Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Uťahovanie opaskov 2011

.ján Marušinec .časopis .týždeň v ekonomike

Po dvoch rokoch rozpočtových radovánok nastalo uplynulý týždeň vytriezvenie. Ministri Ivan Mikloš a Jozef Mihál predstavili verejnosti súbor opatrení, ktorými chcú zvýšiť príjmy verejných financií v roku 2011 o 0,44 miliardy eur.

Z ministerstva financií nasledoval odkaz kolegom ministrom, že na výdavkoch v ich rezortoch sa plánuje ušetriť ďalších 1,44 miliardy. Napĺňajú sa tak očakávania, ktoré od novej vlády mala väčšina mienkotvorných analytikov a novinárov – zastaviť dramatické zadlžovanie krajiny. Zdá sa však, že návrh im aj tak vyrazil dych.
Každoročná diera v štátnej pokladnici, ktorú treba zaplátať, má veľkosť 4 až 5 percent HDP. Oficiálny verejný dlh sa za dva roky prehupol spod tridsiatich nad 40 percent HDP, pričom v tomto čísle nefigurujú budúce záväzky z už rozbehnutých PPP projektov vo výške viac ako 10 percent HDP. 
Ak by vláda neprijala žiadne opatrenia na obmedzenie miery zadlžovania, čoskoro by nám hrozil grécky scenár. Úsporný balíček je teda potrebný, jediná legitímna otázka znie, či si vláda zvolila správnu cestu konsolidácie.
Keďže vyhliadky na oživenie ekonomického rastu ostávajú i naďalej neisté, stabilizácia verejných financií sa zrejme nezaobíde bez razantných a nepopulárnych krokov. Bremeno financovania štátneho dlhu by mohli trochu odľahčiť príjmy z privatizácie, tá však nijako nezmierni dynamiku zadlžovania. Vláde teda neostáva nič iné, než sa zamerať na príjmy a výdavky rozpočtu. Predstavený návrh treba jednoznačne pochváliť za rozloženie konsolidačnej záťaže v pomere 1:3 v prospech šetrenia na výdavkoch.
Vlna kritiky z radov odbornej verejnosti a médií sa zdvihla predovšetkým po predstavení opatrení na strane príjmov, pretože o možnosti zvyšovania daní sa pred voľbami – až na zopár výnimiek – nehovorilo. Odpor verejnosti je o to mohutnejší, že vláda si zobrala na mušku daň z príjmov a odvody, teda chystá sa načrieť do vreciek pracujúcich a živnostníkov. Každý z nich si poľahky dokáže spočítať, koľko mu ubudne zo zárobku skúšaného krízou.
Rušenie výnimiek a zjednocovanie vymeriavacích základov v odvodovom systéme je krok správnym smerom. Zvýšením vymeriavacieho základu na päťnásobok priemernej mzdy však pokračuje trend oslabovania väzby medzi odvodmi a dávkami zo systému, nastúpený bývalou vládou. Sociálny systém tak smeruje k väčšej solidarite a zásluhovosť sa z neho postupne vytráca, rovnako však aj ochota lepšie zarábajúcich prispievať doň. Navrhované opatrenia sú iba polovičným riešením. Keďže vysoké odvodové zaťaženie je jednou z hlavných bariér zamestnávania, malo by nasledovať plošné zníženie odvodových sadzieb.
Ani odstraňovanie výnimiek z daňového systému nie je zlým opatrením. Zvýšenie výnosu dane z príjmov fyzických osôb by značne pomohlo obciam a župám, ktorých rozpočty sú poznačené krízou. Vláda však bude potrebovať dodatočné príjmy sústrediť v štátnej pokladnici, a nie je teda vylúčená ani zmena podielu, ktorý z výnosu dane z príjmov plynie samospráve. Iným riešením, ktoré bolo tiež diskutované, ale do finálneho zoznamu opatrení sa nedostalo, je zvýšiť namiesto priamych daní zdanenie spotreby a majetku. Jeho nespornou výhodou je nižšie zaťaženie produktívnych činností v hospodárstve.
Ľudí sa dotknú aj škrty vo výdavkoch. Bolo by naivné domnievať sa, že navrhovaný objem úspor sa dá dosiahnuť prepúšťaním úradníkov či obmedzením korupcie vo verejnom obstarávaní. Šetrenie ministrov a zákonodarcov na sebe má tiež hodnotu čisto symbolickú. Očakávať sa preto dá napríklad zvyšovanie cestovného či ceny diaľničných známok, zníženie podpory malým a stredným podnikateľom, či zmeny poplatkov v správnom konaní. Uvidíme, či si vláda trúfne aj na také opatrenia, akými sú zmena pravidiel spoluúčasti pacientov v zdravotníctve, úprava štátnych dávok v rodinnej politike a na podporu bývania, alebo aj na zavedenie čiastočného školného na vyšších stupňoch vzdelávania.
Autor je analytik MESA 10.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite