmlúv. O kauze Trend prvýkrát informoval v piatok 3. septembra. Podľa obchodného registra Švejna s Chrenom v spoločnosti prestali figurovať v pondelok, 6. septembra.
Ako zvlášť problematický kontrakt sa však ukázala časť internetovej stránky ministerstva financií za 55-tisíc eur. Na tejto stránke sú pod kolónkou rozpočet umiestnené predchádzajúce dokumenty, ktoré HC pre ministerstvo za úhradu vypracovala – spolu s licenciou. Firma v stanovisku len uvádza, že súčasťou diela sú aj licencie za obsah internetového portálu.

.programový rozpočet?
Hayekovci podľa všetkého cieľ reformy – transparentnejšie, efektívnejšie rozpočty a strategickejšie plánovanie v samosprávach – svojou prácou naplnili. Pripúšťajú to aj v Turčianskych Tepliciach, kde Hayekovci pripravili Programové rozpočtovanie a strategické plánovanie. Toto mestečko však zároveň naznačuje odpoveď na otázku, či tender nebol predražený. Hayekovci na zákazke začali pracovať osem mesiacov pred víťazstvom v tendri a Teplice si nové rozpočtovanie kúpili ako komerčný produkt za 470-tisíc korún.  
„Stretával som sa s rôznymi spoločnosťami, ktoré pomáhali samosprávam a narazili sme vzájomne na chlapcov od Hayeka, konkrétne Mariána Letovanca a Matúša Pošvanca. Hovorili, že podľa zákona musíme mať od roku 2009 programové rozpočtovanie a ponúkli nám, že ho môžeme mať už o rok skôr,“ tvrdí primátor Michal Sygút, ktorý je s ich prácou veľmi spokojný. Od začiatku sa vedelo, že Teplice majú byť pre HC vzorový príklad. „Boli sme pilot v pilote,“ tvrdí dnes prvý muž mesta.
Pikantné je, že prácu – vďaka ktorej HC získala referenciu, s ktorou vyhrali veľký tender – viedol spolu s Pošvancom Marián Letovanec. Teda šéf firmy, ktorá sa neúspešne prihlásila do tendra. „Pán Letovanec bol kontrahovaný na niektoré projekty ako externý konzultant,“ reagoval konateľ HC Pošvanc.
Ako sa v Tepliciach rodil programový rozpočet? „Chodili sem každý mesiac na dva-tri dni,“ opisuje Sygút. Niekoľko mesiacov sa oboznamovali s povinnosťami mesta, mali opakované stretnutia so všetkými vedúcimi oddelení. „Bola to mravčia práca,“ tvrdí prednosta Mestského úradu Peter Matula. „Museli detailne spoznať, čo všetko má mesto pod sebou vrátane školy, kina, galérie a štadiónu, ako to všetko funguje a kam idú aké náklady. Následne to vsadili do programového rozpočtu.“ Predtým urobili audit činností mesta a navrhli novú organizačnú štruktúru a zredukovali počet zamestnancov. „Boli promptní, keď sme niečo potrebovali, pracovali aj cez víkendy. Stále sa niečo pripomienkovalo, posielali sme si materiály, bol to neustály proces,“ vysvetľuje Matula.
Na novom rozpočte je veľký kus práce poznať. Kým klasický rozpočet v Tepliciach tvorila dvojstranová tabuľka s číslami, programový rozpočet má 70 strán. Napríklad kultúra mala doteraz päť riadkov, v dnešnom rozpočte je rozmenená na štyri strany. Čím sa rozpočet líši? Jeho nová štruktúra má definované hlavné programy od bezpečnosti cez šport, kultúru až po administratívu, marketing či plánovanie. Pod programom (napríklad kultúra) je definovaný zámer (Teplice ako kultúrne centrum Turca), ďalej sa rozvetvujú podprogramy (napríklad kultúrne podujatia), zámer podprogramu (kultúra v meste pre každého), zodpovednosť (oddelenie kultúry, športu a informácii) a cieľ (udržať tradíciu miestnej kultúry podporujúcu genius loci mesta). V merateľných ukazovateľoch sa poslanec či občan dočíta, že nosných kultúrnych podujatí sa na rok 2008 plánovalo päť a zrealizovali sa štyri, počet účastníkov však plán o tisíc prekročil. Komentár ďalej udáva, že na Beh zdravia šlo 840 eur a na dožinky spojené s folklórnym festivalom 20 000 eur.
„Vieme vďaka tomu lepšie plánovať. Ľahšie sa mi v tom orientuje,“ tvrdí Alexander Chvojka, ktorý na mestskom úrade pracuje 18 rokov. „Cieľ je maximalizovať transparentnosť a informovanosť. Rozpočet má dnes podstatne vyššiu výpovednú hodnotu,“ tvrdí. V meste hayekovci pripravili aj bonus: programové vyhlásenie primátora s definovanými prioritami a cieľmi a poukážkový systém, za ktorý dostali cenu Inovačný čin roka 2008, ktorú im udelilo ministerstvo hospodárstva.  

.pod cenu
Prečo bol však produkt v Tepliciach taký lacný, keď v rámci tendra stála každá samospráva podľa spriemerovaného prepočtu 1,2 milióna korún? Iste, medzi vybratými samosprávami sú aj väčšie okresné mestá, tri krajské mestá a dokonca tri župy. No zároveň aj jedenásť malých obcí, takže Turčianske Teplice so siedmimi desiatkami zamestnancov tvoria relatívne priemernú bázu.
„Nešlo o totožnú záležitosť,“ odpovedal Pošvanc. „V rámci prác pre mesto Turčianske Teplice sa realizovala príprava jedného programového rozpočtu počas 6 mesiacov. Metodika jeho tvorby nebola kompatibilná s neskôr prijatou metodikou ministerstva.“ To je však v rozpore s tým, čo sme v Tepliciach videli (a opísali vyššie), keď sme podrobne skúmali, aké činnosti vykonávali hayekovci v rámci projektu. Teplice totiž v princípe dodnes fungujú podľa programu, ako im ho hayekovci nastavili už v roku 2007. Stretli sme sa so všetkými vedúcimi oddelení, ktorí sa na projekte zúčastnili a stále pracujú na meste. Prednosta Matula pritom povedal, že v meste robili iba na základe prvej zákazky z roku 2007 (plus spomenuté „bonusy“, ktoré pripravovali aj potom). Informácia od redaktora .týždňa, že ich mesto je zaradené medzi tri desiatky „pilotov“ tendra, ich prekvapila.  
V každom prípade, podľa Pošvanca tak obmena metodiky cenu vyšvihla na trojnásobok. Prečo ten veľký rozdiel? „Kvôli zásadne inému rozsahu práce – obsahovému i časovému. Na projekte ministerstva sme pre každú samosprávu pripravovali školiace materiály, školili zamestnancov, pripravili sme na každej samospráve podľa metodiky ministerstva dva programové rozpočty, reguláciu rozpočtového procesu, vstupné a záverečné správy a projekt trval 13 mesiacov. Ceny neboli v projekte MF SR zároveň určené na základe typu samosprávy, ale na základe výstupov definovaných v zmluve. Výstupy sa museli pripraviť tak pre malú obec, ako aj pre veľké mesto.“
Ani toto však neponúka odpoveď, čo nové sa v Tepliciach na základe projektu urobilo v rámci tendra – o ktorom v Tepliciach ani nevedeli. Nebola to teda dvakrát zaplatená práca za to isté? „Trenčín aj Turčianske Teplice boli zaradené do projektu pilotnej implementácie ako príklady samospráv, kde programové rozpočtovanie ako-tak prebiehalo pred platnou metodikou. Aktivity prebiehajúce pred projektom v týchto samosprávach neboli totožné s aktivitami zahrnutými v pilotnom projekte ministerstva financií.“ Podľa toho, čo sme videli v Tepliciach, spojenie „ako-tak“ rozhodne nie je adekvátne – v Turčianskych Tepliciach prebiehalo programové rozpočtovanie už naplno pred samotným tendrom.
Prijateľnejšie zdôvodnenie, paradoxne, ponúkol sám Sygút. „Keď sme sa bavili o cene, povedal som, že musím zaplatiť veľa faktúr po svojom predchodcovi a nemáme veľa peňazí. Spýtal som sa, kde im to funguje a akú mi dajú záruku, že to bude fungovať. Povedali, že nikde a že to potrebujú niekde zaviesť. Tak som im povedal: ak sa chcete nami pýšiť, spravte cenu, lebo ja toľko peňazí nemám. Osobne si myslím, že u nás šli pod cenu.“ Ísť pod cenu by malo svoju logiku – ak potrebovali referenciu vyhrať vo veľkom tendri. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite