Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pozor, zem!

.časopis .kauza

Nižná Myšľa, Kapušany, Prešov. Tri lokality, kde došlo pred tromi mesiacmi k najväčším zosuvom pôdy. Za obeť im zatiaľ padlo približne šesťdesiat domov. Povodne sú hrozné, tu sú však následky pre obyvateľov ešte horšie. Kedy sa rozhodne o sanácii týchto území?

.na úvod vysvetlenie: k mnohým alarmujúcim zisteniam som sa dopracoval najmä vďaka práci pre organizáciu Človek v ohrození, ktorá spolu s partnermi z Člověka v tísni, pobočka Slovensko, Slovenskej katolíckej charity a Konferencie biskupov Slovenska pomáha od júna ľuďom postihnutým povodňami a zosuvmi. Pracujeme podľa spoločnej metodiky založenej na monitoringu domácností a verejných budov tímami terénnych pracovníkov. V istej fáze sme usúdili, že problémy najmä Nižnej Myšle, Kapušian a Prešova presahujú svojimi apokalyptickými rozmermi možnosti samospráv, ale aj možnosti humanitárnych organizácií. Preto sme sa rozhodli veľkú časť našich verejných zbierok zatiaľ neposkytovať individuálne občanom, ktorí prišli o svoje domy, ale „rezervovali“ sme ich do doby, keď bude vládou zodpovedaná kľúčová otázka: či, kedy a za čo sa budú tieto územia sanovať. Od toho závisí, či si tam ľudia budú môcť aj s našou pomocou opraviť domy, alebo či bude nevyhnutné kopce „obetovať“ a hľadať možnosti výstavby inde.
Ide tu o zásadný – a ekonomicky podložený – prepočet nákladov na sanáciu. Na jednej  strane  je predbežný odhad geológov na sanáciu 53 najurgentnejších zosuvov na Slovensku vo výške  12 miliónov eur. Na druhej strane bude zvažovaná hodnota pozemkov, domov a iného majetku na týchto územiach. Laicky povedané, treba vyčísliť, koľko stojí kopec. V hre sú pritom životy a zdravie ľudí. No aj ich silná citová väzba na tieto územia, kde si často generácie budovali domy, do ktorých vkladali všetky svoje úspory. Trpia teraz neistotou a nedostatkom informácií, poisťovne si ich „pohadzujú“, často nemajú z čoho zaplatiť ani tritisíc eur za zbúranie domu, ktorý statik označil ako neobývateľný...
.bude horšie
Rozsah tohtoročných povodní a zosuvov na Slovensku je bezprecedentný. Atlas svahových deformácií SR uvádza 21-tisíc zosuvov, v absolútnej väčšine malého rozsahu. Slovensko leží vo flyšovom pásme Karpát, na územiach náchylných na zosuvy. Geológovia doteraz evidovali približne päť, šesť zosuvov ročne. Ten najväčší v novodobých dejinách sa odohral v roku 1961 v Handlovej: hýbajúca sa masa dvadsiatich miliónov kubíkov zeminy vtedy zničila či poškodila 150 domov. Odvtedy Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (ŠGÚ) registruje svahové deformácie. Geológ Ľubomír Petro z košického pracoviska ústavu hovorí najnovšie o alarmujúcej situácii: „Na niektorých miestach hrozia ešte vážnejšie zosuvy ako v Nižnej Myšli. A veselo sa tam stavia.“
Po májových dažďoch ide o havarijnú situáciu, preto ŠGÚ od 29. júna pracuje z poverenia Sekcie geológie a prírodných zdrojov ministerstva pôdohospodárstva a životného prostredia na projekte evidencie 73 havarijných zosuvov. Prioritou sú obydlia, potom infraštruktúra, treťou kategóriou sú iné oblasti. Geológovia prešli každú z vytypovaných obcí, s dôrazom na Košický a Prešovský kraj. Situáciu komplikuje prístup niektorých obcí, ktoré ani nenahlásili havarijnú situáciu. 
Ako prvú samostatne riešila ešte bývalá Ficova vláda Nižnú Myšľu, najviac poškodenú zosuvmi. V tomto prípade hovoria odborníci o predbežnej sume na sanáciu vo výške piatich miliónov eur, jej presnú výšku však ukáže až podrobný inžiniersko-geologický prieskum do konca tohto roku. „Tam, kde sú už v tejto obci domy zbúrané, odporúčame stavebnú uzáveru,“ vraví riaditeľka odboru geologických faktorov na ministerstve Vlasta Jánová a dodáva: „Stále sa tam však zatiaľ stavia. Odlučná hrana zosuvu pritom trhá asfaltku.“ 
Prostriedky na sanáciu (nielen pre Nižnú Myšľu) má zabezpečiť ministerstvo do konca roku 2011. Lenže odkiaľ? Fond solidarity EÚ je iba čiastočným riešením, pretože ak by aj Slovensku pomohli v Bruseli, čo pri dnešnom spore o pôžičku Grécku nie je isté, pokryje to náklady po povodniach a zosuvoch iba do výšky siedmich percent. Inou možnosťou je štátny rozpočet, ten však s mimoriadnymi nákladmi tohto typu (a najmä v tejto výške) nepočíta. Je tu ešte „slávny“ Envirofond,  spájaný s vytunelovaním pri slotovskom predaji emisií. Dňa 11. augusta vláda rozhodla o druhom balíku peňazí pre ostatné postihnuté obce z tohto zdroja, ide o sumu milión eur na prieskumy v 24 najdôležitejších lokalitách. Tie najnebezpečnejšie sa už okamžite začali sanovať, ďalšie to čaká v najbližšej dobe. Vláda je pre naliehavosť situácie pripravená skrátiť zákonné 80-dňové lehoty na verejné obstarávanie.
.prešov: piknik v ruinách
Kto nechápe, a takých nás je veľa, s akou silou prírody máme tú česť, stačí, ak vkročí do domu Imricha Bekeča na Horárskej ulici v Prešove. Krásne prostredie na kopci, všade naokolo mestské lesy. Ticho, iba kde-tu počuť motorovú pílu. Vchádzam s kolegyňami cez garáž do domu, ktorý statik označil za neobývateľný. Na stenách sú veľké trhliny, aj na oporných múroch. Rozdiel oproti povodniam? Vodu človek aspoň vidí a raz odtečie. Pri zosuvoch však akási záhadná sila skrytá pod povrchom zeme, ktorá znenazdajky útočí akoby z hlbín podvedomia (či filmových hororov?) posúva kusy betónu ako hračky a ohýba železné zárubne ako tenký drôt. Tú silu nevidíme, iba ju tušíme a dúfame, že spí.
„Viete, čo sa stane, ak z domčeka z kariet šikovne vytiahnete tú spodnú? Nič. Ostane stáť,“ pán Bekeč ako skúsený murár verí, že dom, ktorý postavil vlastnoručne pred 36 rokmi, sa nezrúti. Dnes tu býva s rodinou na vlastné riziko. Hovorí, že ho odtiaľto nedostanú ani policajti. Jeho zať pracuje v Írsku, na susednom pozemku stavia dom. Susedia z dvojdomu sa už radšej vysťahovali: majú vydutú prednú stenu, podpery v prázdnych izbách. Chodievajú si sem iba oprať. V okolí sú mnohé novostavby, niektoré nedokončené. S prasklinami či dokonca s trhlinami v stenách. Pred jednou z nich je kočík. 
Doslova za kopcom leží ďalšia pekná rezidenčná lokalita, Pod Wilec hôrkou. Miroslav Lukáč s manželkou si tu postavili domček pred trinástimi rokmi. Tešili sa... Prichádzame na návštevu. Na prvý pohľad idylka: prítulný psík, voňajúce koláče na stole, záhradka s ovocím. Dom je však prázdny. Zosuv zeme spôsobil, že stĺpy pod balkónom sa posunuli o dvanásť centimetrov, je očividne vychýlený. Kontrolné sadrové terčíky na prasklinách naďalej pracujú. Statik označil aj tento dom za neobývateľný.
