Po príchode vidíme v podstate už ruinu, ktorú nejakí chlapi rozoberajú na tehly. Nápis Tehly na predaj je na vedľajšej unimobunke. Jeden z nich nám podozrievavo prezrádza, že kaštieľ vlastní eseročka a nemieni ho zachraňovať. Pamiatkari by z neho chceli zachrániť aspoň jednu vežu stavby, ale spamätali sa neskoro. Iné zdroje hovoria, že objekt už vymazali zo zoznamu pamiatok a je určený na asanáciu. Podobne dopadli aj kaštiele v obci Bučany, Necpaloch či v Horných Semerovciach. Kaštieľ v Galante už tiež chátra pekných pár desaťročí. Chlap, ktorý v parku pri kaštieli kosí trávu, nám prezrádza, že kaštieľ si chcel v 90. rokoch prenajať na 99 rokov potomok bývalých vlastníkov Esterházyovcov. Starosta s tým nesúhlasil. Ďalšia ponuka už neprišla a kaštieľ dodnes trpí. Ľuboslav Škoviera z Pamiatkového úradu SR spomína kaštieľ v Ožďanoch pri Lučenci. Ten kúpil ešte v deväťdesiatych rokoch istý český podnikateľ, ktorý sa do jeho opravy nemal. Obec sa s ním súdila sedem rokov a získala kaštieľ späť. Potom ho predala spoločnosti Chateau z Banskej Bystrice. Tá opäť do kaštieľa nič neinvestovala. Dnes ho vlastní SAD Zvolen a sľubuje jeho opravu na doškoľovacie centrum. Ján Ďurčák, starosta obce, tvrdí, že firma vinou krízy nezískala eurofondy a v kaštieli nič nerobí. Dokonca ponúka obci jeho spätný odkup. Odborníci sa zhodujú, že kaštiele sa rozpadajú preto, lebo je na Slovensku nedostatočná vymáhateľnosť práva a zlé zákony. Iste, ale väčší problém je v majiteľoch, ktorí, ak sa o pamiatku nevedia postarať, radšej ju nechajú schátrať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.