Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Katarínka

.juraj Jordán Dovala .časopis .náboženstvo

Niekto utráca peniaze za psychológa. Niekto si platí ozdravné pobyty v malebnej prírode. Niekto potrebuje terapiu prácou. Niekto vyhľadáva duchovné cvičenia. Niekto by iba rád zmysluplne využil svoj čas... Choďte na Katarínku a máte všetko v jednom.

Toto miesto vás zbaví napätia, mobilov, uponáhľanosti, starostí a duchovne vás ponorí do oceánu Božieho ticha.
     
.rozkvet a pád
Katarínka je slangová skratka označujúca pozostatky kostola a kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej. Nájdete ju v lesoch Malých Karpát, neďaleko obcí Naháč a Dechtice. Divoká príroda, ktorá ruiny kláštora obklopuje, odjakživa priťahovala unavených dedinčanov, aby sa tam prišli pomodliť a rozjímať. V šestnástom storočí, ako hovoria kroniky, sa v tých miestach začala zjavovať svätá Katarína. A roku 1617 tam na krátky čas zakotvil mladý pustovník Ján Apponyi, ktorého svätá Katarína údajne viackrát poctila svojou prítomnosťou. Chýry o zjaveniach sa rozniesli a miesto začali vyhľadávať pútnici zo širokého okolia. Preto tam dal gróf Krištof Erdödi razom postaviť kláštor pre františkánskych rehoľníkov, aby miesto žilo modlitbami a úctou k Bohu.
Nasledovali roky rozkvetu, ale i smútku - keď kláštor drancovali Turci či nenásytní žoldnieri -, až kým cisár Jozef II. v osemnástom storočí nezakázal všetky žobravé rády. Kláštor svätej Kataríny postupne osirel a schátral.

.znovuoživenie
Presuňme sa v čase. Píše sa rok 1994, na Slovensku sa opätovne ujíma vlády Mečiar s kumpánmi a skupinka mladých vysokoškolákov otrávená politicko-nihilistickou atmosférou hľadá priestor na zmysluplné aktivity. Keď sa na potulkách Karpatmi ocitnú na mieste, kde dôstojne v tichu stoja ruiny bývalého kláštora, kde vo veži kostola sídli vzácny sokol rároh, kde každý kameň šepká modlitby a tiene z nočného ohňa pripomínajú postavy mníchov, je rozhodnuté. Tomuto miestu musia opäť vdýchnuť život.
Vďaka otcovi myšlienky Petrovi "Benignusovi" Hercegovi, ktorý je dodnes hlavným motorom celého projektu, nezostane iba pri snoch. V roku 1995 sa koná nultý ročník tábora KATARÍNKA pod hlavičkou Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže. Od tohto okamihu sa pulzujúca niť života na Katarínke až dodnes nezastaví.
Náplň tábora, ktorý oslovuje mladých ľudí, zapálených dobrovoľníkov, je jasná: zachovať toto posvätné miesto pre budúce generácie. Zastaviť ďalšie zvetrávanie múrov, ktoré nahlodal zub času, tým, že sa zakonzervujú. Robiť vykopávky a dozvedieť sa čo najviac o živote mníchov, ktorí tu žili, plakali, modlili sa i smiali.
Za tých pätnásť rokov prešiel táborový život istou evolúciou. Kedysi sa každý umýval od hlavy po päty v občerstvujúcom horskom prameni, dnes je v tábore "kaďa" s vodou, ktorú slnko vyhrieva. Kedysi sa všetko vozilo na káre, dnes je k dispozícii aj auto, tzv. "Kocábka". Latrína na vykonanie malej či veľkej potreby však stojí stále, takže prírodný, ekologický a spirituálny charakter tábora zostáva nezmenený.