„Ráno sem prídeme, posedíme na záhrade. Večer ideme k synovi, kde provizórne bývame. Máme dospievajúcu dcéru. Študuje, musí mať pokoj a miesto na učenie. Zatiaľ prespávala u kamarátov. Každý týždeň u iných,“ vysvetľuje pán Lukáč. Od roku 2004 má dom poistený, s plnením na viac ako 80-tisíc eur. „Poslal som poisťovni vyžiadané doklady, no stále žiadajú niečo nové,“ dodáva zúfalo. Nedávno spísal žiadosť o búranie domu. Hoci je nesporné, že má vzhľadom na neobývateľný dom na peniaze nárok, zatiaľ z nepochopiteľných príčin nedostal od štátu najvyššie odškodné vo výške troch tisíc eur. Tejto rodine však pomohlo mesto. Ponúklo im náhradné bývanie v ubytovni na sídlisku Sekčov, za symbolické nájomné jedno euro. Zatiaľ na rok, v prípade potreby na dlhšie. Ak dostanú – od štátu alebo od poisťovne – peniaze, použijú ich v prvom rade na zbúranie svojho domu. A nebudú mať potom už kam chodiť do záhradky. Ich majetok vo výške viac ako stotisíc eur má teraz nulovú hodnotu, pozemok je nepredajný. 
.kapušany: cintorín domčekov?
V Prešove sú zatiaľ neobývateľné štyri domy, v susedných Kapušanoch je ich dvadsaťtri. Turistami navštevovaná ulica smerom na hrad pripomína bojisko: búranie domov pokračuje. Starosta Jozef Pribula chce za každú cenu kopec sanovať. „Nechcem tu mať cintorín domčekov. Verím, že to všetko bude opäť žiť,“ dúfa. 
V hornom domčeku, v ktorom sú praskliny, cez ktoré vidno von, býva dôchodkyňa Alžbeta Verčimáková. Na vlastné riziko. Cez deň je tu sama, v noci u príbuzných vo vedľajšom dome. Aj ona rezolútne odmieta odísť. Zlostí sa na nákladné autá, ktoré tu zvyknú jazdiť na „haciendu“ bývalého štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Františka Palšu. Je presvedčená, že ďalej narušujú statiku domu. „Minule som sa jednému z nich postavila s palicou do cesty. Muselo sa vrátiť,“ dodáva energická pani.
Marta Amrichová sa do tejto obce prisťahovala pred rokom. Vyslúžila si ostrú kritiku starostu za to, že počas návštevy premiérky Radičovej spochybnila doterajší postup samosprávy. Spoločne s niektorými ďalšími majiteľmi pozemkov v oblasti pod hradom Kapušany podala minulý týždeň trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestného činu všeobecného ohrozenia. Argumentujú najmä tým, že v danej lokalite predával v roku 1997 pozemky Urbariát Kapušany, pričom boli z pasienkov preklasifikované na stavebné parcely (čím sa, pochopiteľne, výrazne zvýšila ich cena). Tvrdia ďalej, že v roku 1999 si obec objednala vypracovanie inžiniersko-geologického prieskumu, ktorý konštatoval, že lokalita je nevhodná na výstavbu. No najmä, žiadajú urýchlenú realizáciu opatrení, ktoré sa už mali vykonať. Žiada ich aj najnovšia expertíza firmy Penetra  z júla 2010. V jej záverečnej správe geológ Ján Grech uvádza, že pobyt obyvateľov v stavbách ohrozených zosuvom je „pomerne nebezpečný“, vzhľadom na možnosť jeho opätovnej reaktivácie po výdatnejších zrážkach. V ôsmich takých domoch však ľudia ostávajú žiť – na reverz. Dokedy?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite