Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Michael Chabon: Záhady Pittsburghu

.časopis .literatúra

V roku 1988 odovzdal 25-ročný študent Universtity of California Michael Chabon svojim profesorom dizertačnú prácu. Bol ňou jeho prvý román Záhady Pittsburghu. „Na začátku léta jsem byl na obědě se svým otcem mafiánem.” To je jeho prvá veta.

Obsahuje tri, z hľadiska románu dôležité informácie: odohráva sa uprostred leta (rekordne horúceho leta – už len preto je zaujímavé čítať ho tu a teraz), rozprávač má otca mafiána a udržiava s ním slušný, hoci nie celkom definovaný vzťah. Rozprávač sa volá Art Bechstein, jeho tatko, známy ako „Bráška Joe”, je súčasťou baltimorskej mafie. Záhady Pittsburghu štýlom a do istej miery aj obsahom pripomínajú Salingerovu knihu Kto chytá v žite: hlavný hrdina zanietene rozpráva svoj príbeh, v ktorom ide o hľadanie samého seba, svojej vlastnej – hlavne sexuálnej – identity vo vzťahoch s podivnými, viac či menej uletenými kamarátmi. Nie je to však salingerovský plagiát. Chabon je totiž majster štýlu, bohatých, košatých viet, vie byť lyrický bez toho, aby to vyzeralo ako náročná „poézia v próze”, ponára so do vlastného vnútra bez toho, aby nás odstrašil amatérskou pseudopsychológiou. Talentovaný Michael sa v ďalších rokoch stal (podobne ako Salinger) súčasťou literárneho okruhu časopisu New Yorker a napísal napríklad Úžasné dobrodružstvá Kavaliera a Claya, Konečné riešenie alebo Židovský policajný klub, všetko pozoruhodné a vynikajúce knihy. Začalo sa to však v záhadnom Pittsburghu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite