Či je skutočnosť, že väčšina zvolených poslancov sú úplní nováčikovia, posun k lepšiemu alebo horšiemu, ukáže až budúcnosť. Odvrátenou stránkou toho, že ubudlo "dinosaurov" (Radek John), môže byť aj nižšia spôsobilosť spravovať krajinu. Politika je predsa len aj remeslo. To, čo je zmenou k lepšiemu bez diskusie, je vychýlenie kyvadla doprava. Vhodnejšie časovanie, než ekonomická kríza, to mať ani nemohlo. Programové koncepty strán, ktoré už začali so zostavovaním vlády - predovšetkým TOP 09 a ODS - sú pre turbulentné časy, do ktorých (nielen) Česko vchádza, nieže lepšie, ale bez "ľavicovej" alternatívy.
Väčšia pozornosť, isteže, sa zatiaľ sústreďuje na fenomén nových subjektov. Oprávnene, keďže dvojciferný zásah dvoch, a ešte s nástupom hneď do vlády, je ozaj nevídaný jav. Ak predsa zostáva otázne, či parlament a nová vláda budú ozaj reformné, tak príčinou je práve nečitateľnosť novej nominácie, ktorej časť je doslova "bez minulosti". Špeciálne sa to vzťahuje na stranu VV, ktorej kroky veľmi rýchlo otestujú, či najlepšou medicínou na zhnusenie z politickej triedy je mačka vo vreci...
Prekvapiť nemôže to, že kým rozmer odmietnutia celej gardy sprofanovaných politikov slovenskej opozícii na českých voľbách ušiel, o to väčšmi sa chytili porážky Ficovho priateľa Paroubka a ČSSD. Pár dní pred vlastnými voľbami je to pre Slovensko naozaj posolstvo. Preskupenie preferencií napravo (hoci obraz skresľujú strany pod čiarou - zelení, KDU, "zemanovci") je v dobe krízy príznakom, že aj keď je demokracia stále "zábavnejšia" a povrchnejšia, voliči, ak ide o veľa, sa dokážu ešte rozhodovať racionálne. A veru, nič potrebnejšie a podstatnejšie, než protikorupčná "vláda rozpočtovej zodpovednosti" (Petr Nečas), aká sa zostavuje v Prahe, ani pre Slovensko dnes neexistuje.
Ak však "neficovská" väčšina na SR predsa nevznikne, dôvody budú dva. Po prvé (a napriek internetovému "pôvodu" SaS) politika ako téma nezdomácnela na sociálnych sieťach zďaleka v takej miere ako v Čechách. Silný apel na verejnosť, že teraz ide naozaj o dosť, vykonali i médiá, iniciatívy typu študentské voľby či recesie ako "přemluv bábu". Po druhé tému nezadlžovania a zdravých verejných financií, ktorú zdvihli ako svoju kardinálnu agendu TOP 09 i ODS, slovenská opozícia vôbec nepochopila ani ako kľúčovú výzvu doby, ani ako marketingovú plochu, na ktorej môže preukázať svoju vyššiu kompetenciu na riadenie štátu. Naopak, SDKÚ a spol. stavili v kampani na starú šablónu zvyšovania očakávaní ("lepší život, najmä pre mladé rodiny", odvodové koliesko SaS-u), kde však z podstaty veci budú ťahať vždy za kratší koniec povrazu ako Smer. Klientelizmus a korupcia sa vinuli aj českou kampaňou ako hnisavé rany doby. Avšak to, čo prevážilo v prospech ODS (v rozklade) a TOP 09 (Kalousek!), neboli vyššie morálne kvality, ale presadenie témy, v ktorej sú jasne kompetentnejší ako socialisti.
Zásadný rozdiel, ktorý azda nebude fatálny, ale bije do očí, je, že otázka, kto bude vládnuť, je na Slovensku samotným obsahom volieb. Bez toho, aby sa hlboko k najširšej verejnosti (teda nielen k politickej, tá má jasno) donieslo ústredné posolstvo, že prečo sú lepší tamtí ako tí, ktorí teraz vládnu, a prečo je práve teraz také dôležité, aby sa pri válove prepriahalo.
Väčšia pozornosť, isteže, sa zatiaľ sústreďuje na fenomén nových subjektov. Oprávnene, keďže dvojciferný zásah dvoch, a ešte s nástupom hneď do vlády, je ozaj nevídaný jav. Ak predsa zostáva otázne, či parlament a nová vláda budú ozaj reformné, tak príčinou je práve nečitateľnosť novej nominácie, ktorej časť je doslova "bez minulosti". Špeciálne sa to vzťahuje na stranu VV, ktorej kroky veľmi rýchlo otestujú, či najlepšou medicínou na zhnusenie z politickej triedy je mačka vo vreci...
Prekvapiť nemôže to, že kým rozmer odmietnutia celej gardy sprofanovaných politikov slovenskej opozícii na českých voľbách ušiel, o to väčšmi sa chytili porážky Ficovho priateľa Paroubka a ČSSD. Pár dní pred vlastnými voľbami je to pre Slovensko naozaj posolstvo. Preskupenie preferencií napravo (hoci obraz skresľujú strany pod čiarou - zelení, KDU, "zemanovci") je v dobe krízy príznakom, že aj keď je demokracia stále "zábavnejšia" a povrchnejšia, voliči, ak ide o veľa, sa dokážu ešte rozhodovať racionálne. A veru, nič potrebnejšie a podstatnejšie, než protikorupčná "vláda rozpočtovej zodpovednosti" (Petr Nečas), aká sa zostavuje v Prahe, ani pre Slovensko dnes neexistuje.
Ak však "neficovská" väčšina na SR predsa nevznikne, dôvody budú dva. Po prvé (a napriek internetovému "pôvodu" SaS) politika ako téma nezdomácnela na sociálnych sieťach zďaleka v takej miere ako v Čechách. Silný apel na verejnosť, že teraz ide naozaj o dosť, vykonali i médiá, iniciatívy typu študentské voľby či recesie ako "přemluv bábu". Po druhé tému nezadlžovania a zdravých verejných financií, ktorú zdvihli ako svoju kardinálnu agendu TOP 09 i ODS, slovenská opozícia vôbec nepochopila ani ako kľúčovú výzvu doby, ani ako marketingovú plochu, na ktorej môže preukázať svoju vyššiu kompetenciu na riadenie štátu. Naopak, SDKÚ a spol. stavili v kampani na starú šablónu zvyšovania očakávaní ("lepší život, najmä pre mladé rodiny", odvodové koliesko SaS-u), kde však z podstaty veci budú ťahať vždy za kratší koniec povrazu ako Smer. Klientelizmus a korupcia sa vinuli aj českou kampaňou ako hnisavé rany doby. Avšak to, čo prevážilo v prospech ODS (v rozklade) a TOP 09 (Kalousek!), neboli vyššie morálne kvality, ale presadenie témy, v ktorej sú jasne kompetentnejší ako socialisti.
Zásadný rozdiel, ktorý azda nebude fatálny, ale bije do očí, je, že otázka, kto bude vládnuť, je na Slovensku samotným obsahom volieb. Bez toho, aby sa hlboko k najširšej verejnosti (teda nielen k politickej, tá má jasno) donieslo ústredné posolstvo, že prečo sú lepší tamtí ako tí, ktorí teraz vládnu, a prečo je práve teraz také dôležité, aby sa pri válove prepriahalo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.