Tri recenzie

Bratislavskí diváci majú zlozvyk tlieskať postojačky každému, aj tomu najtrápnejšiemu predstaveniu, kde by sa malo len pískať a hádzať zhnité paradajky. Po pražskej inscenácii La Putyka, ktorá minulý týždeň dva dni hosťovala v bratislavskom DPOH a dva dni na Divadelnej Nitre, si konečne mohli overiť, ako to funguje, keď diváka silný zážitok postaví na nohy sám a núti ho pískať od nadšenia. La Putyka, projekt herca Rosťu Nováka v réžii tandemu SKUTR (Martin Kukučka a Lukáš Trpišovský), je predstavenie v štýle francúzskeho nového cirkusu pretaveného do podmienok českej putiky. Minulý rok získalo v Čechách všetky ocenenia, aké sa len dali. Plným právom. Nápaditosť, zmysel pre humor a virtuozita prestupuje všetky výstupy hercov, tanečníkov, akrobatických skokanov na trampolíne i „hand to hand“ akrobatov. Ich spoločná, priam hmatateľná radosť postupne pohltí každého diváka. To všetko organicky dopĺňa nápadito zaranžovaný, pohotovo reagujúci hudobno-spevácko-klaunský sprievod Tros Discotekos (časť kapely Nightwork Jan Maxián, Vojtěch Dyk, Jakub Prachař). I keď tento cirkus nemá dej v klasickom slova zmysle, i keď jednotlivé výstupy vyzerajú ako náhodné improvizácie, všetko je dokonale premyslené a vygradované. Počas celého predstavenia majú pripravené ďalšie a ďalšie očarujúce prekvapenia. Za krčmovými rečami o ničom je skrytá hlboká výpoveď. Po predstavení má človek chuť nielen na pivo a panáka, ale chce sa mu žiť. Mimoriadne detoxikačný kus!

KNIHA Arnaldur Indridason: Seance smrti Moba, 2010

V posledných dňoch sa v kníhkupectvách objavili dve detektívky, ktoré majú viacero spoločných rysov. V obidvoch ide nielen o aktuálnu vraždu, ale aj o dávno zabudnutý starý zločin, v obidvoch prípadoch sa vyšetrované záležitosti osobne dotýkajú vyšetrovateľov a obidve detektívky vysoko prečnievajú nad priemer tohto neprávom opomínaného literárneho žánru. Autorom prvej z nich je v súčasnosti najúspešnejší islandský spisovateľ Arnaldur Indridason, ktorého vďaka edícii Severská krimi vydavateľstva Moba už celkom dobre poznáme. A poznáme aj jeho nezdravo žijúceho, no mimoriadnou intuíciou a tvrdohlavosťou obdarovaného detektíva Erlendura. Prípad, do kterého sa púšťa, vyzerá ako jednoznačná samovražda: v chatke na brehu jazera v Thingevellire nájdu obesenú ženu. Od jej manžela sa dozvedá, že sa ťažko vyrovnávala so smrťou svojej matky a útechu hľadala v špiritistických seansách. Viacero vecí však podľa Erlendura nesedí. Pátranie ho zároveň privádza k starému prípadu nezvestného mladíka, ktorého jeho zomierajúci otec stále ešte čaká. A na dôvažok si Erlendur spomína na svoje vlastné traumy z detstva. Ako to už v detektívkach býva, nakoniec všetko do seba zapadne, ale len v kvalitných detektívkach to „zapadanie” vytvorí vzrušujúci viacvrstvový príbeh, ktorý znesie aj náročnejšie literárne kritériá. No a Seance smrti je kvalitná detektívka. Island, jazerá, temnota, nenávisť, láska. Je tam všetko.

KNIHA Tana Frenchová: V lesích Argo, 2010

Mladá írska spisovateľka Tana Frenchová je na rozdiel od Arnaldura pre nás neznáma. Kniha V lesích je jej prvotina – v origináli vyšla v roku 2007. Vyšetrovateľ, ktorý príbeh rozpráva v prvej osobe, sa volá Adam Ryan. Pred dvadsiatimi rokmi utrpel ťažkú traumu – keď sa ako dieťa hral s kamarátom Petrom a kamarátkou Jamie v lese pri obci Knocknaree, došlo k tragédii. Nikto nevie, čo sa presne stalo, pretože Peter a Jamie sú odvtedy nezvestní a Adam, ktorého po dvoch dňoch našli polomŕtveho v lese, si na nič nedokázal spomenúť. Už niekoľko rokov pôsobí na dublinskom oddelení vrážd, keď v tom istom lese dôjde k vražde malého dievčatka. Rob Ryan (ako dospelý používa svoje druhé krstné meno) pred šéfom zatají, že sa ho prípad môže aj osobne dotýkať a spolu s kolegyňou Cassie začnú vyšetrovanie. Tana Frenchová nás ako stará mazáčka vedie do tmavého lesa, v ktorom spolu s detektívmi ťažko rozoznávame skutočné od domysleného, hľadanie vraha umne splieta s osobnými drámami Roba a Cassie, dotkne sa skorumpovaných politikov, zobudí spiacich démonov. „Pravda je podstatou naší profese, smyslem každého našeho kroku a hledáme ji za pomoci intrik pečlivě vystavených ze lží a zatajování,” konštatuje Rob Ryan. Pravda a lož, dobro a zlo. Je medzi nimi obrovský rozdiel, len ich niekedy ťažko dokážeme rozlíšiť.