.hry a duchovno
Katarínka nie je len suchopárna robota-lopota, tábor poskytuje pútnikom kopec hier a zábavy, zväčša stredovekého charakteru. Nechýbajú ani tance pre potechu duše alebo stredoveké trhy.
Duša každého pútnika sa musí osvedčiť ako spoľahlivá. Nočné služby pri ohni preveria jej bdelosť, plnenie príkazov predstavených preveria pokoru, časté pomáhanie pútnikov slabšiemu pohlaviu preverí zdvorilosť a pri hrách je dôležité dať priestor uvoľneniu a zmyslu pre hravosť.
Každé táborové ráno sa začína modlitbami a piesňami. Večer unavení pútnici nimi zakončujú deň. Ďakuje sa Pánovi tvorstva pred jedlom a v rámci tábora prebiehajú aj omše s originálnymi katarínkovskými chorálmi. Účasť na duchovnom pokrme je však dobrovoľná, preto sa človek, ktorý neuchováva myšlienky na Boha, vôbec nemusí obávať na toto územie vkročiť. V tábore vládne duch porozumenia a úcty ku každému bez výnimky. Mnohoročná skúsenosť dokazuje, že ľudia bez rozdielu príslušnosti ku kmeňu, rase či náboženstvu sa na toto miesto radi vracajú a prežívajú hlbokú spolunáležitosť.

.rád Katarínkov
Nástupom do tábora sa človek prenáša v čase. Mobily, hodinky, notebooky a iné výdobytky uponáhľanosti môže pokojne nechať doma - ak nie, budú mu odobraté. Tu vládne stredovek, obdobie trubadúrov a gotiky. A nielen to, vstupom do tábora sa pútnik stáva členom "rehole" či "rádu Katarínkov - záchrancov kláštora". Aby bola zachovaná kontinuita s rehoľníkmi-františkánmi, ktorí na tomto mieste kedysi pobývali, spirituálny kolorit celého tábora je vsadený do učenia svätého Františka z Assisi. Pútničkovia sa oslovujú ako brat a sestra a chodia vo vrecovine. Ctia v praxi regulu sv. Františka, ktorá prikazuje bohabojnosť, milosrdenstvo a chudobu. Zdravia sa františkánskym pozdravom Pokoj a dobro. Každý pútnik navyše dostane nové meno, ktoré ho pričlení ku "rádu Katarínkov" a ktorým je oslovovaný, či na nebi svieti slnko, alebo mesiac.
Iniciačné rituály a obrady nejdem opisovať, nehľadajte v tom však slobodomurárske konšpirácie. Prosto, niektoré veci musia zostať pred nezasvätenými utajené, aby aj budúci novici mohli prežívať úžas pri ich spoznávaní.
     
.dnes
Dnes tvorí rád Katarínkov rozvetvenú komunitu, ktorá sa stretáva a komunikuje aj mimo tábora. Každý brat a sestra nosia vo svojom srdci pokoj kláštorného ticha, vôňu letných nocí, oheň osvetľujúci kláštorné hradby a milosrdenstvo svätého Františka, preto to chcú odovzdávať ďalej. Organizujú sa spoločné výlety za poznaním, výstavy, hrabačky sena, duchaplné púte aj špecifické katarínkovské omše u bratislavských františkánov. Pre Katarínkov seniorov, ktorí patria medzi prvú generáciu - dnes majú už kopec detí a na klasický tábor im nezostáva čas - sa organizuje každoročne nultý nostalgický turnus. Deti majú svoj program a ich rodičia môžu opäť v pokoji vyliezť na lešenie. Pri klepkaní do kameňov a nahadzovaní malty zabudnúť na posty manažérov, bankárov, úradníkov a dopriať si ako pred rokmi plnohodnotný výlet do stredoveku.
Ak máte aspoň sedemnásť rokov, voľné leto pred sebou, ste unavení z ficovlády a hľadáte zmysluplné využitie času, niet o čom rozmýšľať...

Autor je husitský kňaz a člen rádu Katarínkov od roku 1996.

Viac na www.katarinka.sk


Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite