KNIHA Oleg Pastier (zost.) Pohybliví nehoria F. R. & G., 2009
Básňam Ivana Laučíka, Petra Repku a Ivana Štrpku som nikdy nerozumel. Odkedy som však na ne narazil, priťahovali ma tak ako divoký vodopád priťahuje pokojnú rieku. Bolo a je v nich niečo tajuplné, exotické a pritom nie vzdialené každodennej skúsenosti. Metafory a slová obchádzali myseľ a zasahovali vrstvy oveľa hlbšie. Až keď som sa dostával k listom, príbehom a manifestom, začalo v mojej prostej hlave pomaličky svitať. Tie básne sú totiž súčasťou väčšieho celku, teda života ich autorov. V tom - aspoň tak sa mi zdá - je ich unikátna sila, krása, hĺbka a pravdivosť. Preto sú knihy Pohybliví v pohyblivom (F. R. & G., 2007) a Pohybliví nehoria také vzácne, vzrušujúce a dôležité. Oleg Pastier v nich zostavil a čitateľom predložil príbeh, či, patetickejšie povedané "životy" troch mužov, ktorí žili, cítili, mysleli a písali poéziu. Repka a Štrpka to robia stále, dielo Ivana Laučíka je už, žiaľ, uzavreté. Kniha Pohybliví nehoria obsahuje to, čo sa do Pohyblivých v pohyblivom nevošlo, "čosi, čo tu ešte je, a bdie," ako píše Oleg Pastier v úvode. Je to kniha objavná ako cesty k moru, ako stúpanie do hôr, ako beh farebnou krajinou. "A obloha pred nami dostala farby, ktoré nám zabraňovali urobiť krok vpred. - Do neba - povedal Ivan a šli sme."
.jk
KNIHA Viera Langerová: Filmový zemepis SFÚ, ASFK 2009
Kvalitných odborných kníh z akejkoľvek oblasti nikdy nie je dosť. Ak nejde o preklad z cudzieho jazyka, ale publikácia pochádza z pera, umu a skúseností našinca, je to obzvlášť potešiteľné. Kniha Filmový zemepis, s ozrejmujúcim podtitulom Kontinentálna Čína, Hongkong, Taiwan, presne taká je. Hneď v úvode Viera Langerová naznačuje svoje autorské motívy a zámery. Jednak osobný záujem o fenomén ázijskej kinematografie, jednak: "Dnes má mladé publikum najmä v sietí požičovní DVD k dispozícii v čoraz hojnejšej miere komerčnejšiu časť hongkonskej tvorby. Či si vystačíme s vlnou filmov ako Agent z Hongkongu alebo Zabijaci z Tokia, bude závisieť nielen od konkrétnej ponuky, ale najmä od rozhľadenosti divákov, schopnosti rozlišovať jednotlivých tvorcov a zaradiť ich do existujúceho kontextu čínskej filmovej tvorby. K tomu, dúfam, prispeje táto kniha." Prvú časť tvorí prehľad filmových dejín v Číne od začiatkov až do konca minulého storočia, doplnený kapitolkami o historickom pozadí, cenzúre či podmienkach filmovej produkcie. Nasleduje charakterizácia náboženských a iných než filmových kontextov čínskej kinematografie; potom hlavná časť knihy: Profily (čínskych, hongkonských a taiwanských) režisérov, s krátkym úvodom do dejín filmu druhých dvoch spomenutých proveniencií. Tie pozostávajú z úvodného textu o konkrétnom autorovi a z rozboru a interpretácie jednotlivých jeho diel. Zrozumiteľne napísaná knižka, ktorú možno čítať ako celok, alebo ju používať ako encyklopédiu. Napísaná s poučením, odborným vhľadom do témy a s príjemnou mierou autorkinej fascinácie predmetom jej záujmu.
.zm
ANTIKNIHA Pavol Dinka: Zápasy o slovenčinu - pravda a lži Matica slovenská, 2009
"Prirodzene, popri tom som sledoval virvar okolo prijímania novely jazykového zákona. Všetky tieto útoky na slovenčinu mi riadne rozčechrili krv, nechápal som, ako môžu samotní Slováci brojiť proti ochrane svojho materinského jazyka," píše v úvode svojej novej knihy Pavol Dinka. "Nezmyselné ataky" na novelu autora primali odložiť inú prácu a "napísať po dôkladnom štúdiu a analýzach publikáciu o historických zápasoch o prežitie slovenčiny od Veľkej Moravy až po dnešok." Ako sa dá očakávať, analýzu a porovnanie s jazykovými zákonmi iných krajín zatieňuje niečo iné, a to opis oných historických a urputných "zápasov", ktorých vyvrcholením má byť zrejme tá nešťastná minuloročná novela. Dinka pristupuje k problému na základe osvedčenej schémy holubičieho národa (a jeho najväčšieho bohatstva - jazyka), proti ktorému stoja neprajníci, ktorých jediným cieľom je tento národ a jeho reč zničiť. Slovenčina v Dinkovom podaní bola tisíc rokov gniavená, potláčaná, čelila "presile klamstiev a cielených dezinformácií" a až v roku 1995, "prijatím zákona o štátnom jazyku vyhrala... svoju rozhodujúcu bitku." Dinka, samozrejme, vie, že nevyberané útoky zo strany "čechoslovakistických kruhov" či "zahraničných politikov, ktorí poslušne plnili pokyny maďarských lobistov" budú pokračovať a "pokým tŕň neodumrie, bude treba slovenský jazyk chrániť". No, ešteže máme autora, ktorý vie, kedy sa postaviť neprajníkom.
.tg
Básňam Ivana Laučíka, Petra Repku a Ivana Štrpku som nikdy nerozumel. Odkedy som však na ne narazil, priťahovali ma tak ako divoký vodopád priťahuje pokojnú rieku. Bolo a je v nich niečo tajuplné, exotické a pritom nie vzdialené každodennej skúsenosti. Metafory a slová obchádzali myseľ a zasahovali vrstvy oveľa hlbšie. Až keď som sa dostával k listom, príbehom a manifestom, začalo v mojej prostej hlave pomaličky svitať. Tie básne sú totiž súčasťou väčšieho celku, teda života ich autorov. V tom - aspoň tak sa mi zdá - je ich unikátna sila, krása, hĺbka a pravdivosť. Preto sú knihy Pohybliví v pohyblivom (F. R. & G., 2007) a Pohybliví nehoria také vzácne, vzrušujúce a dôležité. Oleg Pastier v nich zostavil a čitateľom predložil príbeh, či, patetickejšie povedané "životy" troch mužov, ktorí žili, cítili, mysleli a písali poéziu. Repka a Štrpka to robia stále, dielo Ivana Laučíka je už, žiaľ, uzavreté. Kniha Pohybliví nehoria obsahuje to, čo sa do Pohyblivých v pohyblivom nevošlo, "čosi, čo tu ešte je, a bdie," ako píše Oleg Pastier v úvode. Je to kniha objavná ako cesty k moru, ako stúpanie do hôr, ako beh farebnou krajinou. "A obloha pred nami dostala farby, ktoré nám zabraňovali urobiť krok vpred. - Do neba - povedal Ivan a šli sme."
.jk
KNIHA Viera Langerová: Filmový zemepis SFÚ, ASFK 2009
Kvalitných odborných kníh z akejkoľvek oblasti nikdy nie je dosť. Ak nejde o preklad z cudzieho jazyka, ale publikácia pochádza z pera, umu a skúseností našinca, je to obzvlášť potešiteľné. Kniha Filmový zemepis, s ozrejmujúcim podtitulom Kontinentálna Čína, Hongkong, Taiwan, presne taká je. Hneď v úvode Viera Langerová naznačuje svoje autorské motívy a zámery. Jednak osobný záujem o fenomén ázijskej kinematografie, jednak: "Dnes má mladé publikum najmä v sietí požičovní DVD k dispozícii v čoraz hojnejšej miere komerčnejšiu časť hongkonskej tvorby. Či si vystačíme s vlnou filmov ako Agent z Hongkongu alebo Zabijaci z Tokia, bude závisieť nielen od konkrétnej ponuky, ale najmä od rozhľadenosti divákov, schopnosti rozlišovať jednotlivých tvorcov a zaradiť ich do existujúceho kontextu čínskej filmovej tvorby. K tomu, dúfam, prispeje táto kniha." Prvú časť tvorí prehľad filmových dejín v Číne od začiatkov až do konca minulého storočia, doplnený kapitolkami o historickom pozadí, cenzúre či podmienkach filmovej produkcie. Nasleduje charakterizácia náboženských a iných než filmových kontextov čínskej kinematografie; potom hlavná časť knihy: Profily (čínskych, hongkonských a taiwanských) režisérov, s krátkym úvodom do dejín filmu druhých dvoch spomenutých proveniencií. Tie pozostávajú z úvodného textu o konkrétnom autorovi a z rozboru a interpretácie jednotlivých jeho diel. Zrozumiteľne napísaná knižka, ktorú možno čítať ako celok, alebo ju používať ako encyklopédiu. Napísaná s poučením, odborným vhľadom do témy a s príjemnou mierou autorkinej fascinácie predmetom jej záujmu.
.zm
ANTIKNIHA Pavol Dinka: Zápasy o slovenčinu - pravda a lži Matica slovenská, 2009
"Prirodzene, popri tom som sledoval virvar okolo prijímania novely jazykového zákona. Všetky tieto útoky na slovenčinu mi riadne rozčechrili krv, nechápal som, ako môžu samotní Slováci brojiť proti ochrane svojho materinského jazyka," píše v úvode svojej novej knihy Pavol Dinka. "Nezmyselné ataky" na novelu autora primali odložiť inú prácu a "napísať po dôkladnom štúdiu a analýzach publikáciu o historických zápasoch o prežitie slovenčiny od Veľkej Moravy až po dnešok." Ako sa dá očakávať, analýzu a porovnanie s jazykovými zákonmi iných krajín zatieňuje niečo iné, a to opis oných historických a urputných "zápasov", ktorých vyvrcholením má byť zrejme tá nešťastná minuloročná novela. Dinka pristupuje k problému na základe osvedčenej schémy holubičieho národa (a jeho najväčšieho bohatstva - jazyka), proti ktorému stoja neprajníci, ktorých jediným cieľom je tento národ a jeho reč zničiť. Slovenčina v Dinkovom podaní bola tisíc rokov gniavená, potláčaná, čelila "presile klamstiev a cielených dezinformácií" a až v roku 1995, "prijatím zákona o štátnom jazyku vyhrala... svoju rozhodujúcu bitku." Dinka, samozrejme, vie, že nevyberané útoky zo strany "čechoslovakistických kruhov" či "zahraničných politikov, ktorí poslušne plnili pokyny maďarských lobistov" budú pokračovať a "pokým tŕň neodumrie, bude treba slovenský jazyk chrániť". No, ešteže máme autora, ktorý vie, kedy sa postaviť neprajníkom.
.tg
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